Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-225-2012.pdf
PDF · 113.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/225/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľa: Z.., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., C. XX, zastúpený: Právne centrum s.r.o. so sídlom v Bratislave, Žilinská 8, proti odporkyni: D. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., C. XX, zastúpená Mgr. Zinou Hlbočanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK, Vajnorská 20, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Z. R., nar. XX.X.XXXX v E. a D. R., rod. K., nar. X.X.XXXX v C., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. A., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletého B. R., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne.
Maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého sumu 180,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred odporkyni počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.
Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16.00 hodiny nepretržite do pondelka 6.30 hodiny, v každom kalendárnom týždni v pondelok a vo štvrtok vždy od 15.00 do 18.00 hodiny, v každom kalendárnom roku od 1.7. 9.00 hodiny nepretržite do 15.7. 18.00 hodiny a od 15.8. 9.00 hodiny nepretržite do 30.8. 18.00 hodiny, v čase Vianoc v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. 16.00 hodiny nepretržite do 25.12. 18.00 hodiny a v párnom kalendárnom roku od 26.12. 16.00 hodiny nepretržite do 2.1. 18.00 hodiny, v čase jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin 9.00 hodiny nepretržite do nedele prázdninového týždňa 18.00 hodiny a v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatku 8.00 hodiny nepretržite do Veľkonočného pondelka 18.00 hodiny. Navrhovateľ si maloletého prevezme od odporkyne a následne ho aj vráti v mieste jej bydliska, pričom odporkyňa je povinná maloletého navrhovateľovi odovzdať na styk riadne pripraveného.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 3.7.2012, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa, sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú tak narušené, že už nie je predpoklad na obnovenie manželského spolužitia a ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Už dlhšiu dobu spávajú oddelene a neprechovávajú voči sebe žiadnu citovú náklonnosť. Po prerušení ich manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. K tomuto rozhodnutiu dospeli vzájomne a odporkyňa s rozvodom plne súhlasí. Zároveň sa dohodli na striedavej starostlivosti o maloletého syna B..
Návrh obsahoval aj písomné vyjadrenie odporkyne o tom, že s rozvodom a striedavou starostlivosťou plne súhlasí.
V písomnom podaní súdu doručenom dňa 27.8.2012 odporkyňa uviedla, že po dôkladnom premyslení prišla k záveru, že nakoľko navrhovateľ je pracovníkom MO SR - vojak z povolania a nemá stabilnú pracovnú dobu, žiada o zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Výživné na maloletého požadovala v sume 200,-€ mesačne.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva rodičov odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním a správou majetku poveriť oboch rodičov, výživné zo strany otca určiť sumou 180,-€ mesačne a styk upraviť tak, ako sa v priebehu konania vyjadrila odporkyňa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu manželov, rodného listu ich maloletého dieťaťa, potvrdeniami o zárobkových pomeroch manželov, LV č. XXXX pre k.ú. Q., zmluvou o nájme bytu na M. X v K., vyjadrením Z. školy K. X v C., správou Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX vo K. A., u navrhovateľa sa jedná o manželstvo prvé, u odporkyni o manželstvo v poradí druhé, obaja manželia sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v okrese C. V, ktoré je aj v súčasnosti naďalej bydliskom odporkyne, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, B. R., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľ iné vyživovacie povinnosti nemá, odporkyňa má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu narodenému z jej prvého manželstva.
Na pojednávaní navrhovateľ vypovedal, že pred uzavretím manželstva sa s odporkyňou poznal tri roky, čiastočne spolu už aj bývali, on vtedy pracoval na K. a do C. dochádzal. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, problémy medzi nimi nastali vo vzájomnej komunikácii ohľadne syna odporkyne pochádzajúcemu z jej prvého manželstva, nevedeli sa zhodnúť v otázkach jeho výchovy, nakoľko sa jednalo o problémové dieťa, nevedeli sa zhodnúť na výchovnom postupe, čo zhoršovalo ich partnerské spolužitie. Vyvrcholilo to až tým, že už ani jeden z nich nemieni žiť v manželstve. Túto skutočnosť považuje za príčinu rozvratu ich manželstva. Dňa 4.9.2012 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a v súčasnosti býva v K.. Intímne spolužitie s odporkyňou ukončil pred viac ako pol rokom (výpoveď dňa 10.9.2012) a ekonomické spolužitie ešte skôr.
Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila. Potvrdila, že sa vzájomne s navrhovateľom odcudzili, vzťahy medzi nimi ochladli. Nestotožnila sa ale s dôvodmi, prečo k tomu došlo. To, že medzi nimi boli rozdielne názory na výchovu, nebol podľa nej dôležitý faktor rozvratu manželstva. Príčinu rozvratu manželstva videla v náhlej zmene v správaní navrhovateľa, ktorá by sa dala definovať ako náhla zmena osobnosti. K tejto zmene došlo, keď jej starší syn dovŕšil vek deväť rokov a prejavila sa tým,
že navrhovateľ začal mať k nemu absolútne negatívny vzťah, a to až do tej miery, že to začalo narúšať osobnosť maloletého A. a základné funkcie rodiny. Navrhovateľ robil medzi deťmi rozdiely, k ich spoločnému synovi sa správal tak, že tento mohol všetko a k jej synovi direktívne. Navrhovateľ mal spočiatku k maloletému A. kladný vzťah s prejavmi lásky, javil sa ako perfektný človek, preto sa aj za neho vydala. Po dosiahnutí deviatich rokov maloletého A. navrhovateľova výchova k nemu spočívala v zákazoch a príkazoch, neskôr jeho správanie prešlo až do nezáujmu a ľahostajnosti k nemu. Navrhovateľ zlyhal ako otec a ako človek. U A. sa prejavili poruchy správania, agresivitou voči okoliu. Metódy správania navrhovateľa voči jej maloletému synovi boli dôvodom ich odcudzenia a ukončenia intímneho spolužitia.
V konaní boli vypočuté ako svedkyne: B. K., matka odporkyne, G. O., učiteľka Z. školy na K. ul. v C. a P. N., taktiež učiteľka Z. školy na K. ul. v C., a to hlavne v súvislosti s predtým navrhovanou striedavou starostlivosťou maloletého B.. Nakoľko navrhovateľ pozmenil svoj návrh v časti výchovného prostredia maloletého dieťaťa, súd z výpovedí svedkýň neoboznamuje časti týkajúce sa riešenia otázky vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti maloletého.
Svedkyňa B. K. vypovedala, že po narodení maloletého sa o neho starala odporkyňa, keďže navrhovateľ chodil do práce, keď malo dieťa deväť mesiacov, odporkyňa nastúpila do zamestnania a o maloletého sa počas pracovného týždňa starala ona (svedkyňa) za pomoci svojho manžela dôchodcu, čo trvalo až do nástupu maloletého do materskej školy. Po odsťahovaní sa navrhovateľa do K. začal tento chodiť pre maloletého do škôlky kedy on uznal za vhodné. Ohľadne výchovného pôsobenia navrhovateľa k maloletým deťom svedkyňa uviedla, že po sobáši sa začal vzťah navrhovateľa k maloletému A. meniť, prestal pomáhať čo sa týka tohto dieťaťa, ani sa s ním neučil a začalo to hraničiť so psychickým týraním, napr. navrhovateľ priniesol hrozno, pričom A. povedal, nech si vezme jablko a nech mu hrozno kúpi jeho otec, A. si nemohol zobrať z B. cukríkov, nemohol sa hrať s jeho hračkami, svedkyňa dokonca navrhovateľovi dohovárala, že dieťa nemôže mať vojenskú výchovu. Rozdielnu výchovu navrhovateľa medzi deťmi si všímali aj cudzí ľudia, navrhovateľ A. podceňoval a bola tam z jeho strany voči nemu nenávisť. Vzťah medzi maloletým B. a maloletým A. je veľmi dobrý, pokiaľ do neho nezasahuje navrhovateľ.
Svedkyňa G. O. uviedla, že maloletého B. do ich predškolského zariadenia privádzali a odvádzali striedavo obaja rodičia, a takto platili aj poplatky spojené s pobytom maloletého u nich. Maloletý sa teší rovnako na obidvoch rodičov, či príde po neho matka alebo otec a nepostrehla ani rozdiel v jeho správaní v súvislosti s tým, ktorý z rodičov ho k nim privedie. Maloletý má k otcovi veľmi dobrý vzťah, má ho veľmi rád, pekne o ňom rozpráva, napr. kde všade spolu chodia.
