Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/117/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci V. S., N.. XX. X. XXXX, C. A. T. Č.. XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenú Centrum právnej pomoci v Žiline, na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, od bývalého manžela Q. L., N.. XX. X. XXXX, C. A. F. S., L.. Š. Č.. XXX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom, advokátom so sídlom Žilina, na pojednávaní konanom dňa 26. 6. 2013, takto

rozhodol:

Súd návrh V. S., nar. XX. X. XXXX, na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželke, zo dňa 7. 11. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 7. 11. 2011 a doplnený podaním zo dňa 21. 12. 2011, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 22. 12. 2011, od bývalého manžela Q. L., N.. XX. X. XXXX,

z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V. S. sa návrhom zo dňa 7. 11. 2011, ktorý bol Okresnému súdu Žilina dňa 7. 11. 2011 domáhala, aby súd zaviazal jej bývalého manžela prispievať na jej výživu.

Na základe uznesenia súdu navrhovateľka návrh doplnila tak, že žiada určiť príspevok vo výške 100 EUR mesačne. Poukázala na to, že nemá žiadne príjmy, okrem rodinných prídavkov a výživného na dve maloleté deti. Uviedla sumy, súvisiace s výchovou a výživou maloletých detí a výdavky na bývanie (poplatky v škôlke, výdavky na stavebné sporenie, plyn).

Bývalý manžel navrhovateľky Q. L. v písomnom vyjadrení navrhol návrh rozvedenej manželky zamietnuť. Poukázal na svoje príjmy a výdavky, najmä na jeho povinnosť prispievať na výživu maloletého syna Q. sumou 100 EUR mesačne.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že situácia na trhu práce je kritická a navrhovateľka nemá objektívne možnosť sa zamestnať. Má dve maloleté deti, o ktoré sa stará. Aj táto skutočnosť jej bráni nájsť si prácu. Už desať rokov nevykonávala prácu predavačky, a preto jej šance na uplatnenie na trhu práce sú minimálne.

Ako listinný dôkaz predložila fotokópiu lekárskeho záznamu z čl. 207, z ktorého vyplýva, že bývalá manželka bola napadnutá manželom 18.7.2011, ďalej čestné prehlásenia z čl. 202, 203, fotokópie na stavbu z čl. 204, fotokópia poukážky, ktorou bývalý manžel zaplatil pokutu 12 000 Sk za jazdu pod vplyvom alkoholu, potvrdenie z čl. 206, že navrhovateľka oznámila fyzické napadnutie manželom, vyjadrenie bývalého manžela z konania XXP XX/XXXX na Okresnom súde Žilina, z ktorého vyplýva, akým spôsobom vykonával odporca svoje podnikanie tzv. fuškami, ďalej žiadosť o pridelenie nájomného bytu z čl. 208, zmluva o spotrebiteľskom úvere z čl. 209 a potvrdenie o daňovom priznaní z čl. 210-213 navrhovateľky.

Týmito listinnými dôkazmi je podľa jej názoru preukázané, že dôvodom rozvratu manželstva a následného rozvodu bolo fyzické násilie zo strany odporcu, požívanie alkoholu, spôsobovanie finančných problémov v rodine.

Právna zástupkyňa navrhovateľky predložila aj listinné dôkazmi, z ktorých vyplývajú majetkové pomery bývalého manžela.

Poukázala na to, že vzťahy medzi bývalými manželmi sú napäté, čo sa odráža aj na zdravotnom stave mal. Q. L.. O tejto skutočnosti predložila záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci.

Právny zástupca bývalého manžela na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že navrhovateľka sa nevie zamestnať. Zlá situácia na trhu práce je všeobecne známy fakt. Poukázal na to, že bývalému manželovi pomáhajú jeho rodičia. Ak by mu nepomáhali, nemohol by podnikať ako živnostník. Zároveň platí výživné na maloletého Jakuba vo výške 100 EUR mesačne. Matka má možnosť presťahovať sa k svojej matke do Ovčiarska.

