Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-47-2013.pdf
PDF · 93.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: Z. J., trvale bytom U., N. 6, zastúpená: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13 a otca: J. J., trvale bytom U., F. 9, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. J., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 180,- € mesačne od 21.2.2013, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletej.
Zročné výživné za obdobie od 21.2.2013 do 30.6.2013 v celkovej sume 558,04 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla 2013.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.5.2003, č.k. 22Nc 18/03, v časti o výživnom.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.2.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 21.2.2013, požiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. J., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 250,- € mesačne od podania návrhu z dôvodu podstatnej zmeny pomerov od ostatného určenia výživného. V návrhu uviedla, že o výživnom sa rozhodovalo naposledy pred deviatimi rokmi, maloletá je teda staršia, s čím sú spojené výdavky vynakladané na jej potreby. Pomery sa zmenili aj na jej strane, v minulosti jej finančne pomáhala jej matka, ktorá však nastúpila do dôchodku, a tiež žila v spoločnej domácnosti s priateľom, v súčasnosti sama zabezpečuje potreby maloletej a domácnosti.
Otec sa k veci vyjadril tak, že suma 250,-€ je pre neho likvidačná a predstavuje polovicu jeho výplaty. Poukázal na to, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej mesačne dáva 300,-€ ako príspevok na bývanie, na stravu a všetky ďalšie jeho potreby.
Kolízny opatrovník skonštatoval, že výživné nebolo zvyšované po dlhú dobu a odporučil ho zvýšiť na sumu 150,-€ od podania návrhu na súd.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa zo dňa 13.5.2003, č.k. 22Nc 18/03, kedy boli obidvaja rodičia slobodní a bez ďalších vyživovacích povinností, matka čerpala rodičovskú dovolenku a poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,-Sk mesačne, otec ako nezamestnaný mal vyplácanú dávku sociálnej pomoci v sume 1.450,-Sk mesačne. Maloletá bola vo veku troch mesiacov.
V súčasnosti sa osobný stav matky nezmenil, nepribudla jej žiadna nová vyživovacia povinnosť. Je zamestnaná v Z., a.s., kde v roku 2012 dosiahla čistý mesačný príjem cca 689,24 € a od januára do mája 2013 cca 747,84 €. Daňové priznanie za rok 2012 nepodala. Na maloletú poberá štátny prídavok v aktuálnej výške 23,10 € mesačne. V živnostenskom registri a ani obchodnom registri vedená nie je. V sledovanom období nemala vyplatené nemocenské dávky ani ošetrovné. Spolu s maloletou býva v garsónke, ktorej je vlastníčkou, a za ktorú platí hypotéku, iné nehnuteľnosti nevlastní. Dňa 1.3.2013 sa z jej domácnosti odsťahoval bývalý partner. Z cenného hnuteľného majetku vlastní osobný automobil Citroen Xsara Combi, r.v. 2001. Pre zdravotný stav nemá trvalo zvýšené náklady na výživu.
Otec je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. V živnostenskom registri a ani obchodnom registri vedený nie je. V daňovom priznaní za rok 2012 uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 5.529,59,-€, základ dane 4.792,14 € a daňový preplatok 115,36. Dňa 30.9.2012 dostal od zamestnávateľa U., s.r.o. výpoveď z organizačných dôvodov s dvojmesačnou výpovednou dobou. Za obdobie január až október tu dosiahol čistý mesačný príjem cca 459,24 € vrátane dvojmesačného odstupného. V evidencii úradu práce bol od 1.11.2012 do 11.3.2013, vyradený bol z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Za uvedené obdobie mal vyplatenú podporu v nezamestnanosti v celkovej sume 1.023,40 €. Nepoberal a ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. V sledovanom období nemal vyplatené nemocenské dávky. Od 11.3.2013 pracuje znovu u zamestnávateľa U., s.r.o. s hrubou mesačnou mzdou 473,-€, pričom za pomernú časť mesiaca marec a za mesiac apríl 2013 zarobil spolu 627,97 €. Pracuje v pracovnej pozícii čašník, pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú, pričom