Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-114-2012.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/114/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, E., zastúpená JUDr. Dagmar Hornákovou, advokátkou, A. Hlinku 3044, Sereď, proti odporcovi: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. decembra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľky na výplatu odporcu v sume 13.277 eur p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí patriacich do BSM prikázal do vlastníctva navrhovateľky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Okrese Galanta, Obec E., k.ú. E., zapísané na LV č. XXXX Správy katastra v Galante, a to: byt č. XX na 7. poschodí bytového domu č. s. XX, orientačné č. XX v E., na G. ulici, postavenom na parc. č. XXXX, XXXX a XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 210/10000-in a hnuteľné veci: konferenčný stolík, pohovku zn. Nirvana, bezdrôtové slúchadlá zn. Philips, minihifisystém zn. Sony CMT-EH10 CET, matrace 2 ks na manželskú posteľ, stoličky 4 ks - chrómové s bledou farbou koženky, mikrovlnnú rúru a chladničku, hnuteľné veci spolu v hodnote 458 eur. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci: DVD prehrávač zn. Panasonic, fotoaparát zn. Olympus, panvica Quatro, minihifisystém zn. Philips a sadu kuchynských hrncov, spolu v hodnote 417 eur. Navrhovateľke určil povinnosť zaplatiť odporcovi z titulu majetkového vyrovnania sumu 13.277 eur do 30 dní. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o tejto bude rozhodnuté samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa návrhom domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom po právoplatnom rozvode manželstva. Navrhla hnuteľné veci tvoriace masu BSM prikázať do vlastníctva účastníkom tak, ako tieto od času rozvodu užívajú, a to vzhľadom na ich porovnateľnú hodnotu bez povinnosti vzájomného vyplatenia. Nehnuteľnosť žiadala prikázať do jej výlučného vlastníctva a uložiť povinnosť zaplatiť odporcovi titulom vyrovnania sumu 650,68 eur. Odporca s návrhom v časti vyporiadania hnuteľných vecí súhlasil aj s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky, avšak nesúhlasil s výplatou z bytu v navrhovanej výške. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 26.9.1992 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS Galanta, č.k. 17C/112/2009-17 zo dňa 25.03.2009, právoplatným dňa 09.04.2009. Po rozvode manželstva si navrhovateľka zmenila priezvisko na R.. Podľa Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 01.07.2002 dňom 04.10.2002 nadobudol vlastníctvo k tomuto bytu aj odporca ako v tom čase manžel navrhovateľky, teda nehnuteľnosť ako manželia nadobudli do BSM za kúpnu cenu 6.252,96 Sk. Do uzatvorenia manželstva s odporcom bola navrhovateľka výlučnou nájomkyňou družstevného bytu, ktorého vlastníkom bolo v tom čase Stavebné bytové družstvo Sereď. Podľa názoru navrhovateľky len dikcia zákona pomohla odporcovi stať sa
nájomcom bytu a o jeho získanie sa žiadnym spôsobom nepričinil, preto výplatu polovice aktuálnej ceny bytu v rámci vyporiadania považovala za rozporné s ust. § 3. Odporca sa podieľal len na zaplatení kúpnej ceny bytu 01.07.2002 v celkovej sume 6.252,96 Sk, preto by mal nárok na výplatu polovice tejto sumy. V roku 2002 boli vykonané aj stavebné úpravy v byte v hodnote 796,65 eur, na ktorých úpravách sa podieľal aj odporca. Odporca nesúhlasil s návrhom v časti výplaty podielu za byt. Poukázal, že z LV č. XXXX je nesporný jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, že byt je v režime BSM. Žiadal vyplatil sumu 400.000 Sk, t.j. 13.277,57 eur, ktorá suma nepredstavuje ani polovicu trhovej ceny bytu ku dňu zániku manželstva. Súd prvého stupňa vykonal znalecké dokazovanie znalcom Ing. B. O., ktorý, určil všeobecnú hodnotu bytu ku dňu zániku manželstva sumou 42.085,01 eur. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 143 O.z., § 148 ods. 1 O.z., § 150 O.z., pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že za trvania manželstva účastníci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli jednak veci hnuteľné, pričom na celkovej mase hnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania manželstva na ich hodnote ku dňu zániku BSM, ako aj na spôsobe ich vyporiadania sa účastníci konania dohodli tak, že konferenčný stolík, pohovku, bezdrôtové slúchadlá zn. Philips, minihifisystém zn. Sony CMT-EHI0 CET, 2 ks matrace na manželskú posteľ, stoličky 4 ks chrómové s koženkou, mikrovlnná rúra, chladnička prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Tieto veci sa od zániku BSM nachádzajú k dispozícii navrhovateľky, ktorá ich užíva. Ďalšie hnuteľné veci: DVD prehrávač zn. Panasonic, fotoaparát zn. Olympus, panvica Quatro, minihifisystém zn. Philips, sadu kuchynských hrncov, súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, rovnako prihliadajúc na zhodnú vôľu účastníkov konania, ako aj na fakt, že uvedené veci sú vo výlučnej dispozícii po zániku BSM u odporcu. Vzhľadom na zanedbateľné rozdiely medzi celkovou hodnotou hnuteľných vecí prikázaných účastníkom konania do vlastníctva súd vychádzajúc okrem citovaných zákonných ustanovení, prihliadajúc aj na zákonné zásady vyporiadania BSM, prihliadol aj na zhodnú vôľu účastníkov konania v tejto časti. V časti vyporiadania BSM k bytu sa súd nestotožnil s názorom navrhovateľky, ktorá žiadala zohľadniť skutočnosť, že odporca sa stal najskôr spoločným nájomcom vtedy ešte družstevného bytu a neskôr spoluvlastníkom v režime BSM len vďaka uzatvoreniu manželstva s navrhovateľkou, bez zaplatenia polovice zostatkovej ceny vtedy ešte družstevného bytu, pričom žiadala vyplatiť odporcovi sumu rovnajúcu sa polovici zostatkovej ceny, ktorá bola pri kúpe bytu od Stavebného bytového družstva zaplatená. Z listinných dôkazov vyplynulo, že účastníci nadobudli vlastnícke právo k bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 01.07.2002 ako manželia, čomu predchádzal vstup odporcu do práv a povinností člena bytového družstva a vznik spoločného nájmu družstevného bytu uzatvorením manželstva s navrhovateľkou, ktorá dovtedy vystupovala ako výlučná nájomníčka. Tieto skutočnosti nastali priamo zo zákona. Z tohto hľadiska skutočne mieru pričinenia sa o získane vlastníctva bytu možno pripísať navrhovateľke. Na základe uvedeného sa súd stotožnil s jej návrhom na prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva. Nestotožnil sa však s jej požiadavkou a argumentáciou, že uvedená miera pričinenia sa o získanie bytu je dôvodom na to, aby odporcovi z uvedeného titulu vyplatila nie približne polovicu všeobecnej hodnoty bytu ku dňu zániku BSM, ale len polovicu zostatkovej ceny bytu ku dňu vyplatenia ceny. Súd mal za to, že týmto postupom by došlo k porušeniu základných zásad vyporiadania BSM podľa § 150 O.z., nakoľko súd pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké. Je nesporné, že všeobecná hodnota predmetného bytu ku dňu zániku BSM, t.j. 9.4.2009 je v sume 42.100 eur po zaokrúhlení. Tiež je nesporné, že v byte boli v roku 2002 vykonané stavebné práce v hodnote 800 eur, ktoré boli podľa zhodného vyjadrenia účastníkov financované z výlučných prostriedkov odporcu. Polovica hodnoty predmetného bytu tak predstavuje sumu 21.050 eur, ktorá by mala byť vyplatená odporcovi. Súd však prihliadol na vyjadrenie odporcu, v zmysle ktorého požadoval v rámci vyporiadania výplatu sumy 13.277 eur, teda nižšiu, ako je polovica všeobecnej hodnoty bytu. Navrhovateľka sa stala vlastníčkou bytu rovnako ako odporca až počas trvania manželstva, teda predmetný byt do manželstva nevniesla. Rovnako súd nepovažoval za zákonné a spravodlivé, aby odporca bol v konaní ukrátený len z dôvodu, že podľa vyjadrenia navrhovateľky sa stal vlastníkom bytu len vďaka dikcii zákona, keď zákonné podmienky pre odkúpenie bytu v tom čase rovnako spĺňali obaja účastníci konania. Preto súd rozhodol pri výplate podielu odporcu tak, že navrhovateľka je povinná mu zaplatiť 13.277 eur.