Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-582-2006.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/582/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Marián Janec, Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: M. E., J.. XX.XX.XXXX, L. XX.XX.XXXX, J. G. Y. XXX, XXX XX Y., občan SR, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,42 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 01.03.2006 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 70,37 Eur a trov exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 16.11.2011 podal súdu podnet k zastaveniu exekúcie s poukazom na skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný.
Podaním doručeným súdu dňa 19.02.2013 oprávnený podal podnet k tomu, aby súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a zároveň aby ju zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, a to že povinný po začatí exekučného konania zomrel.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Z pripojeného súdneho spisu vedenom na Okresnom súde Žiline pod spis. zn. 30D/522/2008 súd zistil, že povinný zomrel dňa 14.04.2008. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd konštatuje, že v danej veci povinný zomrel v priebehu exekučného konania, avšak povinnosti vyplývajúce z exekučných titulov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty a súd tento majetok vydal podľa § 175h ods. 2 O.s.p. osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, a dedičské konanie zastavil, a teda prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia v dedičskom konaní, súd exekúciu zastavil z dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP).
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP veta prvá ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 193,96 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté 01.03.2006.) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 39,42 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 26,56 Eur + DPH, z toho:
a/ 13,28 Eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodiny a 50 minút (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Prebratie a preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie - 20 minút; 2. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút;
3. Vyhotovenie výzvy povinnému - 10 minút; 4. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva - 20 minút; 5. Vyhotovenie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva - 20 minút; 6. Vyhotovenie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie - 10 minút; 7. Vyhotovenie prihlášky do dedičského konania - 10 minút;
K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: vyhotovenie návrhu na zastavenie a spracovanie odmeny, vyhotovenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti na uznesení, vyhotovenie oznámenia pre banky, KN, DI, vyhotovenie vrátenia poverenia a ukončenie spisu; pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vyhotovenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti na Soc. poisťovňa a OR PZ ODI, nakoľko všetky tieto úkony sú paušálne odmenené v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumou 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a preto priznaním odmeny za tieto úkony aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby. (Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/136/2008 z 19.02.2009);
b/ 13,28 Eur za 4 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Soc. poisťovňa; 3. Zisťovanie majetku povinného 2x - Kataster nehnuteľností, OR PZ ODI;
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu 3x 3,32 Eur za úkony exekučnej činnosti: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 2x, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že buď súdny exekútor na doručenie uvedených písomností využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad alebo v exekučnom spise sa nenachádza žiaden dôkazný prostriedok (potvrdenie adresáta o prijatí písomností alebo doručenka preukazujúca doručenia prostredníctvom exekútorského úradu), na základe ktorého by súdny exekútor preukázal, že mu odmena za tieto úkony exekučnej činnosti patrí. Súd tu poukazuje nielen na znenie ustanovení § 15 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného, ale aj na to, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 6 vyhlášky za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľností vo výške 33,19 Eur z dôvodu, že pri zastavení exekúcie súd postupuje pri rozhodovaní o odmene súdneho exekútora podľa tretieho oddielu, a to § 14, 15 a nasl. vyhlášky, ktorý upravuje odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie. Teda súdnemu exekútorovi odmenu priznáva iba podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7,55 Eur (§ 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 7,55 Eur;
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 11,35 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 7,55 Eur, ktoré boli preukázané poštovými doručenkami. Súd nepriznal poštovné výdavky vo výške 3,80 Eur označené vo vyčíslení trov exekúcie ako ,,budúce“, keďže súdnemu exekútorovi patrí náhrada za hotové výdavky, ktoré mu skutočne vznikli v čase rozhodovania. Na okraj súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zásielky na súd exekútor doručuje osobne, preto poštovné výdavky súdnemu exekútorovi ani nevznikajú.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 1,65 Eur za náklady na telefón, nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekučného spisu nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška a tiež nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní týchto hotových výdavkov. Súd tiež nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 42,29 Eur za režijné výdavky, nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby a chod exekútorského úradu, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je preskúmateľná.
3/ DPH 20% zo základu 26,56 Eur vo výške 5,31 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.