Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/91/2012

Potvrdené rozhodnutím 13Co/56/2023, 16Co/888/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Stanislavy Salajovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému A. B., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Tachty 133, právne zastúpenému Mgr. Viera Kadášová - advokátka, s. r. o., so sídlom Železničná 1877, 979 001 Rimavská Sobota, o určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobcovi, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/91/2012-127 zo 17. mája 2023, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a."
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa Štefanec Reality, s. r. o., so sídlom Topoľčianska 10, 851 05 Bratislava, IČO: 35 759 348, právne zast. JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X/XX, XXX XX Q., právne zast. JUDr. Máriom Keletim, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, o zaplatenie sumy 1.400 € s prísl. , o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/91/2012-54 zo dňa 26. 06. 2013, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 95 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mária Keletiho, advokáta, do troch dní."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa D. M., s.r.o., so sídlom U. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX proti odporcovi I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., M. X/XX, zast. právnym zástupcom JUDr. Máriom Keletim, advokátom so sídlom v Hnúšti, Hlavná 36 o zaplatenie sumy 1.400,--Eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu vedený v G. G., a.s., pobočka M. G., filiálka R., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania v sume 709,26 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX bol medzi navrhovateľom ako sprostredkovateľom a odporcom ako záujemcom uzatvorený protokol o obhliadke, predmetom ktorého bolo zabezpečenie obhliadky nehnuteľnosti za účelom jej kúpy. V súlade s čl.III. uzatvoreného protokolu sa navrhovateľ a odporca dohodli, že ak sa predala, alebo prenajala nehnuteľnosť záujemcovi- odporcovi, zaväzuje sa tento uhradiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške 1.400,-- Eur a v súlade s čl.III., ods.1, sa dohodli, že sprostredkovateľovi prináleží provízia aj v tom prípade, ak sa predaj, kúpa, prenájom uskutočnil bez účasti sprostredkovateľa, ak sa nehnuteľnosť predala, alebo prenajala záujemcovi, ktorého zabezpečil sprostredkovateľ a ktorému nehnuteľnosť aj prezentoval osobnou obhliadkou. Z výpisu z W. vlastníctva č. XXXX pre KÚ R. navrhovateľ zistil, že odporca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu prezentoval osobou obhliadkou, preto faktúrou č. XXX/XXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX sa dožadoval úhrady sumy 1.400,-- Eur, keďže k úhrade doposiaľ nedošlo, podal predmetný návrh, žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX.

Vo veci bol Okresným súdom v M. G. vydaný platobný rozkaz č.konania XRo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V predmetnom odpore odporca namietal protokol o obhliadke v tom smere, že tento podpisoval bez toho, aby si ho podrobne prečítal, bral ho ako formálnu záležitosť, ktorou chcel sprostredkovateľ dokladovať majiteľom bytu to, že svojou činnosťou zabezpečil záujemcu o kúpu bytu. Keďže nehnuteľnosť sa predávala prostredníctvom realitnej kancelárie, mal za to, že navrhovateľ mal s jej pôvodnými majiteľmi uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu. Zamestnanec navrhovateľa ponúkal predaj predmetnej nehnuteľnosti za sumu 15.500,-- Eur, neskôr za 14.500,-- Eur, avšak on nemal záujem nehnuteľnosť za takúto cenu kupovať. Ďalej uvádzal, že mal záujem kúpiť nehnuteľnosť, preto rozvešal plagáty po meste a v rámci toho sa im ozvali aj manželia H. , ktorých byt pôvodne obhliadali so

zamestnancom navrhovateľa, bez toho, aby ich on osobne kontaktoval a ponúkli mu odpredaj bytu za 12.000,-- Eur a za túto cenu potom byt kúpil. Z tohto je zrejmé, že vyvinul samostatnú činnosť na kúpu bytu a preto navrhovateľovi odmena neprináleží. Namietal aj tú skutočnosť, že javí sa, že navrhovateľ vyvíjal činnosť pre obidve strany a z povahy sprostredkovateľskej zmluvy vyplýva, že nie je možné, aby bola činnosť vyvíjaná pre obidve strany, takýto úkon považuje za neplatný s poukazom na ustanovenie a v jeho prípade aj podľa .

