Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Pc-5-2022.pdf
PDF · 78.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci navrhovateľky – matky maloletého dieťaťa: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F., proti odporcovi- mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/ XX, XXX XX F., toho času bytom I. XXX, XXX XX I., J. C., B. C. a maloletému dieťaťu K. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd určuje, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté G. B., nar. XX.X.XXXX nie je otcom mal. K. B., nar. X.XX.XXXX, pochádzajúceho z matky A. B., C. D., nar. X.X.XXXX.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku z dôvodu, že z manželstva s odporcom sa im narodil syn A. B., nar. XX.XX.XXXX. Postupom času sa ich vzťah zhoršil, prestali si rozumieť. Od roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka sa odsťahovala žiť na Slovensko. Odišla bývať k rodičom. Našla si tu novú známosť partnera K. L., s ktorým žije od roku 2018 v spoločnej domácnosti. Dňa 03.10.2018 sa im s partnerom K. L. narodil syn K. B.. Nakoľko s manželom G. B. ešte nie sú rozvedení, uznali odporcu ako otca maloletého syna. Pretože v čase rozhodnom pre počatie syna K. B. navrhovateľka s otcom dieťaťa nemala pohlavný styk, nepovažuje ho za otca maloletého syna. Maloletého syna K. splodila s K. L.. S odporcom nie je rozvedená, je považovaný za jeho otca. Biologickým otcom dieťaťa však nemôže byť.
2. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté k návrhu navrhovateľky uviedol, že maloletý K. B. nie je jeho syn. Súhlasí s tým, že jeho otcom je K. L., potvrdil všetky skutočnosti udávané navrhovateľkou.
3. Kolízny opatrovník sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa, výsluchom svedka K. L., oboznámil listinné dôkazy, a to rodný list mal. dieťaťa, lustrácie v REGOB týkajúce sa účastníkov konania, Odpoveďou na žiadosť o vykonanie výsluchu Okresného súdu v Rakovníku a zistil tento skutkový stav:
5. Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd za preukázané, že maloletý K. B. sa narodil dňa X.XX.XXXX, kde ako otec je zapísaný G. B., nar. XX. XX. XXXX a ako matka je uvedená A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, teda účastníci tohto konania s tým, že narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Vranov nad Topľou vo zväzku 83, ročník 2018, na strane 62, pod poradovým číslom 738. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z lustrácií v REGOB ohľadne účastníkov konania.
6. Z lustrácií v REGOB súd tiež zistil, že A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX a G. B., nar. XX. XX. XXXX sú stále manželmi.
7. Z vyjadrenia muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté z 21.11.2022 vyplýva, že K. B. nie je jeho syn, tak ako sa vyjadrila navrhovateľka a súhlasí s tým, že jeho otcom je K. L.. Odporca má deti A. B., D. B. a potvrdil, že to čo vypovedala navrhovateľka, je pravda.
8. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti od decembra roku 2017. Od uvedeného mesiaca roku 2017 sa vôbec s odporcom nestretli. Odkedy odišla od odporcu na Slovensko, teda od decembra 2017, sa s odporcom ani intímne nestýkajú a ani v kritickej dobe pre narodenie mal. dieťaťa od 7.12.2017 do 6.4.2018 sa už intímne s odporcom nestýkali. V uvedenej dobe sa navrhovateľka stýkala s K. L., ktorý má byť vypočutý vo veci ako svedok.
9. Svedok K. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou žijú od doby, keď navrhovateľke zomrela mama, teda od 15.3.2018. Intímne sa stýka s navrhovateľkou od decembra 2017 a intímne sa stýkal s navrhovateľkou aj v období od decembra 2017 do apríla 2017. Potvrdil, že sa cíti byť otcom maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu..
11. V zmysle § 85 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
12. Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
13. Podľa ust. § 88 ods. 1, 2 zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa ust. 108 ods. 3 CMP účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
16. Podľa Čl. 12 Základných princípov CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
17. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že návrh je dôvodný, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
18. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že maloletý sa narodil dňa X.XX.XXXX, teda počas trvania manželstva navrhovateľky, matky maloletého a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté G. B.. G. B. tak bol ako otec maloletého zapísaný do rodného listu dieťaťa podľa zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky dieťaťa.
19. Ďalej súd v danej veci skúmal, či otcovstvo G. B. k maloletému je vylúčené. Ako vyplynulo z vyjadrenia navrhovateľky, matky maloletého dieťaťa, ako aj z výpovede svedka K. L., ktorý žije s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, v čase rozhodnom pre splodenie maloletého od 7.12.2017 do
6.4.2018 sa spolu navrhovateľka a manžel navrhovateľky - muž ktorého otcovstvo má byť zapreté, intímne nestýkali. Od decembra 2017 ani nežili v spoločnej domácnosti a vôbec sa nestretávali. Skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania potvrdil aj muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté vo svojom vyjadrení z 21.11.2022.
20. Matka maloletého dieťaťa v návrhu a svojej výpovedi uviedla, že v kritickom období pre narodenie maloletého dieťaťa sa intímne stýkala so svedkom K. L., čo potvrdil svedok K. L. vo svojej výpovedi, pričom uviedol, že sa jednoznačne cíti byť otcom maloletého dieťaťa.
21. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a zhodné tvrdenia účastníkov konania a svedeckú výpoveď, súdu neostávalo iné, ako návrhu navrhovateľky vyhovieť. Znalecké dokazovanie analýzou DNA súd v prejednávanej veci nenariadil, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania (Čl. 12 CMP), keďže vykonané dôkazy sú podľa názoru súdu dostatočným podkladom pre záver, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté nie je otcom maloletého dieťaťa.
22. Súd na základe uvedeného rozhodol tak, že muž ktorého otcovstvo má byť zapreté, nie je otcom maloletého dieťaťa, nakoľko sa v rozhodnom období pre počatie dieťaťa s matkou maloletého dieťaťa intímne nestýkal. Všetky vyššie uvedené okolnosti vylučujú, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
23. O trovách konania súd nerozhodol v zmysle § 57 CMP, nakoľko návrh na rozhodnutie o tomto nároku nebol podaný.
24. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia §53 ani ustanovenia §55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.