Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_SA-8C-272-2004.pdf
PDF · 95.54 KB
Case nature
Area
Subarea
SA-8C/272/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom v právnej veci žalobcu: E. U., F. XX. XX. XXXX, T. E., K.. E. XXX/X v konaní zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hudákom, AK Mierová 87, Humenné, proti žalovanému Klöber-HPi s.r.o., Gröslingova 53, Bratislava, IČO: 34146202, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Erbenom, Bratislava, nám. SNP 22, o zaplatenie mzdy dňa 26. 06. 2013 takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu vo výške 14 453,095 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd žalobu o zaplatenie 485,826 eur z a m i e t a.
III. O trovách štátu na náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súd dňa 16. 11. 2004 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na doplatenie mzdy za roky 2001, 2002 a 2003 v celovej výške ( 544,788.- Sk ) a náhrady za nevyčerpanú dovolenku za uvedené roky. Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzatvorená pracovná zmluva dňa 27. 06. 1997 ktorá trvala do dňa 27. 1. 2004, kedy ukončili pracovný pomer dohodou. V pracovnej zmluve mal dojednaný výkon obchodnej činnosti žalobcu ako obchodný zástupca v krajoch Prešov, Košice, časť Banskej Bystrice ( okresy Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Veľký Krtíš ). V pracovnej zmluve mal dohodnutú mzdu tak, že základ mzdy tvorila suma 6000.- Sk + podiel z predaja + podiel z efektívnosti predaja od 0,5 milióna Sk - 1% od 0,501 do 2 milióny - 1,5%, nad 2 milióny - 2% + 3%, z odbytu do 20%. Počas tohto obdobia mu nebola vyplatená mzda podľa ustanovení zákonníka práce a taktiež mu neboli vyplatené a uznané nároky za nevyplatenú dovolenku. Podľa jeho prepočtov mal zamestnávateľ vyplatiť mzdu vo výške žalovanej pohľadávky za obdobie od roku 2011 do roku 2003 vo výške 32 710,74 eur (985 444.- Sk), ale mal skutočný príjem vo výške 15 646,91 eur (471 379.- Sk). Náhrada za dovolenku predstavuje náhradu za 21 nevyplatených dní dovolenky v sume 1019,81 eur (30 723.- Sk) ( 21 x 1 436). Ďalej žiadal priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
Žalovaný sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k žalobe tak, že žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože žalobcovi okrem mzdy za rok 2001 až 2003 vo výške 15 223,36 eur (458.619.-Sk) vyplatil aj 13. a 14. plat za rok 2001 829,84 eur (25000.- Sk), 2002 vo výške 1 493,72 eur (45000.- Sk) a 2003 vo výške 949,34 eur (28,600.- Sk) a okrem toho neuznal nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku, pretože žalobca si dovolenku vyčerpal v nasledujúcich rokoch pracovného pomeru. Zároveň vzniesol námietku premlčania na mzdové nároky žalobcu za obdobie do 16. 11. 2001, pretože žalobca si mohol uplatniť len nároky do troch rokov od podania žaloby teda do 16. 11. 2001, pretože žaloba bola podaná 16. 11. 2004.
Žalovaný sa na pojednávaní dňa 5. 10. 2005 vyjadril tak, že v pracovnej zmluve, ktorú zaslal súdu bolo presne špecifikované akým spôsobom sa mal vypočítavať jeho plat. Nadväzoval kontakty s ďalšími obchodnými partnermi a zamestnávateľ zmluvy podpisoval len z tými obchodnými partnermi, ktorí dosiahli obchodné výsledky. Jeho výpočet mzdy zodpovedá tomu, čo sa mu podarilo predať. Pokiaľ inicioval odber tovaru vo výške 6 638,78 eur, (200000.- Sk) kontaktoval stretnutie s konateľom, ktorý rozhodoval o obchodných podmienkach dojednávanej zmluvy. V oblasti v ktorej sa kontaktoval so zákazníkmi dosahoval až nadpriemerné hospodárske výsledky.
Konateľ žalovaného sa na pojednávaní vyjadril tak, že možno na prstoch jednej ruky spočítať takých zástupcov, ktorí dosahovali obraty vo výške 4 milióny Sk a chce, aby žalobca predložil doklady, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Po dohode s účtovníčkou predložia spôsob výpočtu mzdy žalobcu v uvedenom období.
