Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/95/2012

Potvrdené rozhodnutím 17Co/637/2013
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie 908,38 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/95/2012-74 z 27. 06. 2013, takto rozhodol: Odvolanie vedľajšieho účastníka proti výroku rozsudku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 517,11 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 537,11 € od 31. 08. 2011 do 26. 09. 2011 a zo sumy 517,11 € od 27. 09. 2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, odmieta. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, potvrdzuje. Vedľajší účastník je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 51,20 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom v P. H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o 908,38 eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania sa zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 517,11 eur, ďalej úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 537,11 eur od 31. 08. 2011 do 26. 09. 2011 a zo sumy 517,11 eur od 27. 09. 2011 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca uviedol vo svojej žalobe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka zo dňa 14. 02. 2011 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len "postupca") a ním mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzavreli 10. 07. 2007 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy VÚB, a.s. poskytla žalovanému produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke a v zmysle všeobecných obchodných podmienok mu zriadila na účte prečerpanie (tzv. kontokorentný úver). Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru a ďalšie náležitosti sú upravené vo všeobecných obchodných podmienkach a nebolo dohodnuté predĺženie konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 . Žalovaný využil povolené prečerpanie na účte, prípadne sa dostal do nepovoleného prečerpania, splátky úveru neuhradil riadne a včas, preto ho vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 928,38 eur (27.968,38 Sk), ktorá pozostávala z istiny 537,11 eur (16.180,98 Sk) a úroku z omeškania 391,29 eur (11.787,40 Sk). Postupca deklaroval, že údaje, výška a špecifikácia pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok. Žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil sumu 20,- eur.

Svoj záväzok žalovaný uznal v dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklad inkasného konania, ktoré však v tomto konaní nie sú uplatnené. Žiadal preto zaviazať žalovaného na zaplatenie 908,38 eur a na 9% úroky z omeškania ročne zo sumy 517,11 eur od 15. 02. 2011 do zaplatenia. Podaním zo dňa 19. 09. 2012 žalobu opravil pokiaľ ide o úroky z omeškania tak, že tieto žiada vo výške 9,50% ročne zo sumy 517,11 eur od 29. 08. 2011 do zaplatenia. Na pojednávanie sa zástupca nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a keďže doručenie predvolania mal vykázané, súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Do konania vstúpil z vlastného podnetu vedľajší účastník (, ). Tento sa písomne vyjadril, že ide o spotrebiteľskú vec a žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je predformulovaná dohoda predstavujúca neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku a ako neprijateľné sú tieto zmluvné podmienky absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach. Dodávateľovi išlo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Súdnu ochranu však nemožno poskytnúť právu, ktoré je uplatňované po použitý nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Pre prípad, že by súd neakceptoval jeho právnu argumentáciu ohľadom posudzovania dohody a jej právnym účinkov navrhol postupovať v zmysle , teda konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, či ustanovenia článku 2 písmeno a/ v spojení s článkom 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdny kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien. Pokiaľ žalobca nepreukáže opak, jeho nárok považuje v celom rozsahu za premlčaný, lebo uznanie dlhu je potrebné považovať za absolútne neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. V pochybnostiach sa má použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Keď nárok žalobcu sa stal predčasne splatným zaslaním výpovede zo dňa 27. 12. 2007 a žalobu podal 30. 07. 2012, je celý jeho nárok premlčaný, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Na pojednávaní zástupca ďalej uviedol, že v čase podpisu zmluvy dlh bol premlčaný, lebo ide o spotrebiteľský vzťah a zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od ustanovení v neprospech spotrebiteľa, teda aj na premlčanie je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu podľa a nebolo preukázané, že v čase podpisu dohody žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Poukázal aj na to, že v uznaní záväzku chýba dátum kedy bola uzavretá zmluva s pôvodným veriteľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 10. 07. 2007, potvrdenia o poskytnutí flexidebetu z toho istého dňa, všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty aj s dodatkom č. 1, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17. 08. 2011, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14. 02. 2011 - overdraft, pokusu o zmier zo dňa 04. 07. 2012, písomných podaní žalobcu a vyjadrenia vedľajšieho účastníka (vrátane pripojených rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach).