Keďže odporca podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, súd s poukazom na ustanovenie , prvá veta nariadil vo veci pojednávanie.

Na pojednávaniach navrhovateľ trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Poukázal na tú skutočnosť, že s pôvodnými majiteľmi bytu nemali podpísanú zmluvu o sprostredkovaní, odporcovi nič nebránilo, aby si prečítal protokol o obhliadke a následne ho aj pri plnom vedomí podpísal, odporca zavádza, že byt kúpil po dohode s majiteľmi, nakoľko zareagoval na jeho inzerát, kde bola cena vrátane ich provízie stanovená na 15.500,-- Eur. Až po podpise protokolu si odporca uvedomil, keď mal kontakt na majiteľa, že pre neho bude výhodnejšie obísť realitnú kanceláriu, preto sa s majiteľmi bytu dohodli a bez ich účasti byt odporca kúpil, samozrejme za cenu zníženú o ich províziu. Práve takýmto spôsobom sa navrhovateľ bráni voči podvodnému konaniu, že si dáva za týmto účelom záujemcovi podpísať protokol o obhliadke. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ navrhol vypočuť ako svedka makléra realitnej kancelárie, ktorý osobne jednal s odporcom.

Právny zástupca odporcu na pojednávaniach trval na podanom odpore v plnom rozsahu, poukazoval na tú skutočnosť, že sprostredkovateľ nemôže vyvíjať činnosť pre obidve strany, pretože sa jedná o neplatný právny úkon v zmysle , taktiež poukazoval na okolnosti obhliadky s tým, že odporca v žiadnom prípade nemal záujem obísť realitnú kanceláriu, avšak na kúpe nehnuteľnosti sa nedohodli, následne vyvíjali samostatnú činnosť. V čase, keď sa stretli s pôvodnými majiteľmi bytu, zaujímali sa o ich vzťahy s realitnou kanceláriou, títo im však uviedli, že vzťahy s realitnou kanceláriou majú usporiadané. Žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť vzhľadom k tomu, že v rámci dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ vyvíjal klasickú realitnú činnosť pre pôvodných majiteľov bytu na základe ústneho právneho úkonu, v čase podpisu protokolu o obhliadke, na protokole výška provízie nebola uvedená a boli ubezpečení zo strany realitného makléra, že žiadne záväzky z podpisu tohto protokolu nevyplývajú. Sú toho názoru, že došlo k omylu, ktorý zavinil zamestnanec navrhovateľa a aj z tohto dôvodu je tento úkon neplatný, aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi. Ďalej poukázali na tú skutočnosť, že odporca sa skontaktoval s pôvodnými majiteľmi bytu nezávisle od kontaktu prostredníctvom realitnej kancelárie.

Odporca sa na pojednávaniach pripojil k vyjadreniu svojho právneho zástupcu. K priebehu jednania s realitným maklérom navrhovateľa uviedol, že chcel spolu s priateľkou kúpiť byt, hľadali medzi inzerátmi na internete, tam našli inzerát na predmetný byt, kde bol uvedený kontakt na konkrétne meno aj s telefónnym číslom, zavolali na toto telefónne číslo, dohodli stretnutie v reštaurácii. Už pri telefonáte mu realitný maklér uviedol, že pracuje pre navrhovateľa, kým čakali na majiteľov, dal mu podpísať protokol o obhliadke, prečítal si ho, podpísal, opýtal sa ho, či je to záväzné, na čo mu realitný maklér povedal, že to záväzné nie je. V čase, keď podpisoval protokol, uvádzal tam len svoje meno, o aký byt sa jedná, zdá sa mu, že tam provízia uvedená nebola, pretože keď mu realitný maklér zavolal o dva alebo tri mesiace, že má zaplatiť žalovanú sumu, veľmi ho to zarazilo. S bytom, ktorý ohliadli, boli spokojní, avšak nepáčila sa im cena, takže sa nedohodli. Následne oni sami s priateľkou rozvešali plagáty po meste, ozvali sa im viacerí záujemcovia, medzi inými aj H.. Nevedeli, že sú to tí istí, ktorí mali inzerovaný byt aj cez navrhovateľa, len keď tam prišli, dohodli sa s nimi na cene, opýtali sa ich ako je to s tým, že byt ponúkali cez realitnú kanceláriu a oni povedali, že to už majú ukončené, že byt predávajú sami. Na inzeráte mali uvedené, že byt kúpia do 12.500,-- Eur a H. im oznámili, že takúto sumu ponúkajú byt na predaj. V žiadnom prípade nemali záujem na tom, aby bola realitná kancelária obchádzaná. Na podporu svojich tvrdení navrhli vypočuť pôvodných majiteľov bytu K. a S. H., priateľku odporcu I. M. a následne I. I., ktorý mu mal odporučiť predmetný byt vhodný na kúpu.