Z písomného podania právneho zástupcu žalovaného súd konštatuje, že s účinnosťou od 03. 10. 2005 sa zmenilo obchodné meno žalovaného na HPI-SK, s.r.o., a od 07. 06. 2007 aj sídlo na Gröslingovej 53, Bratislava. V ďalšom sa právny zástupca zaoberal spôsobom výpočtu mzdy žalobcu a výpočtom náhrady za dovolenku, ktorá žalobcovi neprináležala.
Svedok - bývalý konateľ C.. O.. V. V., B., sa vyjadril tak, že všetky nároky zo zmlúv, ktoré žalobca mal voči firme v ktorej bol konateľom a taktiež nároky na dovolenku, podľa dohodnutých platových podmienok mal žalobca vyplatené. Potom čo bol oboznámený s tým, že aké zisky mal žalobca dosahovať v jednotlivých obdobiach tak, ako to je v žalobe, bol rád keby firma takéto zisky z jeho strany dosiahla. Čo sa týka spôsobu výpočtu zárobku pána U., tento bol upravený v pracovnej zmluve, z toho vyplývala pánovi U.Š. ako obchodnému zástupcovi z našej strany povinnosť vyplatiť mu istú pevnú čiastku zo mzdy a z tých faktúr, ktoré boli vystavené na základe objednávok a zaplatené v príslušnom mesiaci podľa lehoty splatnosti, sa vypočítavala príslušnému obchodnému zástupcovi mzdová zložka. Povinnosťou obchodného zástupcu v prípade, ak nebola zaplatená faktúra v príslušnom mesiaci keď bola splatná, tak sa zohľadňovalo určité zníženie, týkalo sa to všetkých objednávok faktúr od partnerov, kde bol podpísaný príslušný obchodný zástupca. Z tohto dôvodu, ako bývalý konateľ považuje, všetky mzdové náležitosti vo vzťahu k žalobcovi za vyplatené. Za dôležité považuje uviesť, že pán U., dokedy bol vo firme v pracovnom pomere, nikdy nevyslovil pochybnosti o vyplatení mzdy a nároku na dovolenku. Žalobca s organizáciou ukončil pracovný pomer za veľmi zvláštnych okolností a jeho požiadavky na finančné odškodnenie začali plynúť až po ukončení pracovného pomeru. Je toho názoru, že všetky zmluvy, ktoré uzatvoril pán U., sú uložené vo firemných dokladoch za príslušný kalendárny rok a tieto aj podľa výpočtu mzdy boli riadne uspokojené. Keď bol konateľom firmu do začiatku mája 2007, všetky zmluvy uzatvárané v príslušnom roku, všetky faktúry, ktoré rezultovali z objednávok boli za príslušný rok archivované a uložené v archíve.
Svedkyňa O.. D. A., sa vydarila tak, že v období keď pôsobil vo firme žalobca, vykonávala funkciu účtovník, ekonóm, personalista. Môže sa vyjadriť tak, že čo sa týka pána U., išlo o klasickú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s tým, že pán U. bol vedený ako riadny zamestnanec. Je pravdou, že odvádzali odvody do sociálnej poisťovne a vyplácali mu mzdu. Mzda u pána U. bola koncipovaná tak, že bola určená základná mzda, teda fixná, ďalšie mzdové nároky, ktoré však neboli vynútiteľné a to pohyblivá čiastka mzdy, ktorá sa odvíjala od počtu obchodných prípadov a od zisku, a ďalšie faktory, ktoré zohľadňoval konateľ firmy a slúžili ako podklady pre jeho rozhodnutie, či bude vyplatená pracovníkovi aj pohyblivá zložka mzdy, vzhľadom na odstup času je toho názoru že bolo pracovníkom vyplácané toľko čo malo byť, aj s pohyblivej mzdy, avšak v žiadnom prípade nemohlo ísť o to, že by malo byť vyplatené menej. Obchodná činnosť bola rozdelená na tri regióny a to západoslovenský, východoslovenský a stredoslovenský región. Za východoslovenský región bol určený jeden obchodný zástupca a to pán U.. Z nájdeného odberateľa a ním urobeného hmotného obratu skutočne odobratého tovaru sa vypočítavala percentuálna pohyblivá zložka mzdy. V čase príchodu pána U. do firmu, firma MAGE a neskôr HPI už vykonávala obchodnú činnosť aj vo východoslovenskom kraji, konateľ pán V. mal firmy dohodnuté aj uzavreté zmluvy s obchodnými partnermi a napriek tomu niektorý partneri pripadli pánovi U. a z ich obratov sa vypočítavala pohyblivá zložky mzdy pána U.. Zmluvy uzatvárané