Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/57/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom R.. B. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Jozefom Ujom, so sídlom Legionárska 14, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 50.797,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 3 047,80 eur za súdny poplatok a v sume 4 808,57 eur ako trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Právny predchodca navrhovateľa obchodná spoločnosť AEGON Levensverzekering N. V. sa návrhom, súdu doručeným dňa 15.12.2005 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.530.327 Sk (50.797,55 eur) s príslušenstvom, ktorá vznikla zo zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 15.10.2003.

Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, a to vydaním platobného rozkazu č.k. -75 zo dňa 31.1.2006, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

V priebehu konania pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť AEGON Levensverzekering L. V. postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom konania na obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. zmluvou zo dňa 15.3.2006, keď súd na návrh uznesením č.k. -100 zo dňa 10.8.2006 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa a ďalej v konaní pokračoval s obchodnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako navrhovateľom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, odporcu, oboznámením sa s listinnými dokladmi, ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ opiera svoj nárok, ktorým je vrátenie odňatej provízie odporcom o skutočnosti, podľa ktorých odporca vykonával pre jeho právneho predchodcu činnosť finančného poradcu a vedúceho skupiny, v súvislosti s ktorou činnosťou mu bola vyplácaná provízia ako získateľská provízia pre finančného poradcu a ako aj provízia oblastného vedúceho skupiny s označením cieľová provízia. V konaní bolo poukázané na to, že medzi právnym predchodcom a odporcom bola uzatvorená zmluva, keď odporca bol zároveň oboznámený aj s kódexom, na ktorý zmluva odkazovala, tu poukazuje na článok 2 bod 1 zmluvy, z ktorého vyplýva, že odporca s kódexom oboznámený bol, keďže zmluvu podpísal. Iný dôkaz navrhovateľ nemá a ani nepovažuje za potrebné predkladať. Nárok navrhovateľa je nárokom zo zmluvy a tento žiada súdom priznať tak ako bol vyčíslený. Ďalej poukazuje aj na to, že jedine spornou zostáva cieľová provízia, pretože tá bola odporcovi vyplácaná ako vedúcemu obchodnej skupiny, pričom odporca tvrdí, že dodatok č. 1, ktorým mal získať pozíciu vedúceho skupiny, nepodpísal. Pokiaľ by sa preukázalo, že dodatok nepodpísal, nárok na vrátenie provízie je odvodený z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporca však túto činnosť - vedúceho skupiny pre navrhovateľa vykonával, to sa nespochybňuje, preto mu aj provízia bola vyplatená podľa zmluvy, rovnako sa nespochybňuje ani nárok odporcu na vyplatenie tejto cieľovej provízie, vyplatenú ju aj mal, odporca ju však žiada vrátiť podľa zmluvy, pretože tu nastali okolnosti, ktoré boli súdu popísané a podľa ktorých má byť určitá cieľová provízia vrátená ako odňatá v závislosti od dĺžky trvania zmlúv uzatvorených s osobami, ktoré boli členmi skupiny odporcu. Navrhovateľ tvrdí, že odporca bol vedúci skupiny a činnosti podľa predloženého dodatku aj vykonával. V obchodno-záväzkových vzťahoch sa očakáva vyššia miera obozretnosti zmluvných strán, pokiaľ ide o právny nárok na vrátenie provízie a jeho argumentácia, uvádza ešte, že ustanovenia o obchodnom zastúpení nie sú ustanoveniami kogentnými uvedenými v , preto pokiaľ protistrana poukazuje na ručenie, resp. o tom, že nebola dohoda o ručení, nemá to s uplatneným nárokom nič spoločné, nakoľko v tomto ustanovení sa hovorí o ručení za platenie poistného s osobami, s ktorými bola zmluva o poistení uzavretá. Predmetom tohto konania je však vrátenie odňatej provízie, ktorá bola zmluvne odchýlne dojednaná od ustanovení , ktoré nie sú kogentné.