v pracovnej zmluve zo dňa 11.3.2013 mal stanovenú mzdu 620,-€ mesačne a v dodatku k pracovnej zmluve z rovnakého dňa hrubú mesačnú mzdu 473,-€. K tomu uviedol, že k zníženiu jeho hrubej mesačnej mzdy došlo z dôvodu zmeny majiteľa zamestnávateľskej firmy, v skutočnosti dostáva na ruku 570,-€ mesačne, resp. 600,-€ mesačne, z ktorých mu je 30,-€ strhávaných za stravu, a to aj napriek deklarovanému hrubému platu 473,-€, keď terajší majiteľ firmy mu oficiálny zárobok znížil kvôli odvodom. Predchádzajúci majiteľ firmy mu na ruku vyplácal mzdu 620,-€ mimo sumy 30,-€ za stravu. Pracuje v obyčajnom pube, tringelty nedostáva, nakoľko s konzumentmi neprichádza do styku, vydáva len tovar čašníkom, zamestnanie má blízko svojho bydliska. Býva so svojou matkou v nájomnom byte, matka je poberateľkou starobného dôchodku v sume 400,-€ mesačne. Matke mesačne dáva sumu 300,-€ ako svoj príspevok na bývanie, stravu a všetky svoje ďalšie potreby. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, z cenného hnuteľného majetku má osobný automobil výrobnej značky Škoda Fabia, r.v. 2002. Jeho zdravotný stav je dobrý, má len zníženú hybnosť a citlivosť pravej ruky, v súvislosti s tým ale nemá zvýšené náklady na výživu. V minulosti absolvoval SOU, odbor stavba strojov pre firmu T., v tejto profesii nikdy napracoval, vždy robil čašníka, nemá však pre to odborné vzdelanie.
Maloletá je vo veku desiatich rokov, v školskom roku 2012/2013 navštevuje štvrtý ročník základnej školy, kde jej za stravu matka platí mesačne 30,-€. Za kurz anglického jazyka ako školné za obdobie od 1.9.2012 do 30.1.2013 a ako poplatok za vyučovacie materiály jej matka zaplatila spolu 245,20 €. Maloletá je členkou OZ F. F. A., tréningov sa zúčastňuje 2x za týždeň, mesačne uhrádza členské 36,-€ od septembra 2012. Je liečená u čeľustného ortopéda, po vypadnutí posledného mliečneho zuba bude nosiť zubný aparát, tiež sa liečila u imunoalergológa, ale matka s ňou prešla na alternatívnu formu liečby.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšej výšky výživného uplynula doba desiatich rokov. Vtedy bola maloletá trojmesačným dieťatkom, od septembra t.r. prestúpi na druhý stupeň základnej školy. Pomery na jej strane sa opakovane zmenili, a to nástupom do materskej školy a neskôr nástupom na základnú povinnú školskú dochádzku. Matke postupne v súvislosti s uvedeným pribúdali výdaje spojené s výživou maloletej, najmä za školské potreby, pomôcky na vyučovanie, za školskú stravu, jednorazový príspevok škole, akcie organizované školou a ďalšie, ako aj za mimoškolské záujmové aktivity. V dôsledku veku dieťaťa, a s tým spojeným fyzickým a psychickým vyspievaním, sa zvýšili všetky náklady za jeho odôvodnené potreby (stravovanie, ošatenie, hygiena, aktívne vyplnenie voľného času, atď.). Postupný nárast cien a tovarov prispel tiež k tomu, že doterajšie výživné sa stalo pre maloletú nedostatočným.
U matky taktiež nastala podstatná zmena pomerov od doby ostatného rozhodovania súdu o výživnom, keď vtedy čerpala materskú dovolenku, a tým mala príjem redukovaný len na rodičovský príspevok vo výške 3.790,-Sk mesačne. Za uplynulý rok dosiahla čistý mesačný príjem z pracovného pomeru cca 689,24 € a za pomernú časť tohto roku (január až máj) zarobila mesačne cca 747,84 €. Je vlastníčkou garsónky zaťaženej hypotékou.
Otec v predchádzajúcom období ako nezamestnaný mal vyplácanú dávku sociálnej pomoci v sume 1.450,-Sk mesačne, v súčasnosti pracuje v trvalom pracovnom pomere, má teda pravidelný mesačný príjem zo zamestnania, ktorý je, ako sám priznal, v skutočnosti vyšší, než hrubý plat deklarovaný v pracovnej zmluve.
Ani jednému z rodičov nové vyživovacie povinnosti nepribudli, osobný stav nezmenili.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je potrebné zohľadňovať osobnú opateru matky ako istú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu, aj keď nie až v takom rozsahu, ako v čase určenia doterajšieho výživného.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby maloletého zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko zodpovedajúce veku.