s obchodnými zástupcami boli koncipované tak, že bolo vždy na konkrétnom posúdení konateľa firmy pána V., či zo zrealizovaných obchodov prizná pracovníkovi pohyblivá zložku mzdy alebo nie. Je toho názoru, že tieto kontrakty a doklady by sa mali nachádzať vo firme HPI SK s tým, že v čase keď odchádzala na materskú dovolenku všetky doklady pre výpočet pohyblivých zložiek mzdy obchodných zástupcov sa nachádzali vo firme HPI. Za veľmi dôležité považuje uviesť, že vo firme sa pravidelne vykonávali audity a to od r. 1998 až do roku 2007, dokedy pôsobila vo firme, považuje však za dôležité uviesť, že v r. 2006 sa dostavil
do firmy Krajský inšpektorát práce v Nitre, ktorý vykonával kontroly obchodných zástupcov a to pána U., a spočiatku konateľa, neskôr sa rozšírila aj na ostatných pracovníkov a taktiež aj na obchodných zástupcov. Protokol o výsledku dostali 6 mesiacov od vykonania kontroly, presné časy uviesť nevie, vie že sa kontrolovala mzda pána U. za celé obdobie pôsobenia vo firme a jediný nedostatok, ktorý bol vytknutý inšpektorátom práce, bol ten, že sa mali upraviť tlačivá na uzatváranie pracovných zmlúv. Chce upozorniť, že inšpektorát práce mal k dispozícii všetky doklady od začiatku pracovného pomeru až do jeho ukončenia práce vo firme. Zápis o vykonaní inšpekcie by sa mal nachádzať na firme a ostatné materiály sú na Krajskom inšpektoráte práce v Nitre. Nemohlo prísť k žiadnemu svojvoľnému konania jej ako účtovníčky, s tým, že by nejakého pracovníka zvýhodňovala pretože mali pravidelné kontroly v rozmedzí troch rokov od sociálnej poisťovne a každoročne sa vykonával audit. Paradoxom je tá skutočnosť, že námietka voči nevyplatenej mzde prišla, až keď pán U. prestal vo firme pracovať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými a verbálnymi vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, vyjadrením štatutárneho orgánu žalovaného, písomnými aj a verbálnymi vyjadreniami právneho zástupcu žalovaného, pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa 27.6. 1997, originálmi mzdových listov žalobcu založenými žalovaným za rok 2001 až 2004, fotokópiami dokladov založených v obale na čl. 57 spisu -( návrh dohody na finančné vyrovnanie predpokladanej mzdy za obdobie 2002 -2003, databáza odberateľov MAGE-SK s.r.o., čiastočná databáza firiem poskytnutá firmou MAGE-SK s.r.o., časť kúpnych zmlúv, mzdové listy za roky 1997- 2003 vo fotokópiách, potvrdenie na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, komunikácia pri skončení pracovného pomeru, pracovná zmluva), výpismi z obchodného registra žalovaného o zmene obchodného mena a sídla, fotokópiami dokladov - prehľadu o dani z pridanej hodnoty na čl. 66 až 85 spisu, znaleckým posudkom č. 2/2009 znalca O.. Ľ. P., správou nezávislého audítora o overení účtovnej uzávierky za rok 2002 a 2003, Protokolom o výkone inšpekcie zo dňa 26. 04. 2010 v dňoch 19. 01., 20. 01., a 02. 02. 2006 o zistených nedostatkoch, znaleckým posudkom O.. Ľ. P. č. 1/2012 zo dňa 15. 01. 2013, ostatným písomným materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Žalobca so žalovaným dňa 27. 6. 1997 uzatvorili pracovnú zmluvu na výkon funkcie obchodného zástupcu na dobu neurčitú. Žalobca pre žalovaného pracoval do 27. 01. 2004, kedy účastníci rozviazali pracovný pomer dohodu. V pracovnej zmluve si dohodli aj mzdové podmienky tak, že v bode 11. bol dohodnutý termín splatnosti mzdy 12 teho dňa v mesiaci. Ďalej si dohodli účastníci aj spôsob výpočtu mzdy za jednotlivé mesiace tak, že základná zložka mzdy bola určená sumou 199,16 eur (6000.- Sk mesačne ) a žalobca bol odmeňovaný aj podielom z predaja a podielom z efektívnosti predaja od 0,5 milióna Sk - 1% od 0,501 do 2 milióny - 1,5%, nad 2 milióny - 2% + 3%, z odbytu do 20%.