Svedkyňa P. N. taktiež potvrdila, že maloletého B. do ich materskej školy privádzali a odvádzali striedavo obaja rodičia. Nepostrehla rozdiel v jeho správaní v súvislosti s tým, ktorý z rodičov ho k nim privedie.
Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh o rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie, keď manželia nežijú spoločne intímne, nebývajú spoločne, nemajú spoločné hospodárenie, pričom obaja sú rozhodnutí ukončiť manželstvo
rozvodom. Tým sú dané dôvody pre rozvod manželstva v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine).
Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania súd považuje ich diametrálne rozdielne predstavy a názory na výchovu syna odporkyne z jej predchádzajúceho manželstva maloletého A. ako aj ich spoločného dieťaťa maloletého B. Navrhovateľova preferencia maloletého B. v rodine a direktívny a autoritatívny prístup k maloletému A. mali za následok vzájomné odcudzenie sa manželov, ktoré vyvrcholilo odchodom navrhovateľa zo spoločnej domácnosti.
Nakoľko manželstvo účastníkov je už dlhšiu dobu vážne a hlboko rozvrátené a obnovenie ich spolužitia nemožno očakávať, súd návrhu na jeho rozvod vyhovel.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Navrhovateľ spočiatku navrhoval maloletého B. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, pričom by ho zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia a výživné by na maloletého určené nebolo. V závere navrhovateľ súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, kedy by maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok obaja.
Odporkyňa so striedavou starostlivosťou maloletého B. nesúhlasila a uviedla, že pokiaľ sa v tomto zmysle podpísala pod návrh, tento nečítala a urobila tak pod nátlakom psychického rozpoloženia. Maloletého navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok, neskôr nenamietala to, že zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku by boli poverení obaja.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 10.5.2013 vyplýva, že rodičia maloletého B. R. nadviazali s nimi spoluprácu, majú rozdielne predstavy a názory na svoju vzájomnú rodičovskú komunikáciu, počas konzultácií sa im nepodarilo nájsť spoločné riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre obe strany.
Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti odporkyne v zmysle konečného stanoviska navrhovateľa k otázke jeho ďalšieho výchovného prostredia za súhlasného postoja kolízneho opatrovníka, majúc za dostatočne preukázané, že vo výchovnom prostredí odporkyne bude mať dieťa riadne zabezpečené všetky potreby primerané jeho veku v záujme zdravého psychického i fyzického vývoja.
Správou majetku a zastupovaním maloletého dieťaťa súd poveril oboch rodičov, keďže v konaní nebol zistený žiaden dôvod pre to, aby práva a povinnosti navrhovateľa v tomto smere boli voči maloletému dieťaťu nejakým spôsobom obmedzené.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Navrhovateľ zastáva funkciu vedúci starší práporčík vo N. útvare XXXX E., kde má aj miesto výkonu práce. Jeho čistý mesačný príjem v roku 2012 predstavoval cca 1.202,50 € a za obdobie január až máj 2013 cca 1.217,75 €. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom 2-izbového bytu v meste K., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom v E. nehnuteľností pre okres T., obec K., k.ú. Q., ktorý prenechal do užívania kamarátovi, ktorý hradí len náklady spojené s užívaním bytu. Navrhovateľ v súčasnosti býva v K. v prenajatom 3-izbovom byte, pričom zmluvu o nájme má uzavretú na dobu určitú od 1.9.2012 do 1.9.2013, nájomné činí 400,-€ mesačne a mesačný preddavok za plnenia a služby poskytované s užívaním bytu 100,-€. Inú vyživovaciu povinnosť navrhovateľ nemá.