Navrhovateľka - rozvedená manželka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že manželstvo bolo rozvedené v roku 2011, na jej návrh. Dôvod rozvodu bolo to, že manžel pracoval od rána do večera a nevenoval sa rodine. Bývalý manžel týral ju (aj fyzicky), aj staršieho syna F., ktorý nepochádza z ich manželstva. Vec bola riešená v priestupkovom konaní. Nevedela vysvetliť, prečo táto skutočnosť nevyplýva z rozvodového rozsudku ani zo zápisnice o pojednávaní. Pre syna F. platí jeho otec výživné 55 EUR. Má v úmysle podať návrh na zvýšenie výživného.

Syn Q. Chodí do škôlky. Zo škôlky ho vyberie o 12. 15 hod., pretože tam nechce spávať. Neskôr doplnila, že v škôlke je málo lôžok. Starší syn navštevuje 3. ročník základnej školy.

Z nájomného bytu v F. S. sa musela vysťahovať, pretože keď sa rozviedla, nespĺňala podmienky na jeho pridelenie. Matka, ktorá býva v V. - T. jej s deťmi nemôže pomáhať, pretože býva vo väčšej vzdialenosti.

Absolvovala stredné odborné učilište bez maturity - predavačka. V tomto odbore pracovala 8 rokov, pokiaľ sa jej nenarodili deti. Jej zdravotný stav, ako aj zdravotný stav detí je dobrý. Je nemajetná. Žije sama, druha nemá. Na rekvalifikáciu čas nemá, stará sa o deti.

Ako predavačka nemôže pracovať na tri smeny, lebo deti poobede nemôžu byť samé. Zamestnať sa nemôže najmä kvôli deťom.

Po rozvode s bývalým manželom pracovala na dohodu o pracovnej činnosti v materskej škôlke asi 4 mesiace. V súčasnosti je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá sociálnu dávku 72,50 EUR, prídavky na deti 43 EUR a výživné na dve deti - spolu 155 EUR (údaje k 16. 1.2013 - pozn. samosudcu). Neskôr - v roku 2012 - pracovala v riadnom pracovnom pomere v materskej škôlke - zastupovala práceneschopnú zamestnankyňu.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že býva v rodinnom dome svojho priateľa. Nie je to jej druh ani nevedú spoločnú domácnosť. Následne uviedla, že sa spolu stravujú, finančne si nepomáhajú. Keď pracovala, platila mu 60 EUR mesačne za bývanie.

Navrhovateľka sa vyjadrila aj k rekonštrukcii rodinného domu, ešte počas manželstva. Išlo o dom navrhovateľky. Celá rekonštrukcia sa hradila zo stavebného sporenia staršieho syna. Počas trvania manželstva polovicu domu darovala matke, pretože dostali nájomný byt v F. S.. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nie je vysporiadané.

Návrh na zvýšenie výživného pre staršieho syna staršieho nepodala, pretože si chcela vyriešiť najskôr návrh na príspevok na výživu na rozvedenú manželku.

Pri určení výšky príspevku na výživu rozvedenej manželky vychádzala z nákladov na výchovu a výživu maloletých detí. Zvýšili sa náklady na stravu a celkové životné náklady, musí platiť škôlku.

Doplnila, že so synom Jakubom navštevuje psychologičku (v mesiaci marec 2013 dvakrát), lebo syn má problémy ísť k otcovi - bojí sa ho. Psychologička odporučila ešte jedno psychologické vyšetrenie.

Ak by sa presťahovala k matke, do rodinného domu, mala by iba jednu izbu.

Na pojednávaní dňa 26. 6. 2013 navrhovateľka uviedla, že od 1.6.2013 si prenajala rodinný dom - kuchyňu a dve izby. U známeho bývala len dočasne, kým si niečo nezoženie. Za prenájom rodinného domu platí 65 EUR nájomné, elektrika 33,19 EUR, plyn 90 EUR, televízia 4,64 EUR. Tým sa jej zvýšili náklady na bývanie od 1.6.2013 o cca 192 EUR.

V súčasnosti poberá rodinné prídavky vo výške 46 EUR, výživné na Q. 100 EUR, na F. 55 EUR. Od 1.6. 2013 jej zvýšené náklady pomáha uhrádzať rodina.

