Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_24Co-131-2013.pdf
PDF · 77.56 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K. A. B. č. XXX, o zaplatenie 705,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19.9.2012, č.k. 9C/111/2012-43, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 705,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 397,24 Eur od 1.4.2009 do zaplatenia a 9% ročne zo sumy 308,11 Eur od 13.08.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 283,60 Eur. Súd povolil odporcovi splácať dlžnú sumu v pravidelných splátkach po 15,- Eur mesačne splatných vždy 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia niektorej zo splátok riadne a včas, stáva sa zročnou celá dlžná suma.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. § 489, § 491 ods. 1 a 2, § 51, § 517 ods. 1 a 2, § 160 O.s.p., § 8 ods. 1. § 16 ods. 1 zákona č. 67/1960 zákona č. 67/1960 Zb. v znení účinnom ku dňu 13.6.1997, § 3 ods. 1 a § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky č. 11/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 13.6.1997. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Súd mal preukázané, a uvedenú skutočnosť odporca nenamietal, že odporca sa v mesiaci jún 1997 prihlásil na odber plynu s odberným miestom K. A. B. XXX. Napriek tomu, že podľa svojho vyjadrenia nehnuteľnosť predal, z odberu plynu sa neodhlásil, nebola podaná ani prihláška na nový odber plynu iným subjektom, a teda odporca je subjektom povinným hradiť cenu za dodaný plyn. Skutočnosť, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci K. A. B. č. XXX oznámil právnemu predchodcovi navrhovateľa až listom zo dňa 21.7.2009, na základe čoho mu bola zrejme vyfakturovaná cena za plyn len do 23.7.2009. Vlastnícke práva k rodinnému domu č. XXX v K. A. B. súd v konaní neskúmal, nakoľko táto skutočnosť nebola právne relevantná a nemohla mať na výsledok sporu žiaden vplyv. Odporca predložil súdu doklady preukazujúce, že je bez zamestnania, odkázaný na dávky v hmotnej núdzi, preto súd povolil odporcovi splácať dlžnú sumu v primeraných mesačných splátkach. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva v plnej výške tak, ako si ich uplatnil, a to
v sume 325,60 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 42,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 283,60 Eur (štyri úkony právnej služby á 51,45 Eur + štyri x paušál á 7,63 Eur, to všetko vrátane 20 % DPH).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a zaviazal navrhovateľa uhradiť mu odškodné za zneužitie osobných údajov a traumu. Ako odvolací dôvod uviedol, že 13.11.1998 predal rodinný dom Q.N., podľa kúpnej zmluvy prešli všetky práva a povinnosti k prevádzanej nehnuteľnosti na kupujúcu. Majiteľka mala povinnosť požiadať SPP o zmenu majiteľa odberného miesta. Nedoplatok vznikol v roku 2009, t.j. 11 rokov po predaji domu.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa Slovenský plynárenský priemysel, a.s., uzavrel s odporcom Zmluvu o dodávke plynu, na základe ktorej dodával plyn a odporca bol povinný platiť za poskytnutý plyn odplatu. Svoje záväzky si však riadne a včas neplnil, čím sa dostal do omeškania. Predloženými faktúrami mal súd prvého stupňa správne za preukázané, že odporcovi boli za obdobie od 19.2.2008 do 23.7.2009 vyfaktúrované nasledovné sumy: faktúrou č. 7415520686 zo dňa 23.2.2009 suma 397,24 Eur a faktúrou č. 7410995460 zo dňa 29.7.2009 suma 308,11 Eur. Prihláška na odber plynu je zo dňa 13.6.1997, pričom ako odberateľ je v prihláške označený odporca s miestom pobytu K. B. XXX. Odporca sa bránil tvrdením, že rodinný dom č. XXX K. A. B. predal pani Q.N. M., kúpna
zmluva bola uzavretá dňa 13.11.1998. Dňa 21.7.2009 zaslal právnemu predchodcovi navrhovateľa čestné prehlásenie, že od roku 1998 nie je majiteľom domu.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že odporca napriek tomu, že podľa svojho vyjadrenia nehnuteľnosť predal, z odberu plynu sa neodhlásil, nebola podaná ani prihláška na nový odber plynu iným subjektom, a teda odporca je subjektom povinným hradiť cenu za dodaný plyn. Skutočnosť, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci K. A. B.. XXX oznámil právnemu predchodcovi navrhovateľa až listom zo dňa 21.7.2009, na základe čoho mu bola zrejme vyfakturovaná cena za plyn len do 23.7.2009. Vlastnícke práva k rodinnému domu XXX v K. A. B. súd v konaní neskúmal, nakoľko táto skutočnosť nebola právne relevantná a nemohla mať na výsledok sporu žiaden vplyv. Uvedený záver má oporu v ustanovení § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky č. 11/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 13.6.1997, podľa ktorej maloodberateľ je povinný predložiť dodávateľovi návrh na skončenie odberu písomne aspoň 8 dní vopred a umožniť mu vykonanie posledného odpočtu a realizáciu opatrení súvisiacich so skončením dodávky vykurovacích plynov. Ak maloodberateľ neoznámi skončenie odberu alebo ak neumožní vykonanie odpočtu, je povinný zaplatiť množstvo plynu odobraté až do podania prihlášky nového odberateľa alebo do skončenia dodávky vykurovacích plynov.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.
V odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi, navrhovateľ si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.