Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/205/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. L., B.. X.X.XXXX H. W., B.. XX.X.XXXX, bývajúce u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca N. P., B.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho P. W. B. B.T. W. Č.. XX, za účasti matky X. P., B.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej tamtiež, zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Hlavnej č. 40 v Košiciach, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 3.9.2012 návrh, ktorým žiadal súd o zníženie výživného z jeho strany na obe maloleté deti od 1.2.2012 zo sumy „130, 150 € na sumu 60 - 60 €“, „za obdobie od 11.5.2011 do 1.2.2012 vyplatenie výživného ruší, lebo otec maloletých detí N. P. sa vzorne staral o svoje maloleté deti po celé obdobie a bol deťom len oporou, aj za účelových prekážok zo strany matky maloletých detí X. P. a jej rodiny, nakoľko, už v tomto období fungovali na spôsob modelu striedavej starostlivosti 50 % na 50 % dní v mesiaci“. Návrh odôvodňoval tým, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. dňa 11.5.2011 rozvedené, deti rodičov boli zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na každé z nich sumou 70 € mesačne, následne vec bola rozhodovaná Krajským súdom v Košiciach v dôsledku ním podaného odvolania a Krajský súd v Košiciach dňa 25.1.2012 pod sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení detí W. H. L. do starostlivosti matky na čas po rozvode a tiež vo výroku o styku otca s maloletými deťmi a jeho zaviazal prispievať na výživu maloletej W. 150 € mesačne a na výživu maloletého L. 130 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna vždy k 1. dňu v mesiaci, rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2012, namietal toto rozhodnutie krajského súdu, okrem iného poukázal na to, že v roku 2011 jeho príjem stúpol preto, že musel robiť nadčasy aby vyrovnal spoločné dlhy zo spoločnej domácnosti, namietal, že v tom čase každý z rodičov mal detí u seba po polovicu mesiaca, že on vyplácal školné, stravné, krúžky, oblečenie, kúpil deťom 2 detské izby aj s kompletným zariadením, sporil na účty, atď., dcére W. kúpil notebook, ktorý jej následne matka zakázala priniesť si domov, tvrdil, že vyčíslením dlžného výživného napriek plneniam z jeho strany sa dostal do ťažkej finančnej situácie, pričom matka detí má čistý mesačný príjem vyše 1.000 €, chodí na rôzne dovolenky, míňa výživné pre svoj luxus nie pre maloleté deti, je zárobkovo činná a žije nadštandardným životom, ďalej tvrdil, že jeho mesačný čistý príjem od januára 2012 sa znížil cca o 200 €, od februára 2012 si musel meniť smeny keďže pracuje v nepretržitej prevádzke, aby mohol čerpať voľno na párne víkendy, aby sa mohol stretávať s maloletými deťmi, preto mu nezostáva čas na nadčasy, keďže si ich vyčerpá na náhradné voľno, do rozhodnutia odvolacieho súdu tvrdil, že mal maloleté deti u seba počas každého voľna čo predstavovalo polovicu dní daného mesiaca, namietal, že musí deťom dokupovať šatstvo čo odôvodňoval tým, že matka detí na styk s ním riadne nepripravuje, deti, keď mu ich odovzdáva, nie sú dostatočne oblečené, čo vedie k potrebe dokupovať im rôzne druhy oblečenia, tvrdil, že odvolací súd nevzal zreteľ na skutočnosť, že jeho priemerný mesačný čistý príjem ak nebol PN bol 870 €, z čoho hradil pravidelne mesačne 200 € na úvery, 180 € na platby súvisiace s užívaním bytu, pričom odvolací súd vychádzal z výšky jeho priemerného mesačného príjmu 1.072,78 €, čo bol jeho príjem v danom roku len ak mu bol vyplatený 13. a 14. plat, zároveň sa do toho musela zarátať aj variabilná zložka platu a nadčasy, ktoré položky mu nie sú zamestnávateľom garantované. K návrhu pripojil vo fotokópií rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25.1.2012 a fotokópiu dovolania, ktoré doručil Okresnému súdu Košice II dňa 3.9.2012 a to dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25.1.2012, ako i fotokópie rodných listov maloletých detí, sobášneho listu rodičov, potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku, žiadosti o potvrdenie pracovného pomeru a priemerného príjmu zamestnanca za obdobie január až marec 2012 a 23 listov fotokópií poštových ústrižkov a pokladničných dokladov za obdobie predchádzajúce spornému obdobiu vo veci.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou jej právnej zástupkyne dňa 1.10.2012 s návrhom otca nesúhlasila, žiadala tento návrh v celom rozsahu zamietnuť a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania, namietala tvrdenie otca, že by výživné míňala na svoje potreby na svoj luxus, poukázala na to, že z výživného pokrýva výlučne potreby maloletých detí, poukazovala na snahu otca detí očierniť ju, popierala jeho tvrdenia o prípadnom nedostatočnom oblečení detí v čase keď sú s otcom, poukázal na to, že počas rozvodového konania, ako aj konania o odvolaní, otec na výživu detí neprispieval, pričom poberal rodinné prídavky na obe deti aj daňový bonus a len W. v tom čase platil stravu v škole vo výške 20 €, súdom stanovené dlžné výživné uhrádzal v splátkach podľa vlastného uváženia čo viedlo k tomu, že bola nútená podať návrh na vymáhanie dlžného výživného, poukazovala na neustálu osobnú starostlivosť o maloleté deti, na finančne náklady na ich potreby a na to, že napriek uvedenému otec detí od septembra začal svojvoľne zasielať na výživu detí len 60 € na obe deti s tvrdením, že zvyšok uhradí keď bude mať po výplate, k čomu následne však nedošlo, takýmto spôsobom jej sťažuje starostlivosť o deti, ona musí hradiť platby za prenájom bytu, v ktorom s deťmi býva, otec detí sám býva v ich spoločnom 3-izbovom byte z užívania ktorého ju vylúčil výmenou zámku, poukazovala na nevysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo rodičov ako bývalých manželov.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej súdu dňa 1.10.2012 navrhoval upraviť výživné s prihliadnutím na odôvodnené potreby i vek maloletých detí, ako i na zárobkové a majetkové možnosti otca pričom mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči obom maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 11.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Rozsudkom tunajšieho súdu na čas po rozvode manželstva rodičov boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí výživným vo výške po 70 € mesačne, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z návrhu matky, ktorá navrhovala výživné určiť vo výške po 70 € mesačne na každé z detí z priemerného mesačného čistého príjmu otca, ktorý predstavoval 1.072,78 €, z priemerného mesačného čistého príjmu matky, ktorý predstavoval 598,71 €, pričom maloletá W. navštevovala 1. ročník základnej školy, stravovala sa v školskej jedálni, s úhradou 20 € mesačne, matka jej hradila za školský klub 8,50 € mesačne, za školské pomôcky hradila v škole 4 € mesačne, maloletá bola alergičkou, pravidelne užívala lieky, za ktoré jej matka platila mesačne 10 - 20 € v závislosti od zdravotného stavu, navštevovala plavecký krúžok za čo jej matka hradila 12 € polročne, v súvislosti s ošatením maloletej matka vynakladala mesačne približne 30 € vrátane obuvi dieťaťa, maloletý L. navštevoval materskú škôlku, kde mu matka platila za stravu približne 20 €, školné 9,90 € a 4 € ako rodičovský príspevok, aj maloletý mal zdravotné problémy v súvislosti s ktorými mu matka vynakladala približne 10 € mesačne na lieky (v prípade väčších problémov až 20 € mesačne), na ošatenie syna vynakladala mesačne približne 30 €, pričom v tom čase matka finančne zabezpečovala potreby detí sama.