Starší syn chodí do 3. triedy, mladší navštevuje škôlku od 3.9.2012 až do súčasnosti.

Stále je evidovaná na úrade práce. Dňa 12.6.2013 podala návrh na zvýšenie výživného na F. S., a to zo sumy 55 EUR na sumu 155 EUR. Ešte nebol určený termín pojednávania.

Výpoveď doplnila aj o skutočnosti, že psychické problémy mladšieho syna sa prejavujú tak, že v miestnosti nedokáže byť sám, musí byť pri ňom, sleduje si, aby bola pri ňom v noci. V súvislosti s týmto stavom syna navštívila ÚPSVaR Žilina, psychologičku dňa 5.3.2013 a 14.3.2013. Dali jej odporučenie na návštevu psychologičky. U psychologičky zatiaľ nebola, lebo ju odmietla. Psychologička jej povedala, že žiaden psychológ jej nedá papiere pre súd. Zatiaľ nemá listinné dôkazy o tom, že dieťa by malo mať psychické problémy, ktoré by vyžadovali intenzívnejšiu starostlivosť.

Bývalý manžel na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že je živnostník a podniká v oblasti nábytku. Jeho priemerný čistý príjem je 250 EUR mesačne. Iný príjem nemá. Býva v rodinnom dome s rodičmi, ktorým prispieva na bývanie a stravu. Počas celého roku 2012 mu pomáhal otec sumou 100 EUR, pretože nemal zákazky. Uvažuje o zrušení živnosti.

Má vyštudované stredné odborné učilište s maturitou - výroba nábytku. V tejto oblasti pracoval asi 15 rokov, do augusta 2011, pretože zamestnávateľ nevyplácal riadne a včas mzdu. Od septembra 2011 do januára 2012 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal podporu 325 EUR. Potom začal podnikať ako živnostník.

Po rozvode sa jeho osobný stav nezmenil, ani mu nepribudla iná zákonná vyživovacia povinnosť.

K dôvodom rozvodu manželstva uviedol, že rozvedená manželka požívala alkoholické nápoje a nevedela hospodáriť s finančnými prostriedkami. Ďalším dôvodom bola nevera z jej strany.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nebolo vysporiadané, zatiaľ používa osobné motorové vozidlo pre osobné účely.

Bývalý manžel poprel, že by sa ho syn Jakub bál.

Od 1. 4. 2013 je evidovaný na úrade práce, pretože nemal zákazky. Podnikanie ukončil. Brigádnicky si neprivyrába.

Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Zo súdneho spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. X E. XXX/XXXX vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka. Z návrhu vôbec nevyplýva, že dôvodom kvalifikovaného rozvratu manželstva bolo týranie zo strany bývalého manžela (medzi dôvodmi je uvedený nezáujem o rodinu, hranie automatoch a urážky). Ani v zápisnici o pojednávaní ani v rozvodovom rozsudku nie je zmienka o fyzickom či psychickom týraní. Dokonca bývalý manžel navrhoval riešiť problémy prostredníctvom manželskej poradne.

Z vyjadrenia zamestnávateľ M., P..B.. (č. l. 24) vyplýva, že zamestnávateľ riadne a včas nevyplácal mzdu svojim zamestnancom.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 6. 9. 2011, sp .zn. X E. XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 10. 2011, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a výživné pre maloleté dieťa bolo určené vo výške 100 EUR. Bývalá manželka sa odvolania proti rozvodovému rozsudku vzdala.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX E. XXX/XXXX vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Návrhom zo dňa 17. 8. 2011 navrhovateľka požiadala súd o určenie manželského výživného vo výške 100 EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že manžel neprispieva finančne na domácnosť. Rozsudkom zo dňa 11. 11. 2011 bolo určené, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke manželské výživné od 18. 8. 2011 do 10. 10. 2011 sumu 162 EUR. Návrh bol vo zvyšku zamietnutý.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX W. XX/XXXX vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 7. 7. 2011, sp. zn. XX W. XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 7. 2011 bolo rodičovskou dohodou určené výživné pre maloletého Q. na sumu 100 EUR mesačne.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX W. XX/XXXX vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Matka podala dňa 11. 2. 2013 návrh na Okresný súd Žilina, na úpravu styku otca s maloletým Q..

