Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (34)Rozsudok_5C-122-2012.pdf
PDF · 109.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Ninčák, Mierová 2529/87, 066 52 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast. JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce proti žalovanému: S. P., H..XX.XX.XXXX, C. X Z. B., XXX XX N. H. R., t.č. Sokola Tümy 324, 273 06 Libušín ČR o zaplatenie sumy 198,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V predmetnej právnej veci sa žalobca pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 198,30 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac zo sumy 60,98 eur od 16.08.2006 do zaplatenia a zo sumy 137,32 eur od 21.06.2007 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému prenajať byt a žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom. Žalovaný neuhradil nájomné za obdobie júl 2006 vo výške 60,98 a nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za služby spojené s nájmom za roky 2006 v sume 137,32 eur. Z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov sa žalovaný dostal do omeškania s platením zmluvne dohodnutého plnenia a doposiaľ neuhradil dlžný nedoplatok spolu vo výške 198,30 eur. Tento nedoplatok žalobca vyúčtoval žalovanému upomienkou s číslom pasportu I0A59-001-003-H. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na poplatok z omeškania v zákonnej výške.
Počas konania sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného a preto mu v určitom, období bola na zastupovanie v tomto konaní ustanovená opatrovníčka v osobe A.. Q. Ď. vyššej súdnej úradníčky a táto vo veci vzniesla námietku premlčania. Neskôr po zistení súčasného pobytu žalovaného bolo uznesenie o ustanovení opatrovníčky žalovanému zrušené. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že predmetný byt bol predaný v júli 2006.
Počas konania súd uznesením zo dňa 24.04.2013 pripustil zmenu petitu žaloby v tom zmysle, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 198,30 eur a poplatok z omeškania: vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 60,98 eur od 16.08.2006 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania, 2,5%o za každý deň omeškania zo sumy 137,32 eur od 21.06.2007
do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania a nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.09.1981, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 25.11.2003, upomienkou č. 1O59 001 003-H,správami o pobyte žalovaného, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 31.10.2012, Zmluvou č. 3/59/2006 o prevode bytu medzi mestom Vranov n/T a žalovaným s manželkou zo dňa 04.07.2006, kúpnou zmluvou o prevode bytu zo dňa 06.07.2006, kópiou príjmových dokladov na čl. 58, výpisom z LV č. XXXX, vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 12.11.2012, vyúčtovaním nákladov a služieb za rok 2006, vyjadrením správy katastra Vranov n/T zo dňa 07.05.2013, vyjadrením žalovaného vo veci zo dňa 23.05.2013 plnomocenstvom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
V zmysle zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.09.1981 došlo k odovzdaniu do užívania žalovanému bytu č. 3 na adrese 1 Mája A/59 Vranov n/T, ktorý pozostáva zo štyroch izieb a predsiene zo strany Domovej správy Vranov n/T na základe rozhodnutia č. 789/79 MsNV Vranov n/T v súlade s platným OZ a vyhláškou č. 45/1964 Zb.. Za užívanie bytu sa žalovaný zaviazal platiť úhradu v sume 476 Kčs mesačne. Iné nové nájomné zmluvy žalobca nedoložil.
Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 25.11.2003 adresovanej žalovanému ako aj jeho manželke vyplýva, že žalobca vypovedal nájom vyššie citovaného bytu a to z dôvodu, že nájomca po dlhší čas ako tri mesiace neuhradil nájom bytu a úhrady spojené s bývaním v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) OZ účinného v čase výpovede.
Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2006 vyplýva, že výška nedoplatku žalovaného bola 5.974,-Sk, t.j. 198,30 eur. Z obsahu vyúčtovania vyplýva že toto vyúčtovanie bolo vykonané za obdobie od 01.01.206 do 31.07.2006.
Upomienkou číslo pasportu: 1OA59 001 003-H zo dňa 24.11.2011 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za obdobie 07/2006 a za vyúčtovanie za rok 2006 vo výške 198,30 eur a na zaplatenie penále.
Opatrovníčka voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesla námietku premlčania.
Zo zmluvy č. 3/59/2006 o prevode bytu medzi mestom Vranov n/T a žalovaným s manželkou zo dňa 04.07.2006 vyplýva, že touto zmluvou mesto Vranov n/T predalo žalovanému a jeho manželky vyššie citovaný byt. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 11.07.2006.
Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 06.07.2006 vyplýva, že žalovaný previedol vlastníctvo k vyššie citovanému bytu na osoby M. A. B. E. A. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z potvrdenia o vklade Správy katastra Vranov n/T vyplýva, že vklad vlastníckeho práva bol až dňa 16.01.2007.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí z dôvodu tohto, že došlo k prevodu bytu zmluvou zo dňa 06.07.2006.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 879f Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa ust. § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) OZ prenajímateľ môže nájom bytu okrem iných vypovedať ak Nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace.
Podľa ust. § 871 ods. OZ prechodných ustanovení k novele OZ účinnej k 1.1.1992 právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona na nájom.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva ( pôvodne došlo k odovzdaniu do užívania žalovanému bytu č. 3 na adrese 1 Mája A/59 Vranov n/T, ktorý pozostáva zo štyroch izieb a predsiene zo strany Domovej správy Vranov n/T na základe rozhodnutia č. 789/79 MsNV Vranov n/T v súlade s platným Občianskym zákonníkom a vyhláškou č. 45/1964 Zb.)
Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 25.11.2003 vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo následne k ukončeniu zmluvného nájomného vzťahu v roku 2003 a to uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni doručenia výpovede, výpoveď bola doručená dňa 27.11.2003 obom nájomníkom žalovanému ako aj jeho manželke. Iná nájomná zmluva v konaní nebola predložená. Z toho teda vyplýva, že v roku 2006 užíval žalovaný byt bez právneho dôvodu. Až kúpnou zmluvou zo dňa 04.07.206 došlo k prevodu vlastníctva vyššie citovaného bytu na žalovaného a jeho manželku z doterajšieho vlastníka mesta Vranov n/T. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 11.07.2006. K následnému prevodu bytu žalovaným na tretie osoby, tak ako to tvrdí žalovaný došlo až dňa 16.01.2007, pretože vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej žalovaným s manželkou a tretími osobami zo dňa 06.07.2006 bol Správou katastra Vranov n/T povolený až dňom 16.01.2007, ako to vyplýva z potvrdenia o povolení vkladu. Z toho je zrejmé, že v období júl 2006, časť tohto mesiaca žalovaný užíval byt bez právneho dôvodu a to platnej nájomnej zmluvy. Vlastníkom bytu bol až od 11.07.2006.
Nakoľko žalovaný časť obdobia 7/2006 užíval byt bez právneho dôvodu, žalobcovi za dobu jeho užívania bezplatne uzatvorenej nájomnej zmluvy nevznikol nárok na úhradu nájomného z titulu nájomného vzťahu, ale za dobu užívania bytu mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Ak nie je takáto výška stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy (§ 136 Občianskeho súdneho poriadku), ktorá sa musí opierať o finančné ocenenie prospechu, ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. Pri nájomnej zmluve sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. ( Ro NS ČR z 2.11.2000, sp. zn. 30Cdo 1789/2000).
Žalobca si za obdobie užívania bytu žalovaným časť júla 2006 uplatnil nárok na zaplatenie nájomného vo výške 60,98 eur mesačne, teda vo výške nájomného za ktoré v danom období prenajímal byty rovnakej kategórie a výmery, ako bol byt, ktorý užíval žalovaný. V tomto smere súd dospel k záveru, že za uvedené obdobie došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v súvislosti s výkonom práva nájmu cudzej veci, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu obvyklého nájomného v danom období.
Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, keď k nemu došlo. Nakoľko zo strany opatrovníčky žalovaného bola vznesená námietka premlčania, súd ďalej skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.
Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 02.02.2012. V zmysle vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že splatnosť nájomného v prípade ním prenajímaných bytových priestorov bola pozadu, do 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak by bol žalobca z danom období mal so žalovaným uzatvorené zmluvy o nájme, žalovanému by v takto stanovenej lehote vznikla povinnosť platiť žalovanému nájomné. V tomto smere súd je toho názoru, že uplynutím lehoty splatnosti nájomného, tak ako je vyššie uvedená, za mesiac júl 2006, t.j. dňa 05.08.2006 sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním plnenia z bezdôvodného obohatenia.
V zmysle vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že splatnosť pohľadávky pokiaľ sa jedná o sumu 60,98 eur nastala 05.08.2006. Žaloba v danej právnej veci bola na tunajšom súde podaná dňa 02.02.2012 a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca podal žalobu v časti nároku, tak ako je vyššie vyšpecifikovaný v sume 60,98 eur po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej doby - pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na uvedené, došlo k uplynutiu premlčacej doby. Opatrovníčka žalovaného vzniesla v priebehu súdneho konania voči uplatnenému nároku námietku premlčania a preto súd na základe tejto skutočnosti nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto súd žalobu pokiaľ sa jedná o istinu vo výške 60,98 eur s príslušenstvom zamietol.
Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 137,32 eur a to z titulu vyčísleného nedoplatku v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2006.
Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1466/2005: ,, Nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka.“
Pokiaľ sa jedná o nedoplatok v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2006 vo výške 137,32 eur. Žalobca nepreukázal, kedy vyúčtovanie doručil žalovanému a kedy si ho žalovaný prevzal a teda kedy nastala jeho splatnosť. V uvedenom období 1/2006-7/2006 žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom a teda aj v tejto časti, nakoľko využíval služby žalobcu bez právneho dôvodu, žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene poskytnutých služieb. Žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovaného zaplatenie tejto sumy po uplynutí 30 dní od doručenia vyúčtovania a v tomto smere nemal súd za preukázané, kedy si vyúčtovanie za rok 2006 žalovaný prevzal.
Vzhľadom na uvedené súd v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2006 vo výške 137,32 nemal za preukázané, či vyúčtovanie bolo vôbec vykonané a či bolo vykonané správne a riadnym spôsobom. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, kedy bolo vyúčtovanie žalovaným prevzaté, resp. doručené. Nakoľko súd danú skutočnosť nemal za preukázanú, nemal teda za preukázané ani to, kedy sa žalovaný pri tomto uplatnenom peňažnom nároku dostal do omeškania, resp. či sa vôbec do omeškania dostal. Zo strany žalobcu v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania dôvodnosti a oprávnenosti podaného návrhu.
V tejto časti preto súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami nárok žalobcu na zaplatenie sumy 137,32 eur s prísl.( vyúčtovania za rok 2006) zamietol. Pre úplnosť súd poukazuje, že vyúčtovanie za rok 2006 bolo vykonané dňa 22.05.2007. Aj keby si ho žalovaný prevzal v roku 2007 vzhľadom na uplynutie doby, žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty a v tomto prípade by bol nárok nedôvodný pretože opatrovníčka žalovaného v určitom štádiu konania vzniesla námietku premlčania.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému žiadna náhrada trov konania nevyplýva a ani si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.