Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-74-2013.pdf
PDF · 70.58 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom ul. Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, IČO: 30796484, proti povinnému EMC AUTO s.r.o. v likvidácii, so sídlom Nižovec 218/19, 960 01 Zvolen, IČO: 44879776, vedenej pod sp. zn. EX 1508/2012 súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad so sídlom ul. Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 40,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 24Er/268/2012-12 z 12.02.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.
V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor dňa 01.02.2013 podal podnet na zastavenie exekúcie, vzhľadom na zistenú nemajetnosť povinného. Povinný bol dňa 05.07.2012 vymazaný z Obchodného registra, pretože konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor si pri zastavení exekúcie neuplatnil trovy podľa § 14, § 15 a § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) okresný súd mu nepriznal náhradu trov konania, pretože o zmluvnej odmene podľa § 17 vyhlášky okresný súd nerozhoduje.
Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal súdny exekútor voči výroku o trovách exekúcie. Uviedol, že súdny exekútor nemal s oprávneným uzavretú žiadnu dohodu o zmluvnej odmene podľa § 17 vyhlášky. Dohoda medzi oprávneným a súdnym exekútorom len stanovila, že súdny exekútor má právo na náhradu paušálnych trov exekúcie vo výške 50,- EUR vrátane DPH za jedno konanie. Uvedenú čiastku žiadal priznať v podnete na zastavenie exekúcie z 25.01.2013.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním oprávneného podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil; podľa ods. 2 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa 17 vyhlášky súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza oprávený. Tým nie je dotknutý nárok na odmenu určenú touto vyhláškou.
Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dňa 16.04.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 40,- EUR s príslušenstvom. Podkladom pre vykonanie exekúcie je exekučný titul, ktorým je rozhodnutie Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou SR, č. k. PP 601/01910/2010 z 14.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2011 a vykonateľnosť dňa 09.03.2011. Súdny exekútor písomným podaním z 25.01.2013 podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že konkurzné konanie, ktoré sa viedlo voči povinnému bolo zastavené pre nedostatok majetku a povinný bol vymazaný z obchodného registra. V podnete na zastavenie exekúcie z hľadiska náhrady trov poukázal na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku a navrhol, aby exekučný súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie podľa § 14, § 15 a § 22 vyhlášky v sume 50,- EUR. Poukázal aj na čl. III., bod 5 Zmluvy o vykonaní exekúcie medzi oprávneným a súdnym exekútorom. Zo zmluvy (čl. III bod 4) je zrejmé, že účastníci tohto zmluvného vzťahu sa „dohodli“ na paušálnej sume trov exekúcie pri jej zastavení alebo pri vylúčení súdneho exekútora z exekúcie za jedno konanie v sume 50,- EUR vrátane DPH: Okresný súd napadnutým uznesením súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 14, § 15 a § 22 vyhlášky nepriznal s poukazom na skutočnosť, že si odmenu neuplatnil ani ju nevyčíslil, pričom o zmluvnej odmene nemal dôvod rozhodovať.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k názoru, že sú dané dôvody, aby uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade, keď súd rozhoduje o zastavení exekúcie má povinnosť rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tomto rozhodnutí exekučný súd má povinnosť ustáliť jednak subjekt, ktorému uloží povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie a tiež výšku týchto trov podľa § 14 až 16 vyhlášky. Exekučný poriadok zakotvuje zásadu, že náklady zastavenej exekúcie v zmysle ustanovenia § 200 (t. j. odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času) uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Zo zásady, že trovy exekúcie hradí povinný, Exekučný poriadok pripúšťa výnimky v prípade, ak bola exekúcia zastavená, kedy za naplnenia zákonných predpokladov je možné aj oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Pokiaľ ide o správne posúdenie výšky trov, odmena súdneho exekútora sa počíta podľa jednotlivých úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou v zmysle § 14, § 15 vyhlášky, resp. podľa § 16. Popri vyhláškou určenej odmene, ktorá súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti pri zastavení exekúcie, exekútorovi môže vzniknúť nárok aj na zmluvnú odmenu (§17 vyhlášky), ak táto odmena bola dojednaná medzi oprávneným a súdnym exekútorom. Podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej odmene je písomná forma zmluvy, pričom tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú podľa § 14 a § 15 vyhlášky. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že súdny exekútor si žiadne trovy v zmysle vyhlášky t. j. podľa § 14, § 15 a § 22 a § 23 neuplatnil a ani ich nevyčíslil. Súčasne poukázal na to, že nie je vecou exekučného súdu rozhodovať o zmluvnej odmene. Uvedený záver okresného súdu odvolací súd považoval za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré okresný súd založil na nedostatočne zistenom skutkom stave veci. Z podnetu súdneho exekútora z 25.01.2013 na zastavenie exekúcie nevyplýva, že by si súdny exekútor nenárokoval náhradu trov exekúcie podľa § 14 až 16 vyhlášky. Naopak výslovne požiadal, aby okresný súd oprávneného zaviazal k náhrade trov exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku a ich výšku určil v zmysle § 14, § 15 a § 22, § 23 vyhlášky. Pokiaľ exekútor v písomnom podaní uviedol konkrétnu výšku trov exekúcie, ktoré si uplatnil v predmetnom exekučnom konaní (50,- EUR s DPH) a odkázal na ustanovenia Zmluvy o vykonaní exekúcie medzi oprávneným a súdnym exekútorom, z tejto skutočnosti ešte nemožno vyvodiť, že by si nenárokoval odmenu určenú podľa § 14 až 16 vyhlášky za výkon exekučnej činnosti. K inému záveru nemožno dospieť ani s ohľadom na zmluvné dojednanie uvedené v čl. III bod 7, druhá veta, pretože dohoda medzi oprávneným a súdnym exekútorom o zmluvnej odmene nemôže vylúčiť nárok súdneho exekútora na odmenu podľa § 14 až § 16 vyhlášky, ak si ho súdny exekútor uplatnil. Vychádzajúc z tohto názoru odvolací súd záver okresného súdu o nepriznaní náhrady trov exekúcie považoval za nepodložený, pretože z hľadiska § 200 ods. 2 Exekučného poriadku sa okresný súd vôbec nezaoberal, či existuje subjekt, ktorý by mal byť v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky zaviazaný k náhrade trov exekúcie a neustálil ani ich výšku, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona (§ 202 ods.2 Exekučného poriadku). Okresný súd nesprávne interpretoval vôľu súdneho exekútora, pretože nepriznaním náhrady exekučných trov mu uprel zákonné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresný súd v konaní po zrušení rozhodnutia, s prihliadnutím na
právny dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená určí, ktorý subjekt má povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Vyzve súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie v zmysle ustanovení § 14 až 16 , § 22 a § 23 vyhlášky a z hľadiska účelnosti ich vynaloženia správne ustáli ich výšku. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.