Proti výrokom o úprave a výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí a následne Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.1.2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o styku otca s maloletými deťmi a zmenil výrok o výživnom tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej W. po 150 € mesačne a na výživu maloletého L. po 130 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna vždy v 1. deň v mesiaci, pričom pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav ale neposúdil ho podľa všetkých relevantných zákonných ustanovení, preto rozsudok v tejto časti zmenil, keďže dospel k záveru, že nebolo v záujme maloletých detí, aby otec detí prispieval na ich výživu v navrhovanom rozsahu po 70 € mesačne ak sú ich odôvodnené potreby vyššie a najmä rozličné vzhľadom na ich vek a školskú dochádzku a ak je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na ich uspokojovaní vo väčšom rozsahu, skutočnosť, že matka sama navrhovala výživné od otca určiť vo výške po 70 € mesačne na dieťa nebránila odvolaciemu súdu aby v záujme maloletých detí zmenil výrok o určení výživného a otca zaviazal prispievať diferencovane a vo väčšom rozsahu, poukázal na to, že odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré boli vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, boli rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby rodičov, zahŕňali nie len matkou deklarované výdavky súvisiace s ich školskou dochádzkou, ošatením, liekmi, ale aj bývanie, stravu, s rozšírením a prehĺbením ich vzdelania, rozvojom ich záujmov po kultúrnej, športovej a rekreačnej stránke, zároveň krajský súd poukázal na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom v zmysle Zákona o rodine je ich prvoradou zákonnou povinnosťou, má prednosť pred inými výdavkami rodičov, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a je povinný rovnako využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu, konštatoval, že otcovi po zaplatení výživného 150 € mesačne a 130 € mesačne zostane z jeho čistého príjmu 1.072,78 € dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu a preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil maloletým deťom formou výživného.