Vypočutý svedok S. N. realitný maklér navrhovateľa pri svojom výsluchu uviedol, že našiel inzerát na internete na byt, ktorý predávali H., telefonicky ich kontaktoval, či bi nemali záujem o predaj bytu cez ich realitnú kanceláriu, dohodli si stretnutie, vysvetlili im, ako to bude prebiehať, súhlasili s tým, byt si nafotil a vysvetlil im, že kúpnu cenu, ktorú oni požadujú, navýšia o províziu pre nich. Žiadnu písomnú zmluvu neuzavreli. Následne ho kontaktoval odporca s tým, že má záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež si dohodli stretnutie, stretli sa v reštaurácii, podpísali protokol o obhliadke, tento protokol on vypísal, podpísali ho obaja s odporcom, on odporcovi vysvetlil, že túto sumu zaplatí, ak by byt kupoval, ak by byt nekupoval, nič sa nedeje. Zmluvná provízia a jej výška boli riadne vypísané aj číslom, aj slovom. Odporca sa na nič iné ďalej nepýtal. Následne bol kontaktovaný zo strany majiteľov bytu, aby stiahli inzerát, že už majú záujemcov, že si ich našli. On sa dozvedel, že byt kúpil odporca, kontaktoval ho, že má zaplatiť províziu, v žiadnom prípade s tým nesúhlasil. Provízia je za sprostredkovanie predaja, je vlastne súčasťou ceny.

Vypočutá svedkyňa K. H. na pojednávaní uviedla, že už dlhšiu dobu mali záujem predať byt, prostredníctvom realitnej kancelárie svoj byt nikdy nepredávali, prvýkrát sa stretli s pracovníkom realitnej kancelárie len keď im telefonoval, že chce byt obhliadnuť odporca s priateľkou, pracovníkovi realitnej kancelárie nič nepodpisovali. Následne uviedla, že pracovník realitnej kancelárie ich prvýkrát kontaktoval telefonicky, predstavil sa, že je s realitnej kancelárie , že sa dozvedel, že chcú byt predať a či môže prísť byt obhliadnuť. Následne prišiel, byt odfotil, povedali mu, že nechcú mať nič spoločné s realitnou kanceláriou, on im povedal, že nič spoločné mať s ňou nebudú. Uviedli mu, že predmetná cena bytu je 14.500,-- Eur, dohoda s realitným maklérom bola, že oni chcú 14.000,--Eur a pre realitnú kanceláriu bude 1.400,-- Eur, čiže predajná cena na internete bola 15.400,-- Eur, ďalej ich už pracovník realitnej kancelárie nekontaktoval, či chcú znížiť cenu, ale oni tú cenu ani znížiť nechceli. V čase, keď bol byt obhliadať odporca s realitným maklérom, odporca hneď povedal, že chce byt lacnejšie, ale my sme s nižšou cenou nesúhlasili. Ona sama vie o tom, že v čase, keď prišli druhýkrát ohliadať byt odporca s priateľkou, nevedeli, že sa jedná o ten istý byt, boli prekvapení aj oni, aj odporca, ale už to bolo mimo, tak povedali, že v poriadku, aj sa dohodli a pristúpili k uzavretiu zmluvy. Bolo to už asi mesiac po tom, ako ohliadali byt prvýkrát, bolo to po tom, ako ich dcéra prišla s tým, že kamarát hľadá pre kamaráta nejaký byt a dohodli sa nech príde, nech byt pozrie a následne prišiel odporca. Tak ako to vyššie uviedla, ani jedna strana nevedela, že sa jedná o ten istý byt a o tých istých ľudí.