Schopnosti a možnosti povinného sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, okruhom vyživovacích povinností a pod.
Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade so svojimi možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor.
Súd uznal nárok maloletej na vyššie výživné zo strany otca pre podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala od mája 2003, teda od doby posledného rozhodnutia súdu o výživnom tak u nej, ako aj u jej otca.
Matka opierala svoju požiadavku o zvýšené výživné až na sumu 250,-€ mesačne o svoju skúsenosť z obdobia pred narodením maloletej, kedy ona pracovala na nižšej pozícii než otec v súčasnosti a v prepočte na terajšiu menu dosahovala príjem 800,- až 900,-€ mesačne. Aký mal vtedy otec príjem uviesť nevedela, mal ale údajne vysoký životný štandard Otcove aktuálne pomery jej nie sú známe. Otec oponoval tým, že matka keď mala v minulosti tak vysoký príjem, pracovala v luxusnom bare, on pracuje v obyčajnom pube, tringelty nedostáva, nemá žiaden vysoký štandard, je rád, že má aspoň takú robotu.
Matkou požadované výživné je vo vzťahu k potrebám 10-ročného dieťaťa značne nadsadené, keď ani vzdelanie, prax a celkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca nie sú na takej úrovni, aby im zodpovedalo výživné v sume 250,-€. Maloletá sa nezúčastňuje finančne náročných platených záujmových aktivít a nemá ani trvalo zvýšené náklady na výživu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, na ktorých by sa musel otec finančne zúčastňovať aj nad rámec vlastných preukázaných možností a schopností v záujme zlepšenia zdravotného stavu dieťaťa.
Za primerané zvýšenie výživného na maloletú súd považoval sumu 180,-€, ktorá zohľadňuje nárast jej nárokov v súvislosti s vyššie oboznámenou zmenou pomerov za uplynulých desať rokov, na ktorých sa otec zúčastňoval doposiaľ len sumou 1.500,-Sk = 49,79 €, čo predstavuje výživné na jeden deň v priemere iba 1,66 €. Ani výživné otcom ponúkané matke vo výške 90,-€ mesačne (3,-€ denne) by nebolo z jeho strany dostatočnou participáciou na uspokojovaní potrieb maloletej.
Otec nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia vo vzťahu k svojej pracovnej spôsobilosti, ani vyššie nároky na svoju výživu pre zdravotný stav, je bez iných vyživovacích povinností, má odborné vzdelanie, ktoré ale nevyužíva a prax v nevyštudovanom odbore, takže na výživu maloletej dcéry musí prispievať v súlade s jej odôvodnenými potrebami bez ohľadu na svoju skutočne vyplácanú mzdu.
U rodičov bolo vzaté na zreteľ, že otec na rozdiel od matky, ktorá musí financovať svoju domácnosť len zo svojho príjmu, zdieľa spoločnú domácnosť so svojou matkou dôchodkyňou. Otcov príspevok na spoločnú domácnosť však nemožno považovať za plnenie jeho vyživovacej povinnosti k matke na úkor maloletej tak, ako to chápe jej matka poukazujúca v konaní na to, že vyživovacia povinnosť k deťom predchádza vyživovaciu povinnosť voči rodičom. Otec sám uviedol, že ním poskytovaná suma 300,-€ mesačne do spoločnej domácnosti s matkou súvisí s jeho potrebami, aj keď možno namietať samotnú výšku toho príspevku.
Prihliadnuté bolo tiež na skutočnosť, že otec sa s maloletou dlhodobo nekontaktoval, stretli sa až po deviatich rokoch, nepodieľal sa teda na jej výžive ani príležitostnými príspevkami mimo rámca súdom určeného výživného.
Súd rozhodol o počiatku zvýšenia výživného v zmysle návrhu od jeho podania na súd, čím vzniklo zročné výživné za obdobie od 21.2.2013 do 30.6.2013 v celkovej sume 558,04 € (8 dní a 4 mesiace krát 130,21 €), ktoré otcovi povolil splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla 2013. Takto určená splátka zročného výživného zodpovedá jeho reálnym možnostiam a je určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Započítateľné plnenia otca v prospech zročného výživného nad rámec bežného výživného za zročné obdobie maloletej poskytnuté neboli.
Podmienka splatnosti zročného výživného je daná § 160 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Ak povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný .návrh na exekúciu.