Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-474-2012.pdf
PDF · 78.21 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/474/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu MERK REALITY a.s., Gorkého 8-12, Bratislava, IČO: 35 787 198, zast. Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava proti žalovanému X. Z. - Erpol, Šustekova 27, Bratislava, IČO: 117 93 074, o 600,90 EUR s prísl. a vzájomnom návrhu žalovaného o 2157,60 EUR, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb 51/2011-171 zo 4. októbra 2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 21Cb 51/2011-171 zo dňa 4. októbra 2012 p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 600,90 EUR od 16. novembra 2009 do zaplatenia, ktorá predstavovala cenu služieb poskytnutých žalobcom žalovanému v ubytovacom zariadení G. Z. K. Z., cenu ktorú fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXX z 2. novembra 2009 a súčasne zamietol vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa domáhal zaplatenia 2157,60 EUR, predstavujúcich cenu diela a to 130 ks profesionálnych snímok z interiérov, exteriérov hotela Park v Piešťanoch a meste. O náhrade trov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania najmä výsluchom žalovaného a svedkyne X. I., ktorými mal za preukázané, že účastníci uzatvorili v priebehu dlhodobejšej vzájomnej obchodnej spolupráce trvajúcej od 1.7.2007 ústnu dohodu o vyhotovení diela, krátko pred otvorením hotela Z. v máji 2008 s tým, že cenu diela dohodli po vzájomnom odsúhlasení proti plneniu zo strany žalobcu a to formou poskytnutia hotelových služieb žalovanému, ako zhotoviteľovi diela spolu s námietkou, že žalovaný diela zhotovil počas pobytu v hoteli v čase 2.5. - 4.5.2008 a to zhotovením 130 ks profesionálne spracovaných fotografií, ktoré odovzdal žalobcovi na CD, pričom žalobca poskytol žalovanému ako bonus podľa tejto sumy ďalší pobyt v hoteli Z.. S prihliadnutím na prejav vôle účastníkov a následné správanie sa strán, mal súd ďalej za preukázané, že účastníci zaviedli medzi sebou prax, že zhotovené dielo bolo používané výhradne žalovaným ako autorom na základe objednávok žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, ktorú nebolo potrebné nahrádzať písomne zmluvou podľa § 40 zákona č. 618/2003 Z.z. Konštatoval, že obsah uzatvorenej dohody bol preto naplnený v celom rozsahu poskytnutím vzájomného plnenia účastníkmi zmluvy a ku koncu roku 2008 boli vzájomné vzťahy v celom rozsahu medzi účastníkmi vysporiadané. Ďalej mal za preukázané, že potreba uzatvoriť licenčnú zmluvu vznikla až neskôr, keď sa žalobca rozhodol využívať diela sám a prostredníctvom tretích subjektov, toto však v pôvodnej zmluve riešené nebolo, nebola teda zmluvou autorskou a licenčnou v jednom, autorská zmluva bola z tohto dôvodu platná, trvala od začiatku mája 2008 do januára 2009, kedy konkludentným spôsobom, neformálnym spôsobom zo strany žalobcu a akceptácie takto prejavenej vôle
žalobcu zo strany žalovaného bola ukončená. Napokon konštatoval, že naplnením obsahu autorskej zmluvy účastníkov do jej ukončenia konkludentne uzatvorenou dohodou boli splnené všetky záväzky zmluvných strán z nej vyplývajúcich a teda ani jedna strana na úkor druhej akékoľvek bezdôvodné obohatenie, ktoré by bolo potrebné vydať, z dôvodu ktorého žalobu ako aj vzájomný návrh zamietol. Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej konštatoval, že platenie odmeny žalovanému autorskej organizácii P. sa týkalo výlučne licenčnej zmluvy, s touto zmluvou však poskytnutie ubytovania žalovanému počas zhotovenia diela nijako nesúviselo a predmetom sporu nebolo ani bezdôvodné obohatenie z licenčnej zmluvy, ale zmluvy uzatvorenej účastníkmi ústnou formou o zhotovení diela za cenu ubytovania a s ním súvisiacich služieb. V súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcimi sa hodnoty vzájomného plnenia z autorskej zmluvy, súd prvého stupňa konštatoval, že nenaplnenie očakávaní súvisí s podnikateľským rizikom. O náhrade trov rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a pomer úspechu obidvoch účastníkov v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Namietal, že predložené dôkazné prostriedky jasne preukazujú, že ústna dohoda riešila spoločne vyhotovenie fotografií a ich používanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nielen neozrejmil, ako prišiel k úplne inému záveru, ako vyplýva z predložených dôkazných prostriedkov, ale nešpecifikoval ani jeden dôkazný prostriedok, ktorým by preukazoval ním prijaté skutkové závery. V súvislosti s cenníkom uviedol, že predmetný doklad je riadnym cenníkom žalobcu, v rozhodnom období spĺňajúcom všetky zákonné náležitosti. Namietal, že je rozhodujúce, že služby boli čerpané, nie je povinnosťou fakturovať bezdôvodné obohatenie a námietky účtovného charakteru, nemožno spôsobovať zánik povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Namietal, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s predchádzajúcimi dôkazmi a to najmä vyjadrením účtovníčky Y. Z. a výsluchom svedkyne X. I.. Za nesprávny označil aj výrok týkajúci sa náhrady trov, ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá pomeru úspechu.
Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že nie je pravda, že by dal riaditeľke ústny súhlas na používanie diela, nakoľko to nikdy neriešili. Vzťah bol voľný, keď niečo potrebovali, tak zavolali a on to spravil a vyúčtoval a tak to prebiehalo od začiatku rekonštrukcie hotela od roku 2007 aj v roku 2008. V súvislosti s cenníkom uviedol, že žalobca mal vtedajšie ceny doložiť auditom za rok 2008, čo ďalej žiadal v priebehu konania. Z účtovníctva preto bolo zrejmé, že žalobca za rok 2008 neeviduje voči nemu žiadnu pohľadávku. Poukázal na to, že hotel s ním ďalej spolupracoval, žalovaný vystavil faktúru a žalobca nevykonal započítanie, čo tiež potvrdzuje neexistenciu pohľadávky. V súvislosti s náhradou trov konania uviedol, že žaloba žalobcu ako prvotne podaná, bola zamietnutá a to, že podal vzájomný návrh, bolo vynútené už prebiehajúcim procesom.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav správne, vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, možno sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez závažnej ujmy.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť jeho tvrdenia, že žalobcom poskytnuté plnenie ubytovacie služby, boli protiplnením nielen za vyhotovenie fotografií žalovaným ale aj za jeho súhlas s použitím diela. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je bezpečným dôkazom výpoveď svedkyne X. I., nakoľko sa jednak nejedná vo veci o nezainteresovanú osobu, nakoľko bola zamestnaná u žalobcu ako riaditeľka hotela Z. a navyše sama potvrdila, že keď odchádzala všetky vzťahy vysporiadala. Ak by poskytovanie služieb žalobcom, malo byť protiplnením aj za vyhotovenie fotografií a súčasne aj jeho súhlas s ich použitím, tak potom žalobca nepreukázal v akej hodnote ním poskytované služby zodpovedajú tomu ktorému plneniu zo strany žalovaného.
Odvolací súd sa síce stotožnil s názorom žalobcu, že prípadné nedodržanie predpisov týkajúcich sa účtovníctva samé o sebe by nemalo za dôsledok zánik práva na zaplatenie ceny ním poskytnutých služieb, avšak jeho postup, keď faktúru č. XXXXXXXXX vyhotovil až po roku po poskytnutí služieb, v priebehu tohto obdobia boli zo strany žalovaného faktúrované ďalšie plnenia, ktoré poskytol žalobcovi a z jeho strany nedošlo k započítaniu a aj so zreteľom na výpoveď svedkyne X. I., že pri jej odchode boli všetky vzťahy vysporiadané, mal za to, že konanie žalobcu nesvedčí o pravdivosti jeho tvrdení.
Odvolací súd považoval za správny aj výrok súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania a to aj s použitím § 150 O.s.p., keď zohľadnil okolnosti uzatvorenia zmluvy, jej obsah, zohľadňujúci plánovanú následnú spoluprácu a jej reálny priebeh.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mal podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko si toto právo v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a súd o náhrade rozhoduje len na návrh, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.