Právny zástupca odporcu v konaní uviedol, že odporca žiada návrh zamietnuť, tento podľa zmluvy činnosti vykonával a preto nie je dôvodný nárok navrhovateľa na vrátenie uplatneného nároku, keďže činnosti odporca pre navrhovateľa vykonával podľa zmluvy aj ako v postavení finančného poradcu aj v postavení oblastného vedúceho, preto tu nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. S kódexom pri podpisovaní zmluvy odporca oboznámený nebol a dodatok č.1 odporca nepodpísal. Vzhľadom však na skutočnosť, že protistrana nesporuje, že odporca skutočne vykonával činnosť oblastného vedúceho, za ktorú činnosť dostal cieľovú províziu, tá mu aj vyplatená bola, keď ani odporca nespochybňuje, že by túto činnosť v rozhodnom období nevykonával, za túto činnosť dostal aj cieľovú províziu vyplatenú, tým pádom nemá zmysel vykonávať dokazovanie ohľadne podpisu odporcu na dodatku k zmluve, keďže medzi účastníkmi sporné nie je, že by odporca v rozhodnom období nebol vedúcim oblastným s nárokom na cieľovú províziu, ktorá mu aj za jeho činnosť vyplatená bola. Pokiaľ však odporca nebol s kódexom oboznámený, nevzniká navrhovateľovi nárok na vrátenie odňatých provízií, či už ako provízie získateľskej, pre odporcu ako finančného poradcu alebo cieľovej od odporcu v postavení vedúceho oblastnej skupiny. Sme názoru, že zodpovednosť odporcu za splnenie záväzku tretích osôb pri opakovaných plneniach - úhradách poistného by mohla nastať vtedy, pokiaľ by odporca prevzal ručiteľský záväzok za splnenie úhrad v budúcnosti, čo sa však nenastalo.

Odporca v konaní uviedol, že v celom rozsahu odkazuje na prednes svojho právneho zástupcu, pričom potvrdzuje súdu, že v rozhodnom období bol finančným poradcom a zároveň aj vedúcim skupiny. Jeho spolupráca s právnym predchodcom navrhovateľa začala školením v Liptovskom Jáne, na ktorom im povedali, že zmluvy budú podpisovať v Bratislave a takisto že až v Bratislave ich oboznámia s kódexom. V Bratislave podpísal zmluvu o obchodnom zastúpení, dodatok č. 1 nepodpisoval, ani s kódexom ho neoboznámili, ale hneď od začiatku začal pracovať ako vedúci obchodnej skupiny. Už do Liptovského Jána išli s cieľom školiť sa na vedúcich obchodných skupín. Nevedel, aké provízie mu prichádzajú na účet, či za ľudí, ktorí pracujú v jeho skupine. Už na spomínanom školení bol motivovaný nájsť čo najviac spolupracovníkov ale aj poistených ľudí, kvôli tomu, aby čím skôr dosiahol štatút dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. Spomínaný dodatok č. 1 obdržal poštou spolu s kódexom až spolu s výpoveďou zmluvy.