Svedkyňa I. M. uviedla, že odporca je jej priateľom, spolu s priateľom chceli kúpiť trojizbový byt s balkónom v R., hľadali na internete, našli taký inzerát, že takýto byt je na predaj s telefónnym kontaktom, zavolali na to telefónne číslo, dohodli si stretnutie v reštaurácii, kde prišiel realitný maklér navrhovateľa p. N., povedal im, že je pracovníkom realitnej kancelárie, vypýtal si od odporcu občiansky preukaz, s tým, že chce mať nejaký kontakt na nich, v prípade záujmu o kúpu, aj trikrát sa ho opakovane opýtali, či je to záväzné, on ich ubezpečoval, že nie, že je to len doklad o tom, aby byt obhliadli, aby mal kontakt na nich. Žiadna suma na protokole uvedená nebola, pretože keby tam tá suma uvedená bola, určite by to nepodpísali, následne byt ohliadli za prítomnosti majiteľov, cena bola asi 15.500,-- Eur, táto suma sa im zdala byť vysoká, zavolala maklérovi, že cena je vysoká, odvtedy sa spolu nekontaktovali. Rozvešali si inzeráty po meste, ozvali sa im viacerí záujemcovia. Zatelefonoval im aj p. H., vôbec nevedeli, že je to on, že sa jedná o ten byt, ktorý už obhliadli, taktiež on to nevedel, dohodli si stretnutie, následne dohodli podmienky zmluvy, hneď sa opýtali, či byt už nie je v realitnej kancelárii, p. H. im povedala, že to už skončilo.

Svedok I. I. uviedol, že sa kamaráti s dcérou pôvodných majiteľov bytu, stretli sa na káve, rozprávali sa niekedy v minulom roku a ona mu medzi rečou povedala, že jej rodičia chcú byt predať, či nevie niekoho poradiť. On to následne spomenul pred svojim kamarátom, ktorý má dlhoročnú priateľku - sestru odporcu a on mu povedal, že zháňajú byt - odporca s priateľkou, dal mu kontakt na dcéru majiteľov. Ako to ďalej pokračovalo, to už nevie. Vie o tom, že odporca sa nikdy predtým s dcérou majiteľov nekontaktoval.

Ďalej sa súd oboznámil s celým obsahom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania predmetnú vec vyhodnotil nasledovne:

Medzi účastníkmi konania t.j. navrhovateľom a odporcom došlo dňa XX.XX.XXXX k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá je vo svojej písomnej podobe označená ako protokol o obhliadke, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľ sprostredkuje obhliadku nehnuteľnosti, uvedenú v čl.I. tohto protokolu za stanovenú províziu v lehote do podpísania nájomnej zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve, alebo kúpno-predajnej zmluvy. V prípade uskutočnenia predaja, kúpy, či prenájmu za účasti sprostredkovateľa bude táto suma (provízia) súčasťou celkovej inzerovanej ceny nehnuteľnosti. V článku III. sa zmluvné strany dohodli, že ak sa predala, alebo prenajala nehnuteľnosť záujemcovi, záujemca sa zaväzuje uhradiť sprostredkovateľovi províziu vo výške 1.400,-- Eur. Sprostredkovateľovi prináleží provízia, ak sa predaj, kúpa, prenájom uskutočnil bez účasti sprostredkovateľa, a ak sa nehnuteľnosť predala, alebo prenajala záujemcovi, alebo inému záujemcovi, ktorého zabezpečil sprostredkovateľ a ktorému nehnuteľnosť aj prezentoval osobnou prehliadkou. Sprostredkovateľovi vzniká nárok na vyplatenie provízie dňom uhradenia plnej kúpnej ceny záujemcom podľa kúpno- predajnej zmluvy, medzi záujemcom a majiteľom nehnuteľnosti, alebo uzatvorením nájomnej zmluvy.

