Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-142-2012.pdf
PDF · 102.59 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/142/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci navrhovateľa: Ředitelství silnic a dálnic ČR, IČO: 65 993 390, so sídlom Na Pankráci 546/56, 145 05 Praha, Česká republika, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Štefan Sivák - Si & Si, s miestom podnikania Javorová 6633/44, 917 05 Trnava, IČO: 30 048 788, o zaplatenie 201,17 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 201,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 201,17 eur od 27.2.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 89,12 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 23,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 66,12 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 201,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy od 27.2.2012 do zaplatenia a trovy konania, titulom neuhradenia mýtneho. Navrhovateľ uviedol, že odporca v čase od 03.07.2007 do 31.01.2009 niekoľkokrát užíval spoplatnené pozemné komunikácie s viacerými cestnými motorovými vozidlami. Momentom, kedy sa odporca dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel motorovým vozidlom mýtnym bodom, vznikla mu povinnosť zaplatiť mýtne. Navrhovateľ uskutočňujúci prevádzku systému elektronického mýtneho a inkaso mýta, vyzval doporučeným listom zo dňa 26.01.2012 odporcu k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 201,17 eur v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu za účelom zaplatenia náhradnú lehotu do 26.02.2012. Odporca však aj napriek výzve svoj dlh nesplnil, a to ani len čiastočne.
V danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku prostredníctvom vzorového tlačiva A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“).
Podľa článku 2 bod 1 nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov (je vo výške 38,55 eur) . Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
Podľa článku 3 bod 1 nariadenia, cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
V danom prípade sú vyššie uvedené podmienky splnené, nakoľko navrhovateľom je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky, odporcom je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky a hodnota uplatňovanej pohľadávky nepresahuje 2.000,- eur. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné na danú vec aplikovať spomínané nariadenie.
Podľa článku 4 bod 1 nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa článku 5 bod 1 nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa článku 5 bod 2 nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa článku 5 bod 3 nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Súd v súlade s článkom 5 bod 2 nariadenia dňa 11.1.2013 zaslal odporcovi návrh navrhovateľa s prílohami ako aj s „Tlačivom C - Tlačivom na odpoveď“. Odporca si predmetnú zásielku prevzal dňa 20.3.2013, avšak do 30 dní po doručení tlačiva súdu neodpovedal ani sa nijakým iným spôsobom nevyjadril.
Podľa článku 7 bod 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Pri dokazovaní sa súd oboznámil s listinami založenými v spise, najmä s Rozpisom nedoplatku - Použití zpoplatněného úseku ako aj s Výzvou k úhrade nedoplatku zo dňa 26.1.2012 a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Odporca v čase od 03.07.2007 do 31.1.2009 viacerými motorovými vozidlami opakovane použil na prejazd Českou republikou spoplatnené pozemné komunikácie, za prejazd ktorých mu vznikla povinnosť zaplatiť mýtne. Odporca svoju povinnosť úhrady počnúc dňom 03.07.2007 a končiac dňom 31.1.2009 niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Navrhovateľ detailne rozpisuje skutkové okolnosti vysvetľujúce kde
a ako došlo k porušeniu povinnosti odporcom v priloženom elektronickom zázname o prejazde vozidla mýtnym bodom - v rozpise nedoplatku. Navrhovateľ uskutočňujúci prevádzku systému elektronického mýtneho a inkaso mýta, vyzval doporučeným listom zo dňa 26.01.2012 odporcu k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 201,17 eur v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu za účelom zaplatenia náhradnú lehotu do 26.02.2012. Odporca však aj napriek výzve svoj dlh nesplnil, a to ani len čiastočne.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa a jeho prílohám písomne nevyjadril, aj keď mu boli súdom riadne doručené dňa 20.3.2013.
Nakoľko v danom prípade je navrhovateľom právnická osoba so sídlom v Českej republike a odporcom je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, a teda došlo k stretu rôznych právnych poriadkov, na účely ďalšieho konania bolo potrebné ustáliť, ktorým právnym poriadkom sa bude spravovať daný spor.
Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej lem „ nariadenie RÍM II“), sa toto nariadenie uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii).