Uvedené rozsudky Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach nadobudli právoplatnosť dňa 6.2.2012.

Vzhľadom na otcom podané dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 10.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012, prerušil konanie vo veci do doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 26.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.4.2013, dovolanie otca odmietol a rozhodnutie doručil tunajšiemu súdu dňa 16.4.2013, rozhodnutie odôvodnil tým, že dovolanie nebolo podľa prípustné.

Tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 14.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2013, rozhodol o pokračovaní v konaní prerušenom uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 10.10.2012.

Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo zistené, že otec maloletých detí návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.9.2012 žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25.1.2012 v časti o určenie výšky vyživovacej povinnosti tak, aby otec bol povinný prispievať na výživu oboch detí vo výške po 30 € mesačne od 1.8.2012, tento návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý uznesením sp. zn. zo dňa 24.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2012.

Následne otec maloletých detí návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.11.2012 žiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25.1.2012 v časti určenia vyživovacej povinnosti otca tak, aby bol povinný prispievať na výživu maloletých detí vo výške po 30 € mesačne od 1.8.2012, aj uvedený návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 7.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 14.2.2013, dňa 14.3.2013.

Priemerný mesačný čistý príjem matky maloletých detí od 1.1.2012 doposiaľ je 496 € pričom zamestnávateľom matky je J. - T..W..O. U..G..C.. ako nástupca jej pôvodného zamestnávateľa Z. I. XX, W.-Š., matka pracuje ako dispečer J. pre spádovú oblasť Košice, Košice-okolie, zamestnávateľom je hodnotená kladne.

Otec je rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnancom spoločnosti D.. U.. U. W., kde jeho priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2012 doposiaľ bol 884,10 € avšak v mesiaci december 2012 nemal vyplatenú žiadnu mzdu, v mesiaci november 2012 bol jeho čistý príjem 595,34 € a v mesiaci január 2013 729,61 € a to z dôvodu, že v tom čase otec bol práceneschopný, ako otec uviedol vo svojej výpovedi v uvedenom období mu boli vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 889 €, z čoho vyplýva jeho konečný priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2012 doposiaľ 939,7 €.