Dňa 22. 3. 2013 podal otec návrh na zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

Z č.l. 86 (lekárska správa zo dňa 14. 2. 2013) vyplýva, že maloletý Q. je somaticky a psychicky zrelý.

Zo správy z ÚPSVaR Žilina vyplýva, že navrhovateľka poberala rodičovský príspevok od 9. 2. 2008 do 28. 2. 2011.

Na pojednávaní konanom dňa 10. 6. 2013 vzala matka návrh na úpravu styku otca s maloletým Jakubom na späť.

Zo súdneho spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. X W. XXX/XXXX vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Z potvrdenia o príjme bývalého manžela zo dňa 23. 3. 2012 vyplýva, že jeho priemerná mzda za obdobie od októbra 2010 do decembra 2010 bola 556,86 EUR netto.

Z čestného prehlásenia otca bývalého manžela z č. l. 50 vyplýva, že bývalý manžel mu prispieva na domácnosť sumou 100 EUR.

Zo správy zamestnávateľa bývalého manžela vyplýva, že jeho príjem bol v mesiaci október 2011 240,24 EUR.

Zo správy zamestnávateľa bývalého manžela z č. l. 61 vyplýva, že jeho príjem sa v období od januára 2011 do augusta 2011 pohyboval od 541,06 EU do 709,47 EUR netto, v jednom mesiaci 1238,33 EUR netto.

Zo správ Sociálnej poisťovne Ž. vyplýva, že navrhovateľka nepoberala od 3. 11. 2012 dávku v nezamestnanosti, ani iné dávky. Naopak, bývalý manžel poberal dávku v nezamestnanosti od 22. 10. 2011 do 31. 1. 2012 od 107 EUR do 331,50 EUR.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Ž. zo dňa 6. 12. 2011 vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný príspevok v hmotnej núdzi vo výške 72,50 EUR.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Ž. zo dňa 3. 10. 2012 vyplýva, že navrhovateľke sa príspevok v hmotnej núdzi odníma od 1. 9. 2012 vo výške 72.50 EUR, pretože sa od 3. 9. 2012 zamestnala.

Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky z č. l. 90 vyplýva, že pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti od 19. 4. 2012 do 30. 6. 2012 a na základe pracovnej zmluvy od mesiaca september 2012 do novembra 2012.

Zo správy Obce V. zo dňa 6. 3. 2013 okrem iného vyplýva, že maloletého dieťa je možné umiestniť v predškolskom zariadení celodenne, ak je rodič zamestnaný.

Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2012 vyplýva, že mala príjem 1260,26 EUR a základ dane bol 1149,34 EU.

Z daňového priznania bývalého manžela za rok 2012 vyplýva, že jeho príjmy boli 3 058 EUR a výdavky 1223, 29 EUR (základ dane 1834,94 EUR.

Predmetom zápisnice o prejednaní priestupku skutočnosť, že bývalý manžel mal napadnúť verbálne aj fyzicky svoju manželku dňa 17- 7. 2011. Konanie bolo zastavené.

Z podania, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 6. 2013 vyplýva, že navrhovateľka navrhuje zvýšiť výživné pre syna F..

Z potvrdenia zo dňa 29. 5. 2013 z ÚPSVaR Ž. vyplýva, že navrhovateľka navštívila dvakrát Referát poradensko - psychologických služieb.

Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľkou vyplýva, bez ďalšieho, adresa ambulancie detskej psychologičky.

Z listinných dôkazov predložených na pojednávaní konanom dňa 26. 6. 2013 vyplývajú výdavky bývalého manžela za uvedené obdobia.

Zo správ z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ž. vyplývajú nasledovné skutočnosti:

· navrhovateľka nepoberá sociálne dávky, ani nie je vedená v takejto evidencii (správa z 27. 3. 2012),

· navrhovateľka poberala rodičovský príspevok 190 EUR a prídavky na deti 45,087 EUR (správa z 18. 11. 2012),

· bývalý manžel bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 22. 10. 2011 do 31. 1. 2012, v súčasnosti je opätovne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,

· bývalý manžel nie je poberateľom dávok ani príspevkov v hmotnej núdzi (správa z 21. 1. 2013),

· navrhovateľka je až od 3. 11. 2012 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie (správa z 14. 11. 2012 a 26. 2. 2013).

