Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/46/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanej Q. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.03.2013, sp.zn. , na neverejnom zasadnutí dňa 25.06.2013 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bola obžalovaná podľa písmeno c/ oslobodená spod obžaloby okresného prokurátora z prečinu ublíženia na zdraví podľa , ktorý mala spáchať tak, že

dňa 12. 06. 2008 v čase o 13:00 hod. v meste H., po ulici M. A. R., v úseku 60.350 km, oproti stávkovej kancelárii viedla v smere na obec Prašník osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, e.č.: PN-992 AY, pričom sa riadne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a s vozidlom pri prechádzaní na pravú krajnicu vozovky s úmyslom zaparkovať vošla do jazdnej dráhy poškodenej C. H., ktorá v tom čase po ul. M. A. R. v rovnakom smere jazdy viedla bicykel zn. Liberta, v dôsledku čoho poškodená s úmyslom vyhnúť sa zrážke, strhla riadenie bicykla smerom doprava a tvárou narazila do betónových palisád, čím utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre, tržno - zmliaždené rany v oblasti dolnej pery úst penetrujúce do vestibulu úst s cudzím telesom v rane a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého kolena s dobou liečenia v dôsledku komplikácii zranenia v trvaní 4 a pol mesiaca, pričom obvinená svojim konaním porušila ust. a o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa boli poškodení: 1/ C. H., nar. XX.XX. XXXX v L., trvalé bydlisko H., H. ul. č. XXXX/X, 2/ Sociálna poisťovňa Bratislava, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava I., 3/ Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, s nárokmi na náhradu škody odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a aby krajský súd vo výroku o vine a treste v zmysle ustanovenia sám rozhodol.

V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že ustanovenie je na skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba a s poukazom na vykonané dokazovanie absolútne neaplikovateľné. O účastníkoch dopravnej nehody, teda o okruhu osôb, ktoré vzhľadom na špecifickosť tejto trestnej činnosti, mohli byť vinné zo spôsobenia dopravnej nehody, neboli od začiatku prípravného konania žiadne pochybnosti. Sama obžalovaná uviedla, že vozidlo značky Škoda Octavia, PN-992 AY na danom mieste a v danom čase viedla a pri dokazovaní nebola ustálená iná osoba resp. iný účastník nehodového deja, ktorý by mohol mať aspoň okrajový podiel na vzniku nehody. Takéto skutočnosti neboli zistené ani pri výsluchu ostatných svedkov, ani znaleckým skúmaním z odboru cestnej dopravy a na takéto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozsudku nepoukázal ani súd. To znamená, že jedinými osobami, ktoré mohli dopravnú nehodu spôsobiť, boli osoba obžalovanej a poškodenej. Nakoľko o tom, že sa skutok skutočne stal neboli žiadne pochybnosti, jediným dôvodom na oslobodenie obžalovanej spod obžaloby bolo, že skutok nie je trestným činom, teda postup podľa .

Na základe nesprávneho procesného postupu súdu I. stupňa sa napadnutý rozsudok stal nepreskúmateľným a zmätočným. Ďalej vytkol súdu I. stupňa spôsob, akým sa vysporiadal z procesno- právneho hľadiska so znaleckým posudkom znalca z odboru cestnej dopravy Ing. H.. Súd konštatoval, že nakoľko Ing. H. v priebehu súdneho konania už nebol zapísaný v zozname znalcov MS SR, nebude na závery jeho znaleckého posudku prihliadať. Takýto postup nie je v súlade s ustanovením , a ustanovenia . Znalec Ing. B. H. bol do konania pribratý uznesením povereného príslušníka PZ dňa 08.12.2008, teda v čase kedy bol zapísaný v zozname znalcov MS SR. Dňa 18.01.2009 bol znalcom vypracovaný znalecký posudok, ktorý bol dňa 01.10.2010 doplnený. V čase vypracovania znaleckého posudku ako aj v čase jeho doplnenia bol Ing. B. H. stále zapísaný v zozname znalcov MS SR. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd pri rozhodovaní vo veci vôbec nevzal do úvahy závery tohto znaleckého posudku a uspokojil sa len so závermi znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, ktorý vypracoval znalec Ing. C. H.. Súd I. stupňa bol preto povinný najskôr vyzvať strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s čítaním znaleckého posudku. Toto však súd I. stupňa nevykonal. Ak by ktorákoľvek zo strán nesúhlasila s čítaním tohto znaleckého posudku mal teda súd v zmysle ustanovenia na hlavné pojednávanie predvolať Ing. H., ten mohol zložiť sľub podľa osobitného zákona a súd ho mal poučiť o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Následne by žiadne zákonné ustanovenie znalcovi nebránilo sa vyjadriť, či posudok podal v zmysle zloženého sľubu. V prípade ak súd z akéhokoľvek dôvodu nemienil priznať znaleckému posudku z odboru cestnej dopravy znalca Ing. B. H. váhu dôkazu vyplývajúceho zo znaleckého skúmania, má za povinnosť ho prečítať ako listinný dôkaz v zmysle ustanovenia . Súd namiesto toho tento znalecký posudok a najmä závery z neho vyplývajúce ignoroval a bez akéhokoľvek opretia o konkrétne zákonné ustanovenia ho nevzal vôbec do úvahy.