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľky na výplatu odporcu uviedla, že byt č. XX na G. ulici v E. získala do užívania v roku 1989 so svojím bývalým manželom C. R.. Po rozvode Dohodou o vyporiadaní BSM vyplatila C. R. zostatkovú hodnotu členského podielu v sume 7.945 Sk. Do manželstva s odporcom vstupovala navrhovateľka ako výlučná nájomkyňa bytu, ktorého vlastníkom bol SBD Sereď. S odporcom uzavrela manželstvo dňa 26.09.1992. Odporca sa tak stal uvedeným dňom spoločným nájomcom bytu a tiež mu vzniklo spoločné členstvo SBD
Sereď. Z týchto skutočností vyplýva, že odporca sa žiadnym spôsobom nepričinil o získanie bytu. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi s ust. § 3 O.z., aby bol odporca vyplatený z trhovej hodnoty bytu. Navrhovateľka mala k dispozícií a doložila do spisu všetku písomnú korešpondenciu súvisiacu s predmetným bytom od vzniku užívacieho práva v roku 1989. Preto za takýchto okolností nie je problém zistiť mieru pričinenia navrhovateľky o získanie bytu. Ak by odporca ako manžel navrhovateľky nebol uvedený v kúpnej zmluve, tak by išlo o neplatný právny úkon a SBD Sereď by ani s navrhovateľkou kúpnu zmluvu neuzavrelo. Navrhla podľa § 220 O.s.p. v napadnutej časti zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a určiť jej povinnosť zaplatiť odporcovi titulom vyrovnania sumu 503,78 eur, ktorá pozostáva z polovice zaplatenej kúpnej ceny za byt v sume 103,78 eur a z polovice sumy za stavebné práce vykonané v byte v roku 2002 v sume 400 eur. V doplnení odôvodnenia odvolania navrhovateľka uviedla, že je vždy potrebné pri konkrétnom prípade posudzovať vzhľadom k účastníkom konania všetky okolnosti, či nedošlo k porušeniu dobrých mravov v danom vzťahu účastníkov, a to popri porušení iných povinností alebo samostatne. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011, č.k. ÚS 55/2011-19, v ktorom sú definované dobré mravy ako pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je potrebné ust. § 3 O.z. použiť aj pri rozhodovaní v danej veci, vziať do úvahy skutočnosti, ktoré sú v odvolaní uvedené, a to najmä, že odporca sa stal nájomcom bytu len sobášom s navrhovateľkou a vlastníkom na základe uzavretia kúpnej zmluvy. Žiadnym spôsobom sa nepričinil o získania bytu.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľky na výplatu odporcu vecne správny v dôsledku čoho vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa po sp. zn. 26C/308/2010 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania určená navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi z titulu majetkového vyrovnania sumu 13.277 eur do 30 dní.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ sa týka odvolania navrhovateľky, odvolací súd má za to, že aplikácia ust. § 3 O.z. v danom prípade nie je dôvodná a možná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že počas trvania manželstva sa obaja manželia, teda účastníci konania, stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, a to na základe kúpnej zmluvy. Skutočnosť, kto bol nájomcom predmetného bytu, poprípade akým spôsobom sa kto pričinil o nadobudnutie bytu nie je možné zohľadňovať pri vyporiadaní BSM, kde v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je nehnuteľnosť. Tieto okolnosti je možné zohľadniť pritom, komu prikázať do vylúčeného vlastníctva nehnuteľnosť, avšak nie pri výplate podielu z nehnuteľnosti nadobudnutej kúpou počas manželstva. Takže odvolací súd považoval dôvody odvolania za právne irelevantné a nespôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľky na výplatu odporcu. Pri vyporiadaní BSM súd prvého stupňa zohľadnil všetky zákonné podmienky a BSM vyporiadal v súlade so zákonom.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti výplaty podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. súdom prvého stupňa.
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.