Zo Zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu uzatvorenej medzi zmluvnými stranami Aegon Levensverzekering N.V., pobočka zahraničnej poisťovne a odporcom dňa 15.10.2003, predmetom ktorej bola úprava podmienok výkonu činnosti odporcu ako finančného poradcu vyplýva z čl. II. bod 1. zmluvy povinnosť finančného poradcu dodržiavať ustanovenia zmluvy a jej príloh, ďalej interné predpisy, pravidlá, pokyny, postupy a zaužívanú prax poisťovne (ďalej len interné predpisy), s ktorými bol oboznámený, osobitne Kódex obchodnej služby (obsahujúci aj Provízny poriadok), ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy, ako aj príslušné ustanovenia právnych predpisov. Z čl. III. bod 4. zmluvy ďalej vyplýva, že podrobnosti o obsahu, rozsahu a formách výkonu činnosti finančného poradcu, ktoré nie sú uvedené v zmluve, sú upravené v príslušných ustanoveniach interných predpisov, najmä kódexu obchodnej služby. Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy oboznámiť finančného poradcu so všetkými Internými predpismi týkajúcimi sa jeho činnosti a následne ho informovať o všetkých zmenách týchto predpisov, ako aj o vydaní nových predpisov. Podľa čl. V. bod 1., 3., 5. zmluvy finančný poradca má za svoju činnosť podľa tejto zmluvy voči Poisťovni nárok na províziu, a to za podmienok ustanovených v tejto zmluve, ako aj v príslušných ustanoveniach Interných predpisov, najmä Provízneho poriadku (ako časti Kódexu obchodnej služby). Provízny poriadok (ako časť Kódexu obchodnej služby) upravuje za akých podmienok sa určitá časť vyplatenej provízie finančného poradcu považuje za odňatú, na základe čoho finančnému poradcovi vzniká povinnosť túto časť provízie (odňatá provízia) vrátiť Poisťovni a ďalšie otázky týkajúce sa odňatej provízie. V prípade, že finančnému poradcovi bola provízia vyplatená bez toho, aby boli splnené podmienky vzniku nároku na ne, ide o neoprávnenú províziu, ktorú je finančný poradca povinný bez zbytočného odkladu, po zistení tejto skutočnosti poisťovni vrátiť. Podľa čl. I. bod 8. zmluvy ustanovenia zmluvy sa primerane použijú aj v prípade, že finančnému poradcovi bude poisťovňou na základe ňou určených kritérií priznané postavenie vedúceho obchodnej skupiny a to s odchýlkami uvedenými v osobitnom dodatku v tejto zmluve, ako aj v kódexe obchodnej služby.

Z listiny označenej ako Dodatok č. 1 k zmluve o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu podpísanej právnym predchodcom navrhovateľa dňa 1.4.2004 vyplýva jednostranné priznanie postavenia vedúceho obchodnej skupiny poradcovi, ktorú činnosť odporca aj vykonával, čo súdu jednoznačne potvrdil s tým, že s obsahom rozsahu činnosti bol osobitne oboznámený na príslušnom školení pracovníkom právneho predchodcu navrhovateľa.

Z výpovede zo dňa 7.9.2004 adresovanej právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi vyplýva jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu zo zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu uzatvorenej dňa 15.10.2003.

Podľa ustanovenia , zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "") alebo dojednávať a uzatvárať v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa ustanovenia , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa ustanovenia obchodný zástupca má nárok na províziu za uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.

Podľa ustanovenia , veta prvá a druhá, , , , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Predmetom konania je pohľadávka vo výške 50.797,55 eur s príslušenstvom ako uplatnený nárok navrhovateľa - postupníka na zaplatenie pohľadávky ako tzv. odňatej provízie, ktorá vznikla na základe zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu (ďalej ako zmluvy o obchodnom zastúpení) uzatvorenej odporcom s postupcom (poisťovňou Aegon Levensverzekering N.V., pobočka zahraničnej poisťovne, ďalej len poisťovňa). Až v závere dokazovania navrhovateľ uviedol, že v prípade spornosti cieľovej provízie, pretože tá bola odporcovi vyplácaná ako vedúcemu obchodnej skupiny, pričom odporca tvrdí, že dodatok č. 1, ktorým mal získať pozíciu vedúceho skupiny, nepodpísal, pokiaľ by sa preukázalo, že dodatok nepodpísal, nárok na vrátenie provízie je odvodený z titulu bezdôvodného obohatenia. Ďalej však poukázal na to, že odporca túto činnosť - vedúceho skupiny pre navrhovateľa vykonával, preto mu aj provízia bola vyplatená podľa zmluvy, preto nespochybňuje nárok odporcu na vyplatenie tejto cieľovej provízie.