Otec vo svojej výpovedi ním podaný návrh zdôvodňoval tým, že Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím mu „zdvojnásobil výživné“ čo sa preňho stalo neúnosným k výške jeho príjmov a navyše mu pribudla exekúcia z dôvodu, že nevedel zaplatiť vypočítané dlžné výživné, preto bol nútený vziať si aj pôžičky, naďalej spláca spoločný úver rodičov detí 129,09 € mesačne a úroky 40,81 € mesačne, hradí sporenie obom deťom 20 € + 19,92 €, platí súdom stanovené výživné na obe maloleté deti spolu 280 €, tak, ako v predchádzajúcich obdobiach i doposiaľ deťom sporí, synovi nasporil do 16.2.2013 990 € a založil mu osobný účet na ktorý mu zaslal 300 €, dcére nasporil k 17.6.2013 539 € a založil jej osobný účet na ktorý jej zaslal 300 €, z čoho vyvodil, že od 1.12.2011 do dňa pojednávania vo veci dňa 26.6.2013 uhradil takto deťom spolu 7.000 € + 1.960 € vyrúbený dlh na výživnom, poskytol deťom rôzne nákupy, finančné hotovosti, poukazoval na to, že v súčasnosti má dlhy, ktoré získal z dôvodu, že prekonával „toto komplikované obdobie“, tvrdil, že má ľadvinové kamene prečo by mal dodržiavať diétu, na čo ale nemá finančné prostriedky, tieto nemá ani na zabezpečenie si okuliarov, nemohol si zakúpiť údajne ani pomôcky pri ochorení za 5 €, snažil sa zabezpečovať všetko potrebné na víkendy upravené s deťmi, v súvislosti s čím odhadol výdavok na každý druhý víkend 60 €, býva sám v 3-izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t.j. rodičov detí, v súvislosti s bývaním hradí mesačný poplatok 152,92 € mesačne, na dopravu do práce vynakladá 20 € mesačne, za telefón si hradí 12,85 € mesačne, na lieky si vynakladá okolo 30 € mesačne keďže užíva napr. očné kvapky z dôvodu zvýšeného očného tlaku, za internet a televíziu hradí 19,36 € mesačne, ktoré platby hradí preto aby deti keď uňho mohli pozerať svoje rozprávky, vzhľadom na uvedené vyčíslil svoje výdavky v sume 861 € spolu + výdavky na každý druhý víkend po 60 € + výdavky na právne úkony 100 €, do ktorých výdavkov ešte nezapočítal, ako uviedol, výdavky na stravu, hygienu a ostatné, rozdiel medzi príjmami a výdavkami tvrdil, že hradí z pôžičiek od známych alebo obmedzovaním vlastného stravovania sa, tvrdil, že na rozdiel od ostatnej úpravy výživného rozsudkom krajského súdu sa jeho príjem znížil v priemere o 200 € mesačne a jeho terajší mesačný čistý príjem sa pohybuje okolo 900 € mesačne, tvrdil, že deťom potrebuje zabezpečiť nové oblečenie pretože veci ktoré majú uňho v skriniach im nepostačujú, z týchto vyrástli, k nemu údajne chodievajú v obnosených veciach, ktoré nezodpovedajú ním platenému výživnému.

Otec poukázal na to, že deťom zakúpil v ostatnom období ďalšie veci a to na Vianoce 2012 kúpil dcére notebook za 430 €, spätne dva mesiace pred pojednávaním vo veci jej kúpil tablet za 100 €, v apríli 2013 jej kúpil telefón za 100 €, v júni 2012 zakúpil deťom detské izby spolu v hodnote 400 €, ktoré majú v byte u otca.

Práceneschopným v spornom období bol z dôvodu problémov s kolenami, v dôsledku čoho by sa mal podrobiť operácií.

Matka na ostatnom pojednávaní poukazovala na to, že s oboma deťmi býva v podnájme v 2-izbovom byte za ktorý mesačne hradí 310 €, za internet a televízny signál hradí mesačne 22 €, ročne za odvoz odpadu hradí za každého z nich po 31,35 €, na stravu vynakladá okolo 80 € mesačne keďže deti potrebujú pestrú stravu, ktorú majú ňou zabezpečovanú pravidelne.