______

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 73 Zákona o rodine, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou.

Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.

______

Podľa a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

______

Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti manželov, vrátane vzájomnej vyživovacej povinnosti.

Uprednostňuje sa ekonomickej nezávislosti obidvoch manželov po rozvode manželstva, a to v prvom rade spravodlivým vysporiadaní nárokov zo spoločného majetku. Alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou (Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989).

Nárok na príspevok na výživu rozvedenému manželovi, vznikne iba vtedy, ak je splnená základná hmotnoprávna podmienka - neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť. Je to samostatný nárok, s rozdielnymi podmienkami pre jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi (R 57/1967).

Príspevok na výživu rozvedenému manželovi nie je možné priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). V tejto súvislosti sú dôležité aj dôvody, ktoré viedli k vážnemu rozvratu manželstva. Napriek tomu, nemá charakter sankčného výživného.

Miera nároku rozvedeného manžela na výživu je daná primeranosťou, nie nevyhnutnosťou. Zásadne však nárok bývalého manžela na výživu nie daný v takom rozsahu, ako to ustanovuje Zákon o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi. Kým životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká, v prípade rozvedených manželov tomu tak nie je. Rozvedený manžel má právo iba na primeranú výživu, ak sú splnené zákonné podmienky. Za primeranú výživu sa nepovažujú len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale tiež na uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb

rozvedeného manžela, vyplývajúce z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a podobne (R 45/1986)

Nemožnosť bývalej manželky sama sa živiť, môže byť podmienená subjektívne alebo objektívne.

Rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť spravidla vtedy, ak sa stará o deti vo veku do troch rokov, alebo o staršie deti, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť alebo o deti, ktoré nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach - ak vyžadujú nepretržitú opateru. Ďalším prípadom je situácia, keď rozvedená manželka pre vek alebo zdravotný stav nie je schopná zadovažovať si príjem. Demonštratívne tieto skutočnosti uvádza ustanovenie § 72 ods. 3 Zákona o rodine.

Osobitným prípadom je faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste, zodpovedajúce fyzickým a duševným schopnostiam. Ak rozvedený manžel môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu, nie je podľa názoru súdu opodstatnené ani spravodlivé, aby táto nepriaznivá sociálna situácia bola „riešená“ uložením alimentačnej povinnosti bývalému manželovi. Schopnosť bývalého manžela sám sa živiť je v tomto prípade zachovaná.

Existujúce opačné právne názory, podľa presvedčenia súdu, nerešpektujú predovšetkým zásadu elementárnej spravodlivosti a pravidlá a zásady, uplatňujúce sa v demokratickej spoločnosti, ústavnoprávne súvislosti, nehovoriac o medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná..

Z Čl. 35 ods. 3 SR vyplýva právo občana na prácu voči štátu. Štát, ako povinný subjekt, sa tejto povinnosti nemôže zbaviť. Ak si túto povinnosť nemôže splniť, je povinný ju plniť vo vzťahu ku všetkým občanom náhradným spôsobom tak, že ho primerane hmotne zabezpečí. Pojem „primerane“ je rovnako uvedený aj v ustanovení Zákona o rodine. Štát nemôže na tento záväzok rezignovať a prenášať povinnosť na iné subjekty v prípade, že občan pracovať môže a chce, ale štát mu realizáciu tohto práva neumožní. Vtedy práve nastupuje povinnosť štátu takéhoto občana primerane hmotne zabezpečiť (bez výnimky). Štát garantuje občanom právo na prácu (napríklad nad rámec ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd). Ak by takýto záväzok na seba štát dobrovoľne neprevzal, právne posúdenie veci by mohlo byť odlišné. Aj preto je v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989, povinnosť bývalého manžela prispievať na výživu rozvedenému manželovi, posudzovaná ako výnimka, nie pravidlo. Preto treba dôsledne zisťovať, posudzovať a rozlišovať dôvod (dôvody), pre ktoré bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť.