Z judikatúry (napr. rozsudok NS SR č. ) je zrejmé, že rozhodujúcimi skutočnosťami sa v zmysle ustanovenia rozumejú údaje, ktoré sú nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Navrhovateľ musí v návrhu uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Opísaním rozhodujúcich skutočností v návrhu plní navrhovateľ tiež svoju povinnosť tvrdenia, uloženú mu ustanovením .

V prípade, že by navrhovateľom požadované plnenie mohlo obstáť aj na inom skutkovom základe, než na tom, ktorý bol opísaný v návrhu na začatie konania, je s ohľadom na dispozičnú zásadu občianskeho procesu nevyhnutné pre jeho posúdenie aj na základe tohto ďalšieho skutkového základu, aby návrh bol navrhovateľom, ktorý jedine môže určiť predmet konania, zodpovedajúcim spôsobom účinne zmenený. Jedná sa o prípad zmeny návrhu, kedy navrhovateľ síce i naďalej požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu ako v návrhu.

Na základe výsledkov dokazovania, predovšetkým vychádzajúc z obsahu a formulácie zmluvy o obchodnom zastúpení, dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca uzatvoril s postupcom (poisťovňou) zmluvu o obchodnom zastúpení podľa ustanovení , v ktorej si jej zmluvné strany dohodli, že odporca ako nezávislý podnikateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu poistných zmlúv v mene a na účet poisťovne s nárokom na províziu za podmienok určených v zmluve, ako aj v príslušných ustanoveniach „interných predpisov“, najmä Provízneho poriadku (ako časti Kódexu obchodnej služby), ktorý okrem iného upravoval aj podmienky, na základe ktorých vzniká povinnosť vrátiť časť vyplatenej provízie tzv. odňatej provízie. Z obsahu Zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že na uvádzané „interné predpisy“ táto odvolávala, označila ich ako prílohy, s ktorými predovšetkým Kódexom obchodnej služby (obsahujúci aj Provízny poriadok) mal byť odporca podľa čl. II. bod 1. zmluvy oboznámený. Ďalej však v čl. III. bod 4. zmluvy sa poisťovňa zaväzuje bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy oboznámiť poisťovacieho poradcu (odporcu) so všetkými „internými predpismi“ týkajúcimi sa jeho činnosti, z čoho teda vyplýva, že podľa znenia zmluvy ním mal byť aj provízny poriadok, ako jeden z špecifikovaných „interných predpisov“.

Podľa citovaného ustanovenia , časť zmluvy možno určiť aj odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú zmluvným stranám známe alebo k návrhu priložené. Zo zákonnej citácie teda jednoznačne vyplýva, že iné podmienky musia byť zmluvným stranám skutočne známe alebo musia byť priložené k návrhu zmluvy, pričom predmetné zákonné ustanovenie je kogentné a nie je možné sa od neho odchýliť alebo ho vylúčiť.