Podľa § 130 ods. 1, Zákonníka práce, vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 130 ods. 2, Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotiac aj výpovede svedkov O.. A. v konaní mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva na výkon práce obchodného zástupcu v konkrétnych krajoch a lokalitách Slovenska. Súd mal výpoveďou uvedenej svedkyne za preukázané, že organizácia počas trvania pracovného pomeru platila za žalobcu aj plnenie do poisťovní. Ďalej mal súd za preukázané, že bol dohodnutý aj spôsob výpočtu mzdy avšak podľa vyjadrenia Inšpektorátu práce v Nitre v rámci kontroly preukázané, že spôsob výpočtu mzdy je nejasný a nariadil organizácií tento nedostatok v organizácií okrem iných pochybení odstrániť. Z výpovede svedka V. mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol uzavretý riadny pracovný pomer, avšak uvedený svedok popieral, že by žalobcovi neboli vyplatené všetky mzdové nároky. Odkázal na tú skutočnosť, že vo firme bol vykonávaný každoročný audit a v rámci uvedeného auditu neboli zistené v spoločnosti žiadne zásadné nedostatky na žalovaný nebol v rámci vykonaného auditu upozornený na porušovanie mzdových predpisov.
Vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom O.. Ľ. P. mal však súd za preukázané, že žalobcovi nebola mzda za vykonanú prácu vyrátaná správne a podľa znaleckého posudku mal súd za preukázané, že žalovaný je povinný doplatiť žalobcovi za žalované obdobie od novembra 2011 do ukončenia pracovného pomeru sumu vo výške 14 453,095 eur a v znaleckom posudku mzdu vyrátanú znalcom súd za jednotlivé obdobia tak, ako je uvedené nespochybňuje. Naopak súd si osvojil názor znalca, že mzdový nárok žalobcu nemôže byť vypočítaný na ujmu žalobcu, pretože žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne faktúry za uvedené obdobie vyfakturoval žalobca. Aj znalec uviedol, že spôsob výpočtu mzdy žalobcu nebol jednoznačne určený, čo však nemôže byť na ujmu žalobcu. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku a nepochybuje, že mzda žalobcu za jednotlivé obdobia nebola vypočítaná znalcom správne. Súd do tejto sumy zarátal aj vyplatené 13. a 14. platy v rokoch 2001 až 2004, pretože je toho názoru, že pokiaľ boli tieto mzdy vyplatené, žalobcovi vznikol nárok na ich výplatu.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd na námietku premlčania mzdové nároku žalobcu na vyplatenie mzdy za mesiac október 2001 zamietol, pretože mzda žalobcu za október 2001 bola splatná dňa 12. 11. 2001, pretože žalobca podal žalobu na súd dňa 16. 11. 2001.
Súd vyhodnotil vyjadrenia právneho zástupcu na námietky ohľadom vyplatenia náhrady mzdy žalobcovi za účelové.
Súd tiež zamietol návrh žalobcu na vyplatenie doplatku za dovolenku, pretože záverom znaleckého posudku mal za jednoznačne preukázané, že žalobcovi bola mzda za žalované obdobie riadne vyplatená a dokonca žalovaný preplatil žalobcovi mzdový nárok za dovolenku vo výmere 8 dní navyše, pretože v posudzovanom období mal žalobca nárok na 50 dní dovolenky a vyčerpal spolu 58 dní dovolenky.
O trovách konania, trovách štátu a o súdnom poplatku rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3,OSP, vzhľadom zložitosť veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.