Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6CoE-70-2013.pdf
PDF · 94.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/70/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, za ktorú ako konateľ koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti povinnej: L. R., Y.. XX.X.XXXX, E. G. Č. Y. L., B. X, W. L., o vymoženie 2 717,61 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex 20201/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 4. októbra 2012 č. k. 39Er 3048/2012 - 11, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“, „exekučný súd“ alebo aj len „súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danom prípade bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie z 22. mája 2012 sp. zn. II/2012-1327 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“), povinnú zaväzujúci na peňažné plnenie voči oprávnenému. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o poskytnutí flexipôžičky č. 1478865 zo 17.8.2005 (ďalej len „úverová zmluva“) vrátane Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., (ďalej aj len „VOP“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného (VÚB a.s., ďalej aj len „banka“) povinnej poskytol úver v sume 75 000 Sk (2 489,54 €) a povinná sa zaviazala tento úver vrátiť, zaplatiť úroky a odplatu za poskytnutie úveru v sume 44 634,89 Sk v 60 pravidelných splátkach po 1 941,42 Sk (64,44 €) mesačne.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 41 ods. 2 písm. d) a 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj len „EP“), § 40 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo aj len „ZoRK“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Obč. zák.“) a čl. 2 písm. a) a písm. b), čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1. smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve a zákona o spotrebiteľskom úvere, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Bola uzavretá medzi bankou (právnym predchodcom oprávneného) ako dodávateľom, ktorý v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti sa zaviazal poskytnúť pôžičku v dohodnutej výške dlžníkovi (povinnej), nekonajúcej v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti.
Rozhodcovskú doložku formulovanú v záverečných ustanoveniach VOP, v zmysle ktorej všetky budúce spory zo zmluvy majú byť rozhodované v rozhodcovskom konaní, považoval za neprijateľnú, a preto v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. aj za neplatnú. Konštatoval, že takýto spôsob riešenia sporov spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Uzavrel, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo VOP inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Po takomto posúdení exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Oprávnený uznesenie napadol včas podaným odvolaním. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namieta proti záveru exekučného súdu, že posudzovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou a tiež, že exekučný súd svojím postupom prekročil svoju právomoc pri preskúmavacej činnosti, zverenú mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. So zreteľom na to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva účastníkovi s konečnou platnosťou priznaného v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní poukazuje na to, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, čo znamená, že nemôže meritórne skúmať súlad povinnosti plniť z exekučného titulu s hmotným právom. Argumentuje neprípustnosťou takéhoto postupu, keďže platný právny poriadok SR exekučnému súdu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu vyššej inštancie. V absencii takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie vidí bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Poukazuje na bod 47 odôvodnenia rozhodnutia vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL, v zmysle ktorého nie je možné, aby vnútroštátny (národný) súd naprával opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a nie je taktiež možné, aby úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Namieta, že v čase uzavretia úverovej zmluvy na daný právny vzťah sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Obč. zák. v znení platnom do 31.12.2007, podľa ktorých úverová zmluva nebola spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Podľa odvolateľa argumentácia súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky pre jej neprijateľnosť nielenže nemá oporu v právnej úprave, ale je aj v priamom rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., cieľom ktorej je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje právam, pričom ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je síce neprijateľné, ale nemá za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas na to oprávnený účastník konania (§ 201 a 204 OSP) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v tomto exekučnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Námietku oprávneného, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, nemožno akceptovať.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku [v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených].
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí ma písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK).
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu, teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie by bol) nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, tak ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinnosti uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, ďalej z hľadiska či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu SR k zásadnej otázke v uznesení č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. februára 2011).
Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie z 22. mája 2012 sp. zn. II/2012-1327, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy došlo v článku II, bod 5 zmluvy o poskytnutí flexipôžičky. V zmysle tohto zákonného ustanovenia posudzovanej zmluvy na návrh banky zmluvné strany dohodli, že prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu budú rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní
Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. K podpisu zmluvy oboma zmluvnými stranami došlo 17.8.2005.
Obsahom spisu sú aj všeobecné obchodné podmienky banky na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom vo fotokópii, ktoré v článku VIII, bod 3 obsahujú rozhodcovskú zmluvu, obchodné podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu účastníkov zmluvy na tomto dokumente nie je možné dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v článku VIII, bod 3 obchodných podmienok uzavreli v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK).
Samotná úverová zmluva je obsiahnutá na 2 listoch papiera (3 strany) a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinnej a banky, na spodku poslednej strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Všeobecné obchodné podmienky, na rozdiel od úverovej zmluvy, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán, preto platí, že rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, a preto je neplatná.
Keďže však rozhodcovská doložka obsiahnutá priamo v zmluve o úvere spĺňa formálne náležitosti platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ pristúpil k posúdeniu, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktorými môže byť aj samotná rozhodcovská zmluva.
Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1, veta prvá Obč. zák. sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1, veta prvá Obč. zák. taktiež nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. zák. obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samotnej skutočnosti, že uvedená podmienka sa nenachádzala v tomto príkladnom výpočte v čase uzavretia zmluvy, nemožno pritom vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/ EHS.
Správne preto súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predložený ako exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak ako bolo už vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú plne opodstatnené obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, (nielen) spotrebiteľovi neumožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Reálne teda dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (povinného). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka totiž
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo z nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú písm. q/ bodu 1) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a v § 53 ods. 1 Obč. zák. v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.
Za tejto situácie v dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva obsiahnutá v bode 5 článku II úverovej zmluvy je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnou, rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.
Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP jeho rozhodnutie potvrdil.
Postupom a rozhodnutím súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku nedochádza k porušeniu základného práva oprávneného na súdnu ochranu, lebo týmto mu nie je znemožnené na príslušnom súde podľa platných predpisov domáhať sa vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011).
Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami odvolateľa, pretože tieto sú právne irelevantné.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože úspešnému povinnému trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP). V zmysle tej istej zákonnej úpravy neúspešnému oprávnenému nie je možné priznať náhradu týchto trov.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.