Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-214-2013.pdf
PDF · 78.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/214/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľky: G. W., nar. X.X.XXXX, bytom E., O..U..I. Č.. XXXX proti odporcovi: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. 25, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zmeňuje rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23.10.2009 č. k. 9P/389/2009 -22 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 87 eur na sumu 109 eur mesačne, s účinnosťou od 17.5.2013.
Zameškané výživné za čas od 17.5.2013 do 30.6.2013 vo výške 118,94 eura je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 17.5.2013 podala na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného zo sumy 87 eur na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu z dôvodu, že sa podstatne zmenili pomery od poslednej úpravy výživného najmä tým, že sa zvýšili jej výdavky spojené so štúdiom. Pred začatím pojednávania zmenila návrh navrhovateľka v tom, že žiadala zvýšiť výživné na sumu 109 eur mesačne, ktorú zmenu návrhu súd pripustil.
Odporca s návrhom súhlasil. Potvrdil, že za mesiac jún neprispel na výživu navrhovateľky žiadnou sumou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom pripojených správ a dokladov, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.9P/389/2009 a zistil tento skutkový stav:
Posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.10.2009 č. k. 9P/389/2009-22, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu v prospech navrhovateľky zo sumy 1.600,-Sk (53,10 eura) na sumu 87 eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2009.
Navrhovateľka v tom čase bola študentkou 1. ročníka Hotelovej akadémie v E.. Bývala u matky v 3- izbovom byte. Matka mala vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a voči maloletej A..
Odporca v tom čase mal príjem asi 650 eur, býval v rodičovskom dome. Vyživovaciu povinnosť mal voči navrhovateľke a T. W..
V súčasnej dobe navrhovateľka ukončila 4. ročník Hotelovej akadémie a pokračovať bude v 5-tom ročníku. Žije u matky, ktorá pracuje so zárobkom do 500 eur a vyživovaciu povinnosť má voči dvom deťom. Za bývanie matka platí 187 eur mesačne, za plyn 16,64 eura, za elektriku 42 eur a za internet 16,60 eura. Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplýva, že výdavky so štúdiom súvisia s tým, že si kupuje nové učebnice a niektorú literatúru si musí prefocovať. Chodí na tanečnú, začo platí mesačne 15 eur a za gymnastiku 8 eur.
Z výpovede odporcu vyplýva, že pracuje ako živnostník, ale pol roka bol bez práce, pretože čaká na operáciu bedrového kĺba. Býva u brata. Vyživovaciu povinnosť má voči navrhovateľke a synovi T., na ktorého bolo zvýšené výživné na sumu 100 eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zák. o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zák. o rodine možno zmeniť výšku výživného, ak dôjde k zmene pomerov. Zmena pomerov sa porovnáva s predchádzajúcou úpravou výživného, musí byť takej povahy, aby bol daný reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, musí ísť o zmenu, ktorá sa prejaví výraznejším spôsobom, môže nastať na strane rodičov ako i dieťaťa. Na strane rodičov k takejto zmene pomerov dochádza, keď sa im zvýši alebo zníži príjem. K zníženiu príjmu však nemôže dôjsť ich zavinením. Ďalšou takouto zmenou je pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti. Na strane dieťaťa, teda oprávnenej osoby, k takýmto zmenám dochádza nielen rastom veku, ale i nástupom do vyššieho stupňa školy, teda zo základnej na strednú školu, alebo prípravou na budúce povolanie na vysokej škole.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov a to najmä na strane navrhovateľky v tom, že v čase poslednej úpravy výživného bola študentkou 1. ročníka strednej školy. V súčasnosti ukončila štúdium 4. ročníka a pokračovať bude v štúdiu v 5. ročníku, v ktorom bude aj končiť štúdium strednej školy. Je nesporné, že tým sa zvýšili výdavky na strane navrhovateľky spočívajúce s prípravou na budúce povolanie, ale aj s jej kultúrnym, či športovým vyžitím. Na týchto nákladoch je povinný, primerane k jeho schopnostiam a možnostiam sa podieľať i odporca, ktorý si je tejto svojej povinnosti vedomý, čo vyplýva z jeho súhlasného stanoviska. Preto súd návrhu navrhovateľky v hovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zvýšené výživné bolo od podania návrhu, t. j. od 17.5.2013, pričom z výpovedí účastníkov vyplýva, že za mesiac jún odporca neprispel na výživu navrhovateľky a tak mu vznikol dlh v pomernej časti za mesiac máj vo výške 9,94 eura a za mesiac jún vo výške 109 eur, čo ku dňu 30.6.2013 potom predstavuje sumu 118,94 eura.
V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože návrhu trov konania nežiadala a ani podstatné trovy jej v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.