Čo sa týka posúdenia rozhodnutia súdu I. stupňa z hmotnoprávneho hľadiska poukázal na ustanovenie , podľa ktorého sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Porušením dôležitej povinnosti v cestnej doprave sa považuje najmä: jazda pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok, neprispôsobenie jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a situácii v cestnej premávke, nedanie prednosti v jazde, jazda vyššou rýchlosťou ako je v danom úseku povolená, bezohľadná jazda a nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke.

Z uvedenej citácie ustanovení vyplýva, jednak, že ku skutku a následku musí dôjsť k porušeniu dôležitej povinnosti zo strany účastníka dopravnej nehody a jednak medzi porušením dôležitej povinnosti a následkom, spočívajúcim v tomto konkrétnom prípade poškodením zdravia inej osoby, musí byť zjavná a preukázaná súvislosť.

K miere zodpovednosti oboch účastníkov dopravnej nehody uviedol, že obvinená v čase skutku viedla vozidlo, ktoré bolo v pohybe. Toto vozidlo viedla v obytnej a zastavenej zóne, kde mala predpokladať možný výskyt prekážok na ceste, pohyb chodcov, cyklistov alebo maloletých osôb. Osobné motorové vozidlo vzhľadom na svoju hmotnosť a rýchlosť pohybu predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie alebo život iných účastníkov cestnej premávky. Naopak poškodená ako účastník v cestnej premávke vedúci bicykel, predstavuje oveľa menšiu hrozbu na ceste, a to vzhľadom na konštrukčnú stavbu daného dopravného prostriedku, jeho váhu a rýchlosť, ako je ho možné viesť. Keďže súd I. stupňa nevzal do úvahy závery znaleckého posudku znalca Ing. B. H., k záverom znaleckého posudku znalca Ing. C. H. je potrebné uviesť, že znalec sa vyjadroval len ku skutočnostiam, ktoré boli na mieste nehody zistené a posudzoval ich z technického hľadiska. Znalcovi však neprináleží sa vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré sú pre správne právne posúdenie ešte dôležitejšie, a to k zavineniu. Súd I. stupňa konanie účastníkov nehody z právneho hľadiska vôbec neposúdil. Uspokojil sa totiž so zisteniami znalca, ktoré boli vykonané prostredníctvom technických a matematických meraní za pomoci príslušného programu. Vôbec nevyhodnotil konanie obžalovanej a následne možnosti reakcie poškodenej z hľadiska ich priameho účastníctva na nehode. Nebolo ustálené, či vôbec poškodená mohla mať vedomosť o tom, a v čase nehody náležite vyhodnotiť, že brzdením môže zastaviť pred miestom nehody a jazdou v priamom smere bez zmeny, prípadne brzdenia, prejsť za zadnou časťou pohybujúceho vozidla riadeného obžalovanou. Má za to, že poškodená takéto vedomosti mať nemohla, nakoľko bez prípravy musela reagovať na prekážku, ktorá jej vznikla na ceste. Takisto v čase reagovania nemohla predpokladať ďalší smer pohybu vozidla a to, že vozidlo len prejde pred ňou a zaparkuje na mieste mimo cesty. Poškodená len reagovala na náhlu prekážku a zvolila pre ňu najlepšie riešenie. Čo je však z právneho hľadiska najdôležitejšie, znalec Ing. C. H. uviedol, že poškodená reagovala na priame konanie obžalovanej, ktoré bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom nehody.