Podľa sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške, odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

Podľa sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté, pri pochybnostiach len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať, alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na citované ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, súd je toho názoru, že neboli splnené predpoklady v zmysle § 774 sprostredkovateľskej zmluvy, kde je jednoznačne uvedené, že sprostredkovateľ sa zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Z vykonaného dokazovania, najmä po výsluchu svedkov, mal súd jednoznačne preukázané, že výsledkom obhliadky a jednania medzi účastníkmi konania nebolo uzavretie žiadnej zmluvy, pretože nebol dosiahnutý konsenz v otázke ceny a až následne bez pričinenia sprostredkovateľa a to už či prostredníctvom súkromných inzerátov, alebo prostredníctvom kontaktu cez dcéru majiteľov bytu, došlo k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy medzi majiteľmi bytu H. a odporcom. Čo sa týka protokolu o obhliadke zo dňa XX.XX.XXXX - sprostredkovateľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, súd je toho názoru, že zmluva je neplatná, pretože svojim obsahom odporuje zákonu, tento obchádza a taktiež sa prieči dobrým mravom.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ vykonával sprostredkovateľskú činnosť pre obidve strany, t.j. aj pre stranu predávajúcich, s ktorými však nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu, ako to vyplynulo z výsluchov navrhovateľa, realitného makléra a p. K. H., ale taktiež vykonával sprostredkovateľskú činnosť aj pre kupujúceho, pričom tieto strany mali vo veci protichodný záujem a to predávajúci byt čo najdrahšie predať a odporca byt čo najlacnejšie kúpiť.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

V a nasl. je presne stanovené aké náležitosti má mať sprostredkovateľská zmluva, kedy patrí sprostredkovateľovi odmena - provízia. V žiadnom z vyššie citovaných ustanovení nie je uvedené, že pri sprostredkovateľskej zmluve patrí provízia sprostredkovateľovi aj v prípade, ak bol výsledok dosiahnutý bez jeho pričinenia. Súd je tiež toho názoru, že protokol o obhliadke sa taktiež prieči dobrým mravom, sprostredkovateľ konal pri uzatváraní tohto protokolu v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami, ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi, pretože z vykonaného dokazovania mal súd preukázané najmä z výsluchu odporcu, ako i svedkyne I. M., že zo strany realitného makléra boli presviedčaní, že žiadne záväzky po podpísaní protokolu zo strany odporcu voči realitnej kancelárii mu z toho neplynú.

S poukazom na vyššie uvedené, ako i na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal. Právny zástupca odporcu si uplatnil titulom trov právneho zastúpenia a trov konania celkovú sumu 709,26 Eur, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku za podanie odporu v sume 84,-- Eur, trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 71,37 Eur, t.j. 356,85 Eur , režijný paušál 2 krát 7,63 Eur a 3 krát 7,81 Eur, t.j. 38,69 Eur, všetko zvýšené o 20 % DPH, t.j. 79,11 Eur, čo činí spolu 474,65 Eur, cestovné na pojednávanie dňa 27.03.2013 z R. do M. G. paušálna náhrada 26 km krát 0,183 krát 2 t.j. spolu 9,52 Eur, náhrada za spotrebované PHM 52 krát 0,124 t.j. 6,45 Eur, náhrada za premeškaný čas 2 krát 13,01 Eur, t.j. 26,02 Eur, všetko zvýšené o 20 % DPH t.j. 8,40 Eur, cestovné na pojednávanie dňa 22.05.2013 z R. do M. G. paušálna náhrada 26 km krát 0,183 krát 2 t.j. spolu 9,52 Eur, náhrada za spotrebované PHM 52 krát 0,121 t.j. 6,29 Eur, náhrada za premeškaný čas 2 krát 13,01 Eur, t.j. 26,02 Eur, všetko zvýšené o 20 % DPH t.j. 8,37 Eur a cestovné na pojednávanie dňa 26.06.2013 z R. do M. G. paušálna náhrada 26 km krát 0,183 krát 2 t.j. spolu 9,52 Eur, náhrada za spotrebované PHM 52 krát 0,118 t.j. 6,14 Eur, náhrada za premeškaný čas 2 krát 13,01 Eur, t.j. 26,02 Eur, všetko zvýšené o 20 % DPH t.j. 8,34 Eur - cestovné a hotové výdavky spolu 150,61 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou tunajšieho súdu, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a .

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.