Súd neporovnával životnú úroveň bývalých manželov. Dokazovanie zameral na to:

· či rozvedený manžel je schopný sa sám živiť,

· aké sú jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a primerané potreby,

a následne, a by dospel k záveru, že rozvedený manžel nie je schopný sa sám živiť,

· či bývalý manžel má možnosti prispievať mu na primeranú výživu.

______

Z vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav:

Rozvedená manželka podala návrh na určenie príspevku na výživu dňa 7. 11. 2011, ktorý vôbec neodôvodnila a neuviedla ani výšku príspevku. Návrh doplnila podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2011. Rozhodnutie o rozvode manželov nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 1. 2012. Lehota ustanovená v § 72 ods. 2 Zákona o rodine bola zachovaná.

Bývalá manželka neuzavrela nové manželstvo, takže právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela nezaniklo.

Fyzické a psychické týranie navrhovateľky zo strany bývalého manžela. nebo preukázané.

Listinné dôkazy, ktorými navrhovateľka preukazovala príčiny rozvratu manželstva, by mali význam pri posudzovaní príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi (vplyv na výšku príspevku) a v spojení s § 75 ods. 2 Zákona o rodine na priznanie príspevku (nemožno príspevok priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi). Skúmanie príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva a rešpektovanie dobrých mravov má však význam až vtedy, ak je preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky - nemožnosť oprávneného samostatne sa živiť.

Súd poukazuje aj na to, že doposiaľ nebolo vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov, z čoho prioritne si má bývalá manželka zabezpečovať úhradu životných potrieb.

Nebolo preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa živiť. Naopak, istý čas po rozvode manželstva pracovala.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že vzťahy medzi bývalými manželmi sú napäté, čo nepriaznivo vplýva aj na dieťa. O tom súd nepochybuje. Avšak podľa názoru súdu, má na tom podstatný podiel navrhovateľka. Snaží sa napríklad opakovane o psychologické vyšetrenie maloletého dieťaťa, čo iste nemá na neho kladný vplyv. Dokonca zašla tak ďaleko, že navrhuje ho znalecky skúmať. Z predložených dôkazov vôbec nevyplýva, že by malo byť dieťa psychicky choré. O to viac považuje súd počínanie navrhovateľky za - eufemisticky povedané - nepochopiteľné. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď matky na prvom pojednávaní, keď uviedla, že maloleté deti sú zdravé.

Na druhej strane, doterajšie výživné pre staršie dieťa vo výške 55 EUR (teda takmer o polovicu nižšie, ako platí otec pre maloletého Jakuba), matke neprekážalo - hoci podľa jej tvrdenia je jej sociálna situácia neľahká. Až na odporúčanie súdu podala matka návrh na zvýšenie výživného - až 12. 6. 2013. Okrem toho si matka prenajala rodinný dom, hoci môže bývať u svojej matky, ktorej darovala polovicu domu. Iste by sa našlo také usporiadanie bývania rodinných príslušníkov v dome matky navrhovateľky (ktorý bol zrekonštruovaný), aby sa tam matka mohla s deťmi nasťahovať. Aj z týchto skutočností vyplýva, že sociálna situácia navrhovateľky nie je taká, aby bolo potrebné uložiť alimentačnú povinnosť bývalému manželovi.

Súd návrh rozvedenej manželky zamietol, pretože:

· nebolo preukázané, že nie je schopná samostatne sa živiť (má príslušné vzdelanie, prax), napokon istý čas aj pracovala,

· navrhovateľka mala možnosť rekvalifikovať sa alebo zvýšiť si kvalifikáciu, aj keď súd uznáva, že pri starostlivosti o deti by to vyžadovalo zvýšené úsilie,

· tzv. „krízu“ nezavila navrhovateľka ale ani bývalý manžel,

· jej zdravotný stav je dobrý, rovnako ako aj maloletých detí,

· nie je nevyhnutná celodenná starostlivosť o maloleté deti (staršie dieťa navštevuje 3. ročník základnej školy a mladšie dieťa, ktoré má viac ako 3 roky, škôlku),