Maloletej W., ktorá je žiačkou 4.ročníka základnej školy, matka hradí za obedy v školskej jedálni 22 €, na ošatenie jej vynakladá 60 € mesačne vrátane obuvi, okolo 15 € jej vynakladá na hygienické potreby vrátane napr. návštevy kaderníka z dôvodu strihania a podobne, v škole hradí poplatok 8,50 € mesačne za pobyt v školskej družine 11 € mesačne, príspevok do triedneho aktívu hradí po 5 € mesačne, zároveň maloletej zakupuje potrebné školské pomôcky, výdavky na ktoré odhadla na 10 € mesačne, v tomto školskom roku zakúpila maloletej novú školskú aktovku za 30 €, maloletá navštevuje krúžky a to hru na flautu a krúžok plavecký, v súvislosti s čím matka hradí ročne 60 €, nedávno maloletá dostala mobilný telefón v súvislosti s ktorým jej matka hradí mesačný poplatok 10 €, na školou organizované výlety matka maloletej vynakladá okolo 30 €, v lete maloletá pôjde do tábora, za čo jej matka uhradila poplatok 80 €, na knihy a časopisy pre maloletú vynakladá okolo 10 € mesačne, maloletá je naďalej alergičkou, z uvedeného dopláca na antihistaminiká okolo 5 €, užíva zároveň ortopedické vložky, ktoré je potrebné meniť podľa odporúčania lekára štvrťročne alebo polročne na jeden pár matka dopláca 10 €.

Maloletý L. navštevuje naďalej materskú škôlku, ktorú bude navštevovať do konca tohto školského roka, od septembra bude navštevovať základnú školu, v škôlke matka mu hradila poplatok ZRPŠ 30 € ročne, na školské pomôcky v súvislosti s návštevou prípravného ročníka vynakladala okolo 25 € ročne, za stravu v škôlke mu uhrádzala okolo 20 € mesačne, na oblečenie mu vynakladá okolo 50 € mesačne a na drogériu okolo 10 € mesačne, maloletý navštevuje počítačový krúžok, kde mu matka hradí ročne poplatok 10 €, na výlety organizované škôlkou mu vynaložila okolo 10 € mesačne, na knihy a časopisy vrátane návštevy knižnice mu vynakladá 5 - 10 € mesačne, maloletý každý mesiac máva angíny s čím súvisia zvýšené výdavky na antibiotiká v priemere 10 €, aj maloletý používa ortopedické vložky s obdobnými výdavkami aké matka konštatovala u W..

Matka na dopravu využíva auto aj z dôvodu urýchleného presúvania sa v záujme maloletých detí, s čím súvisia výdavky okolo 70 € mesačne, potvrdila, ako otec udával, že má dva mobily, k čomu však uviedla, že jeden z týchto mobilov je služobný, ktorý jej prepláca zamestnávateľ, na svoj vlastný mobil matka vynakladá mesačne 24 €, ďalej matka konštatovala svoje vlastné výdavky na ošatenie okolo 30 €, na drogériu 15 €, na lieky 15 € mesačne, pričom poukázala na to, že pre pretrvávajúce problémy s kolenom by sa mala podrobiť operácií, čo si ale nemôže dovoliť z dôvodu hrozby straty zamestnania v prípade dlhodobej pracovnej neschopnosti, spláca pôžičku po 50 € mesačne, poukázala na to, že deti síce nechodia značkovo oblečené, čoho sa otec dožaduje, ale chodia oblečené čisto a upravené, pričom pokiaľ deti chodievajú k otcovi na víkendové pobyty uviedla, že deti oblieka čisto, sú oblečené riadne, avšak nedáva im najnovšie veci, keďže sa opakovane stávalo, že otec si takéto veci detí ponechal a domov deti vrátil v starších veciach z jeho domácnosti, poukázala taktiež na to, že 2 dni pred ostatným pojednávaním vo veci otec maloletej daroval tablet napriek tomu, že matka mala za to, že tento nepotrebovala, ktorý si následne mala odniesť k otcovi do jeho domácnosti, ako i na to, že otec si deti kupuje rôznymi vecami.