V prvom rade súd musel rozhodnúť o návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom je poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie práva Európskej únie v každom členskom štáte. Súdny dvor Európskeho spoločenstva má právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva. Táto všeobecná právomoc je mu daná článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených prípadoch aj inými predpismi.

Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva spoločenstva alebo rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných vo veci samej a ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov.

Každý dotknutý súd má možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva spoločenstva, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná.

Súd, proti rozhodnutiam ktorého nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru), alebo ak sa správny spôsob výkladu práva spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v konaní pred vnútroštátnym súdom môže byť užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, alebo ak sa existujúca judikatúra javí neuplatniteľnou na nový skutkový stav.

Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný výklad potrebný pre jeho rozhodnutie.

Otázka, ktorú vedľajší účastník navrhuje predložiť Súdnemu dvoru EÚ a za tým účelom prerušiť konania, je však takou otázkou, ktorá smeruje k zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne právo na zistený skutkový stav. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych súdov. Vo veci teda nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Preto súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa zamietol (ako je to aj v množstve ďalších obdobných vecí, čo je známe súdu z rozhodovacej činnosti).

Z predložených písomných dôkazov súd zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu o postúpení pohľadávky zodpovedajú pravde a tieto inak nikto ani nepopiera.

Tiež zodpovedajú pravde tvrdenia o tom, že postupca (VÚB, a. s., Bratislava) a žalovaný uzavreli 10. 07. 2007 zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru - flexidebetu na základe žiadosti žalovaného. Dňa 27. 12. 2007 bol pôvodným veriteľom VÚB vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru pre neuhrádzanie úveru riadne a včas.

Dňa 17. 08. 2011 uzavreli účastníci dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok pozostávajúci z istiny 537,11 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 139,26 eur a zaviazal sa splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach po 20,- eur s dátumom prvej splátky 28. 08. 2011, pričom si dohodli, že v prípade nesplácania záväzku podľa tejto dohody stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

Žalobca žiadal (po oprave žaloby v tomto smere) zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od 29. 08. 2011, lebo žalovaný dohodu nedodržal a prvú splátku nezaplatil v stanovenom termíne.

Vzhľadom na námietku premlčania súd sa musel vyporiadať najprv s touto námietkou.

Keď pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli 10. 07. 2007 zmluvu o poskytnutí úveru, právny vzťah z tejto zmluvy súd posúdil ako úverovú zmluvu podľa ust. a súčasne, keďže ide o spotrebiteľský úveru, aj podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom

v čas uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva bola uzavretá na strane veriteľa ako dodávateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka ako spotrebiteľa, ktorý je fyzickou osobou a nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Ide o špecifický typ spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na základe ktorej sa klientovi umožní na určité obdobie ísť do povoleného prečerpania na bežnom účte, teda ísť do debetu a čerpať finančné prostriedky banky, ktoré má povinnosti vrátiť v lehote, na ktorú bolo poskytnuté povolené prečerpanie.

Pre neplatenie riadne a včas došlo 27. 12. 2007 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zostatok nesplatenej istiny činí 537,11 eur. Vo veci nebolo sporné (nikto nenamietal) skutočnosti ohľadom uzavretia zmluvy, odstúpenia od zmluvy a údajov uvádzaných v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok ohľadom žalovaného (počítačové spracovanie a výpočet).

Zmluva teda bola ukončená 27. 12. 2007, žalovaný uznal pohľadávku 17. 08. 2011 (teda cca o 3,5 roka) a žaloba bola podaná na súd 30. 07. 2012.