· obec má možnosť zabezpečiť aj celodenne predškolskú starostlivosť o deti,

· ako uchádzačka o zamestnanie sa zaevidovala až 3. 11. 2012,

· bývať s deťmi môže nepochybne u svojej matky (ktorej polovicu domu darovala) a keďže si prenajala rodinný dom, nemôže byť jej sociálna situácia mimoriadne nepriaznivá - vzdialenosť bydliska matky navrhovateľky nie je neprekonateľná,

· príspevkom na výživu rozvedenému manželovi nie je možné nahrádzať inú vyživovaciu povinnosť

- vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom - matka sama vo výpovedi uviedla, že výšku príspevku vyvodzuje z nákladov na výchovu a výživu maloletých detí,

· až do 12. 6. 2013 nepovažovala matka výživné pre staršieho syna za neprimerané, na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb,

· bývalý manžel nemá také možnosti, aby mohol (ak by bola splnená základná hmotnoprávna podmienka), prispievať navrhovateľke na primeranú výživu - naviac, plní a musí prioritne plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 100 EUR pre dieťa predškolského veku, čo nie je pravidlom.

Z uvedených skutkových zistení vyplýva, že nie je splnená hmotnoprávna podmienka (neschopnosť rozvedenej manželky sama sa živiť) na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, s poukázaním na právne úvahy, uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Schopnosť bývalej manželky samostatne sa živiť je zachovaná (nestratila ju, nie je obmedzená), absentujú však podmienky na realizáciu tejto schopnosti (ústavného práva), ku ktorému sa štát zaviazal.

Bývalý manžel bol od septembra 2011 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, niekoľko mesiacov pracoval, podnikal ako živnostník a v súčasnosti je opätovne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Jeho príjmy v rozhodnom období (od podania návrhu) možno hodnotiť ako priemerné až podpriemerné.

Súd zamietol vykonanie ďalších dôkazov, ktoré navrhli vykonať účastníci konania, a to:

· výsluch svedkov V. Q. P. T. Q. (mali sa vyjadriť k životnému štýlu navrhovateľky),

· výsluch priateľa navrhovateľky, u ktorého zadarmo bývala (mal by sa vyjadriť k životnému štýlu navrhovateľky),

· znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie k psychického stavu maloletého dieťaťa, vzťahu k matke a otcovi a potreby zvýšenej starostlivosti, pretože dieťa trpí psychickými poruchami.

Súd nie je povinný vyhovieť všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, prípadne že by bol súd povinný dbať na to, aby dôkazy vykonané z ich podnetu boli v určitom (úmernom ) pomere.

Je pravdou, že súd môže v zásade vyhodnotiť dôkaz až po jeho vykonaní, avšak

:

· z označených dôkazných návrhov,

· ani uvedenia účastníkov konania, ktoré skutočnosti majú byť nimi objasnené a preukázané,

súd nedospel k záveru, že by podstatne zmenili už zistený skutkový stav veci.

Podrobné skúmanie životného štýlu navrhovateľky by malo význam pri posudzovaní výšky príspevku, alebo kategórie dobrých mravov. To však nepovažoval súd za potrebné ale nadbytočné, so zreteľom na už zistený skutkový stav veci.

K znaleckému skúmaniu dieťa súd poznamená, že je to závažný traumatizujúci zásah do jeho psychického vývoja. Ani jeden z predložených dôkazov neodôvodňoval rozhodnutie súdu, nariadiť znalecké dokazovanie. Tento dôkazný prostriedok považuje súd za celkom nedôvodný, ktorý dieťa celkom zbytočne zaťaží a v konečnom dôsledku je tento návrh aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Súd dospel k záveru, že môže meritórne rozhodnúť aj základe už vykonaných dôkazov, na základe zisteného skutkového stavu veci, pri zachovaní všetkých zásad civilného procesu. Vykonávanie ďalších navrhnutých dôkazov by nielen dieťa nepriaznivo zaťažovalo (znalecké skúmanie), ale by konanie aj neprimerane a neúčelne predlžovalo.

Súd vychádzal zo stavu, v čase vyhlasovania rozsudku. Ak sa v budúcnosti pomery zásadne zmenia (napríklad niektoré z detí bude vyžadovať celodennú opateru), nie je vylúčené podanie nového návrhu.