Matka poprela tvrdenia otca, že by okrem pracovného pomeru uvedeného vyššie mala ďalšie zamestnania.

Otec navrhoval vo veci vypočuť svedkov na preukázanie jeho tvrdení, že matka deťom nezakupuje ovocie, že deti chodia k otcovi špinavé, roztrhané, od otca chodia zašité, opraté a čisté.

Kolízny opatrovník prítomný na ostatnom pojednávaní nedoporučoval znížiť výživné, keďže zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.

Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného nedošlo k žiadnej podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala takéto rozhodnutie súdu o znížení výživného. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že od ostatnej úpravy výživného, ktorá sa stala právoplatnou 6.2.2012, sa pomery ani na strane otca, matky, ani na strane samotných maloletých detí podstatným spôsobom nezmenili tak, že by to odôvodňovalo rozhodnutie súdu o znížení výživného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že síce na strane otca v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného, kedy súd vychádzal z jeho priemerného mesačného čistého príjmu 1.072,78 €, došlo k poklesu jeho príjmu o 133,08 € mesačne v priemere čo však nie je ale taká podstatná kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by pri hodnotení všetkých súvisiacich skutočností mohla viesť k zníženiu výživného v danom prípade, keďže z výpovede otca okrem iného vyplynulo, že tento pokles jeho príjmov bol spôsobený čiastočne jeho krátkodobou pracovnou neschopnosťou na prelome roka 2012 a 2013, ale hlavne tým, že v súčasnosti už nevykonáva práce v nadčasoch tak, ako to bolo v čase predchádzajúcej úpravy výživného, k tomuto súdu opätovne poukazuje na poučenie ktoré otcovi dal Krajský súd v Košiciach vo svojom ostatnom rozhodnutí vo veci, keď konštatoval, že otec ako povinný rodič je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopností na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu, nedôvodnosť otcom podaného návrhu aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť, vyplýva i z jeho výpovede v časti, v ktorej konštatoval, že od právoplatnosti rozsudku o ostatnej úprave výživného zakúpil deťom, predovšetkým maloletej W., tri veci v hodnote spolu 630 €, vynaložil 400 € na zakúpenie nových detských izieb pre maloleté deti a deťom na ich osobné účty vložil každému po 300 €, atď., z uvedeného je nesporné, že ak otec disponoval a disponuje takýmito finančnými prostriedkami, tieto v prvom rade má použiť na právoplatným rozsudkom súdu stanovené výživné, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí, ktoré svojou výživou sú odkázané na svojich rodičov, keďže, ako ho upozornil aj krajský súd, v nadväznosti na ustanovenia Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, rodič je plne povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť voči deťom a výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, keďže výživné je jeho prvoradou povinnosťou.

Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na vypočutie svedkov, tento návrh otca bol zamietnutý z dôvodu, že okolnosti na ktoré otec navrhoval svedkov vypočuť nesúvisia s predmetom konania a pre rozhodnutie o návrhu otca boli irelevantné.

Súd nevyhovel ani návrhu otca pokiaľ ide o jeho požiadavku aby mu bolo umožnené výživné platiť do 15. dňa v mesiaci, keďže nijako súdu nepreukázal dôvodnosť ani v tejto časti ním podaného návrhu.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že ak otec v ním podanom návrhu žiadal zrušiť vyplatenie dlžného výživného za obdobie od 11.5.2011 do 1.2.2012, o takejto jeho povinnosti bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu, preto o takomto ním uplatnenom nároku v tomto konaní rozhodovať nie je možné, keďže v súlade s ust. takémuto rozhodnutiu bráni prekážka veci rozhodnutej.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).