Odporkyňa je zamestnaná vo firme C., s.r.o., kde v roku 2012 dosiahla čistý mesačný príjem cca 741,76 € a od januára do mája 2013 cca 754,20 €. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi pochádzajúcemu z jej prvého manželstva, A. E., nar. XX.X.XXXX, na ktorého poberá výživné v sume 133,-€.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti súd vzal do úvahy, že ďalšiu opateru maloletého bude vykonávať odporkyňa, ktorej bude dieťa zverené do starostlivosti.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Maloletý B. je vo veku päť rokov, navštevuje materskú školu na K. ul. v C.. Podľa lekárskej správy zo dňa 23.10.2012 je zdravý, riadne očkovaný, primerane vyvinutý, veľmi dobrej výživy.
Súd určil výživné na maloletého sumou 180,-€ mesačne, ktorú považoval za primeranú jeho predškolskému veku a z neho plynúcim potrebám, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu, po zohľadnení celkových pomerov na strane navrhovateľky.
Výživné v sume 100,-€, ktoré navrhovateľ mienil plniť odporkyni na maloletého, je neprimerané v konaní preukázaným pomerom navrhovateľa, ktorý na rozdiel od odporkyne inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho čistý mesačný príjem je v porovnaní s čistým mesačným príjmom odporkyne vyšší zhruba o 460,- € a je tiež vlastníkom 2-izbového bytu v K., ktorý prenajíma kamarátovi bezodplatne napriek tomu, že z prenájmu by mohol mať pravidelný mesačný príjem tak, ako je to inak obvyklé.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
O úpravu styku navrhovateľa s maloletým požiadali obidvaja rodičia.
Navrhovateľ má miesto výkonu štátnej služby v E. a jeho pracovná doba je podľa písomného vyjadrenia jeho nadriadeného zo dňa 4.9.2012 a zo dňa 16.11.2012 od 7.00 do 15.30 hodiny, pričom výnimočne môže mať službu aj nad určený služobný čas a do výkonu služby môže byť povolaný aj mimo
rozvrhu služobného času. Podľa § 91 ods. 3 zák. č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov môže byť služobná pohotovosť v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste najviac 14 dní v mesiaci.
Odporkyňa má pracovnú dobu od 7.00 do 16.00 hodiny, ale môže si ju prispôsobiť tak, aby maloletého mohla navrhovateľovi odovzdávať.
Navrhovateľ požadoval úpravu svojho styku s maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16.00 hodiny do pondelka 8.00 hodiny, v každom kalendárnom týždni od pondelka 16.00 hodiny do utorka 8.00 hodiny a od štvrtka 16.00 hodiny do piatku 8.00 hodiny, v nepárnom kalendárnom roku od 1.7. 9.00 hodiny do 31.7 18.00 hodiny, v párnom kalendárnom roku od 1.8. 9.00 hodiny do 31.8. 18.00 hodiny, v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. 16.00 hodiny do 25.12. 18.00 hodiny, v párnom kalendárnom roku od 25.12. 16.00 hodiny do 2.1. 18.00 hodiny, v párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny a v nepárnom kalendárnom roku od veľkonočného piatku 8.00 hodiny do Veľkonočného pondelka 18.00 hodiny. Širokú úpravu styku zdôvodnil tým, že v súčasnosti sú pre ňu splnené podmienky, nakoľko bolo preukázané, že má záujem starať sa o maloletého a je aj schopný riadne sa o neho postarať.
Odporkyňa súhlasila s úpravou styku navrhovateľa s maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16.00 hodiny do pondelka ale do 6.30 hodiny, nakoľko už o 7.00 hodine musí byť na pracovisku. Nesúhlasila s ďalšou navrhovanou úpravou v kalendárnom mesiaci a bola ochotná navrhovateľovi styk umožniť v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 15.00 do 18.00 hodiny. Nepovažovala za vhodné, aby tak malé dieťa bolo v čase letných prázdnin izolované od matky po celý jeden mesiac, preto navrhla styk od 1.7. do 15.7. a od 15.8. do 30.8. Súhlasila s úpravou styku v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. 16.00 hodiny do 25.12. 18.00 hodiny a v párnom kalendárnom roku od 26.12. alebo od 27.12. do 2.1. v rovnakých hodinách. S navrhovanou úpravou v čase Veľkej noci a jarných prázdnin súhlasila.