Ide o žalovanú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere poskytnutom formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte. Keďže ide o zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. absolútnym obchodom, t. j. má vždy povahu obchodného záväzkového vzťahu bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu, súd dospel k záveru, že tento záväzkový vzťah z hľadiska vznesenej námietky premlčania je nutné posudzovať podľa ustanovení Obch. zák, aj keď ide súčasne o spotrebiteľskú zmluvu, pretože obsahuje komplexnú úpravu premlčania a ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami, ktoré majú slúžiť k ochrane spotrebiteľa (viď napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2013 sp. zn. ). Preto súd neakceptoval tvrdenie vedľajšieho účastníka, že na predmetný záväzkový vzťah v otázke premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia .

Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 407 ods. 1 Obch. zák. ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná doba od tohto uznania.

Žalovaný sa dostal do omeškania 28. 12. 2007 a keď 17. 08. 2011 uznal svoj záväzok, v tom čase ešte pohľadávka nebola premlčaná, a preto jeho prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu je právne irelevantné. Keď preto vedľajší účastník považuje toto prehlásenie za neprijateľnú podmienku a tiež aj rozhodcovskú doložku, súd sa ďalej touto obranou nezaoberal, keďže dlh nebol premlčaný a vec je daná na súd (nie na rozhodcovský súd). V uznaní síce nie je uvedený dátum kedy bola pôvodná zmluva uzavretá, súd však údaje v uznaní (pôvodný veriteľ a číslo zmluvy/číslo zákazníka) považuje za dostatočné identifikačné údaje a teda považuje uznanie (nepremlčaného) dlhu žalovaným za úkon podľa § 323 ods. 1 Obch. zák.

Preto keď žalovaný uznal svoj záväzok 17. 08. 2011 a žaloba bola podaná na súd 30. 07. 2012, námietka premlčania je nedôvodná.

Žalovaný uznal svoj dlh vo výške 537,11 eur ako istinu, výška tejto istiny ako zostatku poskytnutého úveru je preukázaná aj výpisom z účtu VÚB ako prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, a preto súd podľa § 497 Obch. zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy ako nesplateného zostatku úveru. Žalobca žiadal žalovaného zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne z istiny 517,11 eur a to od 29. 08. 2011, teda od nasledujúceho dňa ako žalovaný nezaplatil splátku. Podľa dohody však došlo k posunutiu lehoty splatnosti, splatným sa stáva celý zvyšok pohľadávky prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky, avšak najbližší pracovný deň je 31. 08. 2011 (podľa § 122 ods. 3 Obč. zák. ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň) , a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania len od tohto dňa a to vo výške podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojitosti s § 3 nar. vl.

v znení neskorších predpisov a so zvyškom (požadované úroky od 29. 08. 2011 do 30. 08. 2011) žalobu zamietol.

Žalobca ďalej žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 391,27 eur, ako bola vyčíslená ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku 14. 02. 2011. Náklady na inkasné konanie vo výške 139,26 eur ako boli v uznaní záväzku, neuplatňoval.

Súd žalobu v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania 391,27 eur zamietol z toho dôvodu, že zo žaloby ani jej prílohy nie je zrejmé, z akej sumy, v akej výške a za ktoré obdobie boli tieto úroky vypočítané, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania (ohľadom úrokov nebolo uznanie) minimálne časť už zrejme je premlčaná (omeškanie od 28. 07. 2007, úroky uvádzané k 14. 02. 2011 a žaloba podaná na súd 30. 07. 2012), a teda žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno (že ide o zákonné úroky z priznanej istiny a za ktoré obdobie, a teda že nejde ani sčasti o premlčanú pohľadávku, pričom špecifikácia pohľadávky mala byť už súčasťou žaloby ako pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností), a preto súd žalobu v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a vyslovil, že žiadny z účastníkov (teda žalobca, žalovaný ani vedľajší účastník) nemá právo na náhradu trov konania, keďže na oboch stranách išlo len o čiastočný úspech (vyhovenie ohľadom istiny 517,11 eur a zamietnutie ohľadom úrokov 391,27 eur, pričom rozdiel medzi percentom úspech a neúspech je len 16 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.