Podľa článku 4 bod 1 nariadenia Rím II., pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
Na základe vyššie uvedeného je potom zrejmé, že v danom prípade bude potrebné postupovať podľa českého právneho poriadku, nakoľko k vzniku škody (resp. k nesplneniu povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi mýtne) došlo na území Českej republiky.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích (ďalej len ZPK), „užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí více než 3,5 tuny (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.“
Podľa § 22 ods. 2 ZPK, „výše mýtného se zjišťuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního zákona11j), kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále jen „elektronické zařízení“). Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci. Sazby mýtného mohou být rozlišeny podle emisní třídy vozidla, druhu vozidla, počtu náprav vozidla nebo jízdní soupravy, období dne, dne nebo podle období roku.“
Podľa § 22 ods. 5 ZPK, „výši sazeb mýtného a rozlišení sazeb mýtného podle kritérií uvedených v odstavci 2 stanoví prováděcí právní předpis.“
Podľa § 22a ZPK, „provoz systému elektronického mýtného a výběr mýtného zajišťuje Ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy může pověřit provozem systému elektronického mýtného a výběrem mýtného organizaci zřízenou Ministerstvem dopravy (dále jen "provozovatel systému elektronického mýtného") na základě souhlasu vlády.“
Podľa § 22b ods. 1 ZPK, „evropská služba elektronického mýtného je souborem činností a služeb, které v souladu s příslušným předpisem Evropské unie umožňují snadnou propojitelnost systémů elektronického mýtného v členských státech Evropské unie a nepřetržité užívání zpoplatněných pozemních komunikací silničním vozidlem ve všech systémech elektronického mýtného v těchto státech při využití jediného elektronického zařízení a za podmínky souhrnné úhrady mýtného osobě, která poskytuje evropskou službu elektronického mýtného a elektronické zařízení vydala.“
Podľa § 22c ods. 1 písm. d) ZPK, „provozovatel systému elektronického mýtného je povinen zajistit výběr mýtného od provozovatele vozidla v systému elektronického mýtného nebo od jím zmocněné osoby, nejedná-li se o případ podle písmene e)“.
Podľa § 22e písm.i) ZPK, „poskytovatel evropského mýtného je povinen ve vyúčtování ceny za poskytovanou službu elektronického mýtného oddělit poplatky za jím poskytované služby a vzniklé mýtné a u účtovaného mýtného uvést alespoň údaje o čase, místu vzniku mýtného a o jeho konkrétní skladbě.“
Podľa § 22e písm. k) ZPK, „poskytovatel evropského mýtného je povinen neprodleně informovat provozovatele vozidla, jemuž na základě smlouvy poskytuje evropskou službu elektronického mýtného, pokud nezaplatil mýtné podle podmínek uvedených ve smlouvě o poskytování evropské služby elektronického mýtného a stanovit mu přiměřenou lhůtu k uhrazení mýtného.“
Podľa § 365 Obchodního zákoníka, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
Podľa § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku (ďalej len „Nařízení vlády“) účinného od 1.7.2010, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že odporca v čase od 03.07.2007 do 31.1.2009 motorovými vozidlami využil na prejazd Českou republikou spoplatnené pozemné komunikácie, za prejazd ktorých mu vznikla zákonná povinnosť zaplatiť mýtne. Nakoľko si odporca do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil, navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 201,17 eur.
Odporca svoju povinnosť riadne a včas zaplatiť mýtne nesplnil, a preto súd návrhu ako dôvodnému vyhovel. Odporca v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení navrhovateľa a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť návrhu. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym. Bolo na odporcovi, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového základu zisteného z dôkazov predložených navrhovateľom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.
Nakoľko sa odporca dostal s plnením svojej povinnosti voči navrhovateľovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka uložiť mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Pri posudzovaní nároku na požadovaný úrok z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade mýtneho v lehote určenej navrhovateľom vo výzve na úhradu, a preto sa
odporca v zmysle ustanovenia § 365 Obchodního zákoníka dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni určenom na plnenie, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania podľa § 369 Obchodního zákoníka. Nakoľko vyčíslenie úrokov z omeškania bolo v súlade so zákonom, tak súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni určenom na plnenie až do zaplatenia.
Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 156 ods. 4 O.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
V danom prípade sa jedná o drobný (cezhraničný) spor, súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, po oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 30.5.2013. Odporca sa v deň verejného vyhlásenia rozsudku (26.6.2013) nedostavil napriek tomu, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámenie na úradnej tabuli súdu už dňa 30.05.2013.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané z listinných dokladov predložených zo strany navrhovateľa, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi v celom rozsahu náhradu trov konania vo výške 89,12 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur, za súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh 6,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 66,12 eur.
Špecifikácia trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.:
- prevzatie a príprava veci 19,92 eur,
- podanie návrhu 19,92 eur
- 2 x rež. paušál á 7,63 eur
- 20 % DPH z tarifnej odmeny a režijného paušálu vo výške 11,02 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.