Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/111/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, zastúpeného TOMÁŠOM KUŠNÍROM, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanému P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. B. XX, zastúpenému opatrovníčkou Q. C., súdnou tajomníčkou OS P. B. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Bratislave, Ľuda Zúbka 2, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Ul. Sov. hrdinov 66, o zaplatenie 2.734,92 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 29.06.2012 č.k. - 82 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov prvostupňového konania vo výške 285,21 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Priznáva náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 75,87 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 142,61 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že právny predchodca žalobcu Všeobecnú úverová banka, a.s., dňa 27.04.2004 a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 100.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 12,9 % ročne a RPMN 7,4 % ročne, pričom žalovaný sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami po 2.268,- Sk od 25.05.2004 do 25.04.2009. Súd prvého stupňa ako nesprávne vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že právna úprava predmetnej zmluvy o úvere sa riadi výlučne ustanoveniami z dôvodu, že v čase jej uzatvorenia neboli implementované ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách č. 93/13/EHS, ktoré vyvracia . Predmetná Smernica Európskej únie týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv bola do Právneho poriadku

SR implementovaná s účinnosťou od 01.04.2004, pričom predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená 27.04.2004. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania vedľajším účastníkom. Zdôraznil, že vedľajší účastník môže takúto námietku za žalovaného uplatniť a ustálil, že nárok z predmetnej zmluvy bol spoplatnený 21.11.2005, pričom žalovaný uvedené uznal v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach 21.11.2006. Premlčacia lehota začala plynúť 30.11.2006 a uplynula 30.11.2010. Z toho dôvodu súd prvého stupňa žalobu zamietol, o trovách konania účastníkov rozhodol podľa , priznal trovy prvostupňového konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorému však nepriznal odmenu za úkon právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, keď tento úkon vyhodnotil ako neúčelný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa vec na ďalšie konanie. Zdôraznil, že súd prvého stupňa zamietol žiadaný nárok z dôvodu uplatnenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka. Má za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Uvádza, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník. Koná iba sám za seba, nemôže robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, vedľajší účastník nemôže uznať nárok žalobcu, nemôže uzatvoriť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, keďže nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania je dlžník, resp. jeho právny nástupca, alebo aj ich zástupca. Vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je úkon hmotnoprávny, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Uvedené vyplýva podľa názoru žalobcu aj zo znenia . Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd na námietku premlčania neprihliadal, keďže túto námietku uplatnila neoprávnená osoba. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania, ktoré priznal vedľajšiemu účastníkovi, keď zastáva názor, že v prípade vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Zdôrazňuje, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Účelom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, keď združenia na ochranu spotrebiteľa majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Ak sa združenie rozhodne využívať na zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny, čo vo svojich rozhodnutiach niektoré súdy v rámci SR potvrdili. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie aj vedľajší účastník, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, keď v tejto časti navrhol rozsudok zmeniť tak, aby mu bola priznaná náhrada všetkých trov prvostupňového konania, a to vrátane úkonu prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Uvádza, že súd prvého stupňa konal s vedľajším účastníkom, ktorý je zastúpený právnym zástupcom. Súd akceptuje existenciu právneho vzťahu medzi vedľajším účastníkom a zástupcom, čo bolo osvedčené splnomocnením a dôsledkom tohto právneho úkonu je činnosť právneho zástupcu, na základe ktorej vedľajší účastník v konkrétnom prípade vstúpil do konania. Toto je podľa jeho názoru podstata prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, okrem množstva súvisiacej administratívnej, evidenčnej, účtovnej a daňovej agendy s tým spojenej, na základe ktorej vstupuje do konania ako vedľajší účastník na potrebu spotrebiteľa. Zdá sa normálne a logické, že pred vstupom do konania vedľajší účastník nemohol mať o predmet sporu iné informácie aké legálne získal. Nevie, čo má na mysli súd prvého stupňa, ale pokiaľ poukazuje, že až podaním o vstupe do konania požiadal o návrh, tak nie je jasné na základe akých ustanovení zákona by mal možnosť oboznámiť sa so žalobou skôr ako sa stal vedľajším účastníkom. Pri úvahách súdu prvého stupňa by u vedľajšieho účastníka potom nikdy nemohlo dôjsť k úkonu prevzatie a príprava zastúpenia. Ak však k takému úkonu nedošlo, tak sa nemohol stať vedľajším účastníkom vystupujúcom v konaní prostredníctvom zástupcu a súd by nemohol priznať náhradu za podanie z 11.04.2012, ktoré priznával. V zmysle týchto dôvodov navrhol vedľajší účastník podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu pokiaľ ide o vec samú, dôvodné nie je.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., dňa 27.04.2004 so žalovaným uzatvorila zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebný úver v sume 100.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 12,9 % ročne, RPMN vo výške 7,40 % ročne a žalovaný sa zaviazal tento úver splácať mesačnými splátkami po 2.268,- Sk v období od 25.05.2004 do 25.04.2009. Z dôvodu, že žalovaný neplatil poskytnutý úver v zmysle dohodnutých podmienok, právny predchodca žalobcu úver spoplatnil dňa 21.11.2005 a žalovaný tento uznal v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 21.11.2006. Je potrebné poukázať predovšetkým na tú skutočnosť, že zmluva uzatvorená dňa 27.04.2004 spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností aj Všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám

- občanom, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu, a teda Všeobecná úverová banka, a.s., mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a pôžičiek, pričom v priebehu konania nebolo tvrdené a ani preukázané, že by úver bol žalovanému poskytovaný za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

Uvedená zmluva je teda svojim charakterom zmluvou občianskoprávnou. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že pri premlčaní ide o kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno nárok odvrátiť námietkou. Použitie tejto námietky má za následok zánik vymáhateľnosti nároku a premlčané právo preto nemožno oprávnenému súdne priznať.

Žalobca v odvolaní namieta účinnosť námietky zo strany vedľajšieho účastníka z dôvodu, že podľa jeho názoru, námietku premlčania nemôže vzniesť vedľajší účastník, keďže nejde o úkon procesný, ale hmotnoprávny.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Odvolací súd poukazujúc na citované zákonné ustanovenie má za to, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, je preto oprávnený uplatniť námietku premlčania, tak ako by ju bol oprávnený uplatniť účastník konania, na podporu ktorého v konaní vystupuje. Je nutné zdôrazniť, že účelom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, teda premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Námietka premlčania je právnou námietkou plynúcou z hmotnoprávnych predpisov. Vychádzajúc z inštitútu vedľajšieho účastníka v súlade s možno uzavrieť, že vedľajší účastník nie je legitimovaný na dispozičné úkony spojené s konaním alebo dispozície spojené s predmetom konania, ako napr. späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania však medzi takéto dispozičné úkony nepatrí a akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený.

Je zrejmé, že konanie vedľajšieho účastníka v danom prípade je na prospech žalovaného, žalovaný nevyjadril nesúhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka, a preto vedľajší účastník môže využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi inými aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania. Správne teda súd prvého stupňa považoval pohľadávku žalobcu za premlčanú, keďže sa stala splatnou dňa 30.11.2006, pričom žaloba o veci bola podaná na súde prvého stupňa až dňa 16.11.2011 ( ).

Poukazujúc na tieto dôvody odvolací súd rozsudok okrem výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom potvrdil ako vecne správny postupom podľa

Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, je potrebné v tejto súvislosti poukázať na ustanovenie , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Vychádzajúc z ustanovenia je zrejmé, že žalobca, ktorý nebol v konaní úspešný, je povinný nahradiť ostatným účastníkom konania vzniknuté trovy.

Vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada vzniknutých trov, pričom sa nedá stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka, keďže vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. v ustanovení umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí a takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Nepochybne trovy vedľajšieho účastníka pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc je potrebné hodnotiť ako trovy účelne vynaložené v konaní. Je zrejmé, že trovy prvostupňového konania u vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej zo 16.04.2012. Za takto poskytnuté úkony právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmena vo výške po 111,21 Eur ( vyhl. č. v znení neskorších predpisov) a teda spolu v sume 222,42 Eur. K tejto sume sa pripočítava tzv. režijný paušál za dva úkony právnej pomoci ( citovanej vyhl.) v sume po 7, Eur. Celková výška odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka predstavuje 237, Eur a po pripočítaní 20 % DPH v sume 47,53 Eur, trovy prvostupňového konania u vedľajšieho účastníka dosahujú sumu 285,21 Eur.

So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom zmenil ( ) a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov prvostupňového konania v uvádzanej sume 285,21 Eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Vedľajšiemu účastníkovi v zmysle jeho návrhu patrí náhrada trov tohto štádia konania vo výške 75, Eur. Za úkon podanie odvolania, nie vo veci samej patrí odmena právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v sume 55,60 Eur (, citovanej vyhl.). Po pripočítaní režijného paušálu v sume 7, Eur a % DPH v sume 12, Eur, celkové trovy vynaložené vedľajším účastníkom v odvolacom konaní dosiahli sumu 75,87 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.