Navrhovateľ súhlasil s posunom času na 6.30 čo sa týka odovzdávania maloletého odporkyni v ranných hodinách, aj s posunom styku od 26.12. v párnom kalendárnom roku, inak zotrval na svojom návrhu. Tiež poukázal na to, že s maloletým chodil každý pondelok na kurz plávania v skupine a vo štvrtok len s trénerkou, a tieto aktivity by chcel naďalej s maloletým podnikať. Styk v letnom období v trvaní jedného mesiaca zdôvodnil tým, že by s maloletým chodieval za príbuznými na východné Slovensko a do Poľska, príbuzných má tiež v Amerike a v Nórsku a vzhľadom na vzdialenosť tam nemôže cestovať na päť dní.
V záujme pokračovania v plaveckom kurze navrhovateľa s maloletým odporkyňa súhlasila s tým, aby sa styk namiesto utorka uskutočňoval v pondelok.
Kolízny opatrovník podporil styk navrhovaný odporkyňou.
Súd styk navrhovateľa s maloletým upravil v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16.00 hodiny nepretržite do pondelka 6.30 hodiny, v každom kalendárnom týždni v pondelok a vo štvrtok vždy od 15.00 do 18.00 hodiny, v každom kalendárnom roku od 1.7. 9.00 hodiny nepretržite do 15.7. 18.00 hodiny a od 15.8. 9.00 hodiny nepretržite do 30.8. 18.00 hodiny, v čase Vianoc v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. 16.00 hodiny nepretržite do 25.12. 18.00 hodiny a v párnom kalendárnom roku od 26.12. 16.00 hodiny nepretržite do 2.1. 18.00 hodiny, v čase jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin 9.00 hodiny nepretržite do nedele prázdninového týždňa 18.00 hodiny a v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatku 8.00 hodiny nepretržite do Veľkonočného pondelka 18.00 hodiny.
Uvedenú úpravu styku súd považuje za najoptimálnejšiu vo vzťahu k veku maloletého, pričom táto úprava sa čo najviac približuje nárokom obidvoch rodičov. Nie je možné akceptovať navrhovateľom nárokovaný styk s maloletým v celosti, keďže jeho požiadavka na styk v priebehu kalendárneho mesiaca, a to v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16.00 hodiny do pondelka 8.00 hodiny a v
každom kalendárnom týždni od pondelka do 16.00 hodiny do utorka 8.00 hodiny a od štvrtka 16.00 hodiny do piatku 8.00 hodiny, by s ohľadom na rozsah znamenala v podstate striedavú starostlivosť a nie úpravu styku navrhovateľa s maloletým, pričom nie je možné širokou úpravou styku zastierať striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Rovnako je potrebné dať za pravdu odporkyni, že pre dieťa vo veku maloletého B. nie je vhodné odlúčenie od matky až na dobu jedného mesiaca, preto bol styk navrhovateľa s maloletým v letnom období rozdelený na obidva letné mesiace.
Navrhovateľ si maloletého prevezme od odporkyne a následne ho aj vráti v mieste jej bydliska. Odporkyňa je povinná maloletého navrhovateľovi odovzdať na styk riadne pripraveného, čo znamená vybavenie dieťaťa jeho obvyklými osobnými potrebami, sezónnym šatstvom, resp. ďalšími pre neho dôležitými vecami, ako aj oboznámenie dieťaťa s tým, že po určitú dobu zotrvá v spoločnosti otca.
Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov. Dôvodom nerealizovania súdom upraveného styku môžu byť len také závažné okolnosti, ako je napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného, o ktorých je potrebné druhú stranu neodkladne informovať.
Zároveň však je potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. školenie či plnenie pracovných povinností navrhovateľa mimo bežný pracovný čas, ale tiež plánovaný dovolenkový pobyt navrhovateľa (bez maloletého) prebehajúci aj v dobe určenej na styk, t.j. v priebehu bežného kalendárneho mesiaca, alebo na strane odporkyne rovnako plánovaný dovolenkový pobyt ale s maloletým aj v dobe určenej na styk, t.j. v priebehu bežného kalendárneho mesiaca. Samozrejme že odporkyňa si s maloletým nemôže plánovať dovolenkový pobyt v tom čase, ktorý má na styk určený navrhovateľ v dobe júl a august, jarné prázdniny, veľkonočné a vianočné obdobie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné), alebo na súdny výkon rozhodnutia (styk).