Po zhodnotení vyššie uvádzaného je potrebné konštatovať, že už zo samotného znenia čl. II. bod 1. a čl. III. bod 4 zmluvy o obchodnom zastúpení je sporné, či odporca skutočne bol oboznámený s „internými predpismi“, resp. či mu boli známe pri uzatváraní zmluvy, čo tento v konaní popiera, a to vzhľadom na obsahový rozpor týchto uvádzaných článkov (z čl. II. bod 1. zmluvy vyplýva, že odporca bol oboznámený s Kódexom obchodnej služby, na druhej strane sa však poisťovňa v čl. III. bod 4. zmluvy zaväzuje oboznámiť zmluvného partnera - odporcu „po uzatvorení zmluvy“ so všetkými internými predpismi). V danom prípade je preto súd názoru (vychádzajúc z interpretačných pravidiel pre právne úkony v zmysle ustanovenia , , s použitím ustanovenia , ), že vo formulácii čl. II. bod 1. a čl. III. bod 4. Zmluvy o obchodnom zastúpení nie je prejavené dostatočne určito, zrozumiteľne a bez možnosti vzniku pochybností, či odporca skutočne bol oboznámený s Províznym poriadkom ako aj ostatnými „internými predpismi“, teda či mu boli známe pri uzatváraní zmluvy, resp. tu vznikla povinnosť poisťovne oboznámiť ho s týmito predpismi bezprostredne po uzatvorení zmluvy (súd poukazuje na to, že vôľa je prejavená určito a zrozumiteľne vtedy, ak je výkladom objektívne pochopiteľná a je ju možné bez vzniknutých pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať, a to rovnako ako účastníkmi jej dojednania zároveň aj tretími osobami). Z uvádzaného teda vyplýva názor, že podpisom zmluvy o obchodnom zastúpení odporcom nie je možné bez ďalšieho predpokladať potvrdenie jeho znalosti o obsahu provízneho poriadku, preto nastala dôkazná povinnosť práve na strane navrhovateľa preukázať v konaní predpokladanú znalosť odporcu s týmto interným predpisom.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v rámci konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. V danom prípade teda zostalo práve na navrhovateľovi, aby v konaní preukázal znalosť a tým oboznámenie odporcu s obsahom Provízneho poriadku, z obsahu ktorého vyplýva jeho nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Nakoľko odporca spochybnil skutočnosť, že by bol oboznámený s Kódexom obchodnej služby, ktorého súčasťou bol provízny poriadok (tento nebol k zmluve ani pripojený) a navrhovateľ nepreukázal súdu, že by odporcu s týmto riadne oboznámil, musel súd vychádzať len zo vzájomných dojednaní účastníkov konania, teda zmluvného vzťahu, obsiahnutých v zmluve o obchodnom zastúpení, pri nespornosti skutočnosť, že odporca vykonával pre právneho predchodcu navrhovateľa aj činnosti vedúceho obchodnej skupiny, a to na základe takto ním priznaného postavenia vychádzajúc z čl. I bod 8 zmluvy, ako aj z listiny označenej ako dodatok č. 1 k zmluve o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu zo dňa 1.4.2004 právnym predchodcom navrhovateľa nesporne podpísanej, ktoré postavenie odporca prijal a činnosti vykonával, ako aj zo zákonnej úpravy, ktoré neupravujú podmienky a tým povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi časť vyplatenej provízie.

Tu súd poukazuje aj na ustanovenie , podľa ktorého nárok obchodného zástupcu na províziu zanikne, ak sú súčasne splnené 2 podmienky a to obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a za neuskutočnenie tohto obchodu nezodpovedá zastúpený. Citované ustanovenie umožňuje, aby si zmluvné strany v záujme právnej istoty určili podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na províziu považované za okolnosti, z ktorých bude zrejmé, že obchod s treťou osobou sa neuskutočnil. Ak by teda zmluvné strany v predmetnej zmluve zakotvili, že ukončením zmluvy medzi zastúpeným a klientom do 24 mesiacov odo dňa jej uzavretia zaniká táto od počiatku, resp. že sa to považuje za stav, akoby sa obchod s treťou osobou neuskutočnil, potom by sa na tento vzťah dalo aplikovať ustanovenie a sprostredkovateľ by bol povinný províziu vrátiť. Z vykonaného dokazovania však takéto zmluvné dojednanie medzi zastúpeným a sprostredkovateľom (obchodným zástupcom) nevyplynulo (nevyplýva zo zmluvy a napokon určitým a jednoznačným spôsobom ani z formulácie predloženého kódexu, s ktorým odporca preukazateľne ani nebol oboznámený). Nárok na províziu vznikal odporcovi samostatným vykonaním úkonu uzavretím poistnej zmluvy (ním alebo členmi jeho skupiny) a zánik tohto nároku a prípadné vrátenie provízie v zmysle citovaného ustanovenia nebolo tak súdu preukázané.