Je teda zrejmé, že podiel na vzniku dopranej nehody je vo väčšej miere na strane obžalovanej. Tá sa s poukazom na závery znaleckého skúmania riadne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho svojím technicky neprijateľným manévrom donútila poškodenú k náhlej reakcii. Správnosť, či nesprávnosť tejto reakcie nie je možné akýmkoľvek spôsobom hodnotiť ako okolnosť, ktorá by mohla obžalovanú zbaviť viny. Jednalo sa o reakciu na náhly podnet, ktorý vznikol v krátkom časovom intervale, pričom je neprijateľné, aby poškodená mohla zo svojho pohľadu riadne vyhodnotiť ďalšie správanie obžalovanej, svoju a jej rýchlosť, prípadne vzájomnú možnosť interakcie medzi vozidlami. Naviac závery o technicky nesprávnom konaní poškodenej nemajú žiaden vplyv na posúdenie a zavinenie obžalovanej. Jej konanie tým nebolo žiadnym spôsobom ovplyvnené, nakoľko reakcii poškodenej predchádzalo.

Posúdením všetkých zabezpečených dôkazov osobitne a vyhodnotením ich vzájomných súvislostí má sa za to, že bolo v dostatočnej miere preukázané, že skutok, na ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, nesie všetky zákonné znaky prečinu, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, a spáchala ho obžalovaná Q. E..

Bolo preukázané, že obžalovaná porušila konkrétne ustanovenie zákona tým, že pri vedení vozidla nevenovala dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke, čím spôsobila dopravnú nehodu.

Podľa , je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti ak páchateľ po a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b/ nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mať a mohol.

Podľa je účastník cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pričom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno - technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojím schopnostiam.

Podľa § 4 odsek 2 písm.c/ citovaného zákona, je vodič povinný venovať sa plne vedeniu motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Obžalovaná sa teda riadne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a s vozidlom pri predchádzaní na pravú krajnicu vozovky s úmyslom zaparkovať vošla do jazdnej dráhy poškodenej C. H., ktorá v tom čase na ulici M.A. R. v rovnakom smere jazdy viedla bicykel zn. Liberta, v dôsledku čoho poškodená s úmyslom vyhnúť sa zrážke, strhla riadenie bicykla smerom doprava a tvárou narazila do betónových palisád, čím utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre, tržno

- zmliaždené rany v oblasti dolnej pery úst penetrujúce do vestibulu úst s cudzím telesom v rane a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého kolena s dobou liečenia v dôsledku komplikácii zranenia v trvaní 4 a pol mesiaca.

Podľa odsek l ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa odsek l alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa odsek l.

Krajský súd podľa rozhodol na neverejnom zasadnutí, nakoľko zistené chyby nebolo možné odstrániť ani na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.

Súd I. stupňa nepostupoval v súlade s ustanovením a . Nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Vykonané dôkazy následne nevyhodnotil v súlade s ustanovením .

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaná v priebehu konania poprela svoje zavinenie na dopravnej nehode. Na svoju obhajobu uviedla, že išla maximálne 20 km rýchlosťou za hodinu, chcela zaparkovať, videla cyklistku, dala smerovku, ale neprešla do protismeru. Pred zaparkovaním obchádzala už zaparkované motorové vozidlo pri obrubníku. Cyklistku neobmedzila, až keď vystúpila z auta poškodená ju obvinila, že ju zrazila.

Na rozdiel od obžalovanej poškodená uviedla, že obžalovaná ako vodička motorového vozidla neprechádzala ani 4 ani 5 metrov, ako to tvrdí. V čase jazdy na bicykli obchádzala stojace červené motorové vozidlo. Obžalovaná jej vtedy skrížila cestu, na čo reagovala tak, že stočila riaditká doprava a narazila do betónových balustrád. Z výpovedi svedkov nie je možné presne určiť nehodový dej. Zo záznamu dopravnej nehody je však zrejmé, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodička E. viedla vo H. po ulici M.A. R. teda po ceste č. II/499, v smere od obce Prašník na Piešťany (nesprávne je uvedené v skutkovej vete na obec Prašník na Piešťany) osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, e.č.: PN-992 AY, pričom v úseku cesty kilometra 60,350 pri stávkovej kancelárii Viktori začala s vozidlom zachádzať za pravú krajnicu, kde chcela zaparkovať, pričom za ňou jazdiaca cyklistka H. v úmysle vyhnúť sa zrážke s vozidlom strhla riadenie bicykla doprava a z bicykla spadla na vozovku, pričom utrpela ľahký úraz v oblasti tváre a narazenie kolena pravej nohy. Ako príčina dopravnej nehody je konštatované porušenie povinnosti vodiča, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke.

V prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok znalec z odboru cestnej dopravy Ing. H. a vypracoval aj jeho doplnok, nakoľko vo veci bol vykonaný vyšetrovací pokus, ktorého sa znalec zúčastnil. Nakoľko Ing. B. H. bol od 10.01.2012 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR, súd I. stupňa pribral do konania znalca a to Ing. C. H.. Postupu súdu I. stupňa nie je možné vytknúť pochybenia, nakoľko strany s čítaním znaleckého posudku znalca Ing. H. nemuseli súhlasiť a potreba pribratia ďalšieho znalca by bola nutná aj z hľadiska dôležitosti veci.

Je však potrebné prisvedčiť odvolaniu okresného prokurátora v tom smere, že zistenia znalca Ing. C. H. sa dajú vnímať len ako vyhodnotenie príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska. Na jednej strane síce znalec v závere znaleckého posudku uvádza, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie cyklistky, ktorá po vybočení doprava narazila na obrubník a spadla, avšak na druhej strane aj zároveň konštatuje, že v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody je konanie vodičky vozidla zn. Škoda Octavia, ktorá bezprostredne po prejdení cyklistiky vybočila doprava cez koridor jej pohybu, čím síce cyklistku neohrozila ani neobmedzila, ale bezprostredne vyvolala jej reakciu, ktorá skončila daným nehodovým dejom. Takéto konanie vodičky vozidla technicky nie je vysvetliteľné. Na jednej strane teda znalec dáva technickú príčinu vzniku dopravnej nehody na stranu poškodenej, ale na druhej strane jednoznačne uvádza na základe fotodokumentácie a technických výpočtov, že obžalovaná ako vodiča motorového vozidla zn. Škoda Octavia bezprostredne po predídení poškodenej ako cyklistky vybočila doprava cez koridor jej pohybu. Ak totiž znalec uvádza, že cyklistka by bola nútená brzdiť, obžalovaná ako vodička motorového vozidla ju obmedzila. Závery znaleckého posudku sú podľa názoru krajského súdu protirečivé. Zo znaleckého posudku a z jeho príloh je totiž zrejmé, že poškodená

- cyklistka sa nachádzala v pravom jazdnom pruhu v úrovni pravej zadnej časti vozidla Škoda Octavia, ktoré riadila obžalovaná, v čase, keď obžalovaná ako vodička motorového vozidla vybočila doprava cez koridor jej pohybu. Aj podľa vyjadrenia znalca takýto manéver obžalovanej ako vodičky motorového vozidla, by donútil poškodenú - cyklistku brzdiť, aby zabránila nehode. Závery znalca o technickej príčine vzniku dopravnej nehody však takýmto zisteným skutočnostiam nezodpovedajú. Je preto namieste tvrdenie okresného prokurátora, že nebolo ustálené, či vôbec poškodená mohla mať vedomosť o tom a v čase nehody náležite vyhodnotiť, že brzdením môže zastaviť pred miestom nehody a jazdou v priamom smere bez zmeny, prípadne brzdenia prejsť za zadnou časťou pohybujúceho sa vozidla riadeného obžalovanou. V čase reakcie totiž poškodená nemohla predpokladať ďalší smer pohybu vozidla a reagovala na prekážku, ktorá jej vznikla, tým spôsobom, že vybočila doprava. Poškodená reagovala na priame konanie obžalovanej, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vznikom nehody.

Úlohou súdu I. stupňa preto bude, dopočuť znalca práve na súvislosť medzi jazdou obžalovanej ako vodičky motorového vozidla, ktorá bezprostredne po prejdení cyklistky - poškodenej vybočením doprava vošla do koridoru pohybu poškodenej, následnej reakcie poškodenej, ktorá by bola nútená, ak by nevybočila vpravo, brzdiť. Úlohou súdu I. stupňa bude vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktorého potreba vyvstane z doplneného dokazovania.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.