Súd si je vedomý ťažkej sociálnej situácie matky, ktorá sa sama stará o dve maloleté deti tak, že neboli zistené kolíznym opatrovníkom žiadne nedostatky. Podľa názoru súdu, však nie je možné riešiť tento závažný problém podaným návrhom, o ktorom súd rozhodoval.

____

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania podľa jeho výsledku, ak konanie možno začať i bez návrhu.

Súčasná úprava civilného procesu neobsahuje diferenciáciu sporového a nesporového konania (špeciálne nenávrhového a návrhového). Takéto rozdelenie naznačuje len . úprava nesporových konaní vychádza z účelu týchto konaní, ktorý vyplýva spravidla z hmotného práva.

Aj napriek nejednoznačnosti v rovine terminologickej, nevyhnutnosť diferencovania vecí sporových a nesporových (mimosporových) je nespochybniteľná a zásadná (najmä odlišné uplatnenie procesných zásad a princípov).

Sporovú vec možno charakterizovať ako také hmotnoprávne vzťahy, v ktorých je daná na základe určitých právnych dôvodov na jednej strane povinnosť a strane druhej oprávnenie zodpovedajúce tejto povinnosti. Z tohto potom vyplýva postavenie nositeľov týchto práv a povinností v konaní v pozícii vzájomných odporcov (contra dicere), medzi ktorými je z hmotnoprávneho hľadiska „spor o právo“.

Veci mimosporové sú charakterom - teda kvalitatívne - odlišné vzťahy, veľmi rôznorodé, ktoré majú spoločné to, že je snaha prejednať ich pri zachovaní zvýšenej právnej ochrany zo strany zákonodarcu (verejný záujem na ich ochrane), čo sa okrem iného prejavuje aj na väčšej vnútornej jednotnosti procesného priebehu pri ich prejedaní.

Okruh účastníkov je v nesporových konaniach vymedzený II. alebo III. treťou definíciou účastníka a vyplýva nielen z , ale aj z hmotného práva.

V predmetnej veci účastníkov konania označuje Zákon o rodine ako:

· rozvedený manžel,

· bývalý manžel (nie ako odporca).

V nesporovom konaní sa vo všeobecnosti nepredpokladá protichodné postavenie účastníkov konania, spor o právo, nie je možné vylúčiť rozdielny záujem pri riešení právnych vzťahov (rozpor ohľadne predmetu konania).

V takýchto prípadoch treba vychádzať z predpokladu, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo nepredpokladá. V týchto právnych otázkach, s ohľadom na osobitný charakter subjektov konania, je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy, v týchto prevažne súkromnoprávnych vzťahoch (ochrana rodiny, statusu, vyššieho záujmu maloletého a podobne).

O charaktere konania na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželke svedčí napríklad rozhodovanie v oblasti rodinnoprávnych vzťahov, začatie konania na základe návrhu (nie žaloby), konštituovaním práva, prípadne predchádzanie jeho porušenia, možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie pri zmene pomerov

Konanie o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je preto:

· nesporové konanie, ktoré

· možno začať iba na návrh oprávnenej osoby.

V prípadoch nesporového konania, ktoré možno začať len na návrh oprávnenej osoby, nie je možné konštatovať úspech alebo neúspech vo veci, čo je rozhodujúce kritérium pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu ( a 143 ). Uplatňuje sa záujmová zásada.

Vzhľadom na to, že výslovne neupravuje náhradu trov konania v nesporových konaniach, ktoré možno začať len na návrh účastníka konania, súd aplikoval analógiu legis (analógiu práva), kedy na skutkovú podstatu zákonom neriešenú, aplikoval právnu normu, ktorá je obsiahnutá v , a ktorá upravuje skutkovú podstatu najpodobnejšiu. Takýto postup je prípustný (a predpokladaný) najmä v súkromnom práve, pri riešení problému „medzery v práve“, s prihliadnutím na účel a zmysel právnej normy.

Preto súd pri rozhodovaní o trovách konania analogicky aplikoval ustanovenie .

Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.