V prejednávanej veci neprichádzalo do úvahy ani posúdenie uplatneného nároku titulom ručenia, i keď zákonodarca takýto inštitút upravuje v , a to jednak preto, že navrhovateľ, ako aj sám poukázal, týmto titulom nárok priznať ani nežiadal (súd je návrhom viazaný), a napokon dokazovaním ani nebola preukázaná prípadná jeho oprávnenosť a dôvodnosť, keďže sa

odporca písomne nezaviazal, že ručí za sprostredkované zmluvy a navrhovateľ napokon odporcovi žiadnu osobitnú odmenu za prevzatie záruky ani neposkytoval.

Napokon vychádzajúc z uvádzaného potom súd ďalej nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie zamerané na to, či listinu označenú ako dodatok č. 1 k zmluve o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu zo dňa 1.4.2004 odporca podpísal, pretože ako už bolo konštatované postavenie vedúceho skupinu získal podľa čl. I bod 8 zmluvy v spojení s jednostranným písomným prejavom vôle právneho predchodcu navrhovateľa adresovanú odporcovi, ktorú tento prijal tým, že činnosti vykonával.

Nakoľko v konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, súd o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením tak, že mu priznal náhradu trov konania v podobe náhrady za súdny poplatok za podaný odpor vo výške 3 047,80 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 4 808,57 eur. Súd pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ustanovenia vyhlášky, t.j. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 526, eur. Tarifnú odmenu súd priznal celkom za nasledujúce úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 6.5.2008, písomné podanie na žiadosť súdu zo dňa 25.6.2008, účasť na pojednávaní dňa 4.9.2008 (1/4 odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez otvorenia), účasť na pojednávaní dňa 21.4.2009 (1/4 odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez otvorenia), vyjadrenie zo dňa 9.7.2009 na žiadosť súdu, účasť na pojednávaní dňa 1.12.2009, účasť na pojednávaní dňa 13.5.2013 (1/4 odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez otvorenia), účasť na pojednávaní dňa 6.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 26.6.2013, spolu 4 077,50 eur. Paušálnu sumu na náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné súd priznal 4x za rok 2008 v celkovej výške 22,88 eur ( t. j. 4 x 5,72 eur), 3x za rok 2009 vo výške 20,85 eur ( t. j. 3 x 6,95 eur) spolu 23,07 eur, 1x za rok 2011 vo výške 7,41 eur, 1x za rok 2012 vo výške 7,63 eur, 1x za rok 2013 vo výške 7,81 eur. Hotové výdavky podľa vyhlášky ako cestovné v súvislosti s účasťou na súdnych pojednávaniach na trasách Trenčín - Trnava a späť pri použití osobného motorového vozidla so zdokladovanou spotrebou, cenou pohonných hmôt a paušálnej náhrady, čo predstavuje za deň 6.5.2008 sumu 30 eur, za deň 4.9.2008 sumu 27,45 eur, za deň 21.4.2009 sumu 27,45 eur, za deň 1.12.2009 sumu 27,45 eur, za deň 13.5.2011 sumu 27,45 eur, za deň 6.11.2012 sumu 27,45 eur, za deň 26.6.2013 sumu 27,45 eur a náhradu straty času v súvislosti s účasťou na uvedených pojednávaniach podľa vyhlášky za 4 začaté polhodiny v sumách 42, eur, , eur, , eur, , eur, , eur, , eur a , eur. Trovy právneho zastúpenia súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu s odkazom na . Súd nepriznal navrhovateľovi ostatné uplatnené trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k dôkazom zo dňa 25.6.2008, ako aj vyjadrenia zo dňa 29.11.2009, nakoľko tieto vyjadrenia nežiadal a tieto mohli byť prednesené na súdnych pojednávaniach. Za účasť na pojednávaniach dňa 4.9.2008, 21.4.2009 súd priznal len 1 odmeny, nakoľko tieto pojednávania boli odročené bez ich otvorenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.