Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-114-2013.pdf
PDF · 81.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/114/2013
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: S.. P. V., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V., P. 3, proti žalovaným: v 4a/ rade R. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. V. I., Q. XXXX/XX, v 4b/ rade J. Q., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., E. XXXX/XX, v 4c/ rade E. L., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. V. I., Q. XX/XX, v 15. rade SMREČINA , a. s., 975 45 Banská Bystrica, Cesta ku Smrečine 5, IČO: 31 562 701, o reštitučné nároky, o odvolaní žalobcu zo dňa 18. 09. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 6C/86/2008-134 zo dňa 10. 08. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd žalobu voči žalovaným v 4a/, 4b/, 4c/ a v 15. rade zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/34/2011-105 zo dňa 08. 03. 2011 bol rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/86/2008-74 zo dňa 29. 09. 2010 zrušený v časti vo vzťahu k žalovanému v 4. rade N. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a tiež vo vzťahu k žalovanému v 15. rade. V ďalšom okresný súd zistil, že právnymi nástupcami žalovaného v 4. rade na základe osvedčenia vydaného v konaní pod sp. zn. 5D/730/2010 Okresného súdu Lučenec sú dedičia R. K. rod. B., nar. XX. XX. XXXX, J. Q. rod. B., nar. XX. XX. XXXX, a E. L. rod. B., nar. XX. XX. XXXX, - deti poručiteľa. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/20/2002-104 zo dňa 11. 03. 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 14Co/216/2005 zo dňa 25. 10. 2005 bola zamietnutá žaloba žalobcu o vydanie obytného domu číslo súpisné XXX, nachádzajúceho sa v obci Q. nad I. z dôvodu prekluzívnej lehoty na podanie výzvy o vydanie. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/86/2008-74 zo dňa 29. 09. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/34/2011-105 zo dňa 08. 03. 2011 bola žaloba voči vlastníkom bytov, žalovaným v 2., 3., 5. až 9. rade zamietnutá. Žalovaní v 4a/, 4b/ a 4c/ rade sú právnymi nástupcami žalovaného v 4. rade. Súd potom žalobu vo vzťahu k týmto žalovaným zamietol. Súd tiež zamietol žalobu aj vo vzťahu k žalovanému v 15. rade, pretože tento nie je v hmotnoprávnom vzťahu s žalobcom, nie je teda pasívne vecne legitimovaný.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozhodol, že Ministerstvo hospodárstva, teda žalovaný v 10. rade je povinný vydať ako reštitúciu pozemok parc. č. XXXX/X a žalovaní v 1. až 9. rade sú povinní vydať dom číslo súpisné XXX/XX. Reštitúcia „má hlboké korene v nezákonných postupoch povinných a v nesprávnom posúdení problematiky v zmysle platných zákonov inštitúciami, ktoré v týchto veciach rozhodovali". Rodinný dom bol postavený otcom a ďalším príbuzným ešte pred rokom 1943, pozemky boli vo vlastníctve rodičov, nie štátu. Povinná osoba rôznymi klamstvami zavádzala.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov.
V súdenej veci žalobca požiadal o reštitúciu žalobou, ktorá došla okresnému súdu dňa 29. 04. 2008, žiadal o vydanie v žalobe konkretizovaných nehnuteľností. Okresný súd rozsudkom č. k. 6C/86/2008-74 zo dňa 29. 09. 2010 zamietol žalobu v celom rozsahu voči všetkým žalobcom označeným žalovaným a rozhodol, že „žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania". Žalobu zamietol sčasti preto, že žalobcovi uplynula prekluzívna lehota, v ktorej sa mal domáhať svojho reštitučného nároku, sčasti preto, že ohľadom bytového domu súpisné číslo XXX (okresný súd omylom uviedol číslo „XXX") „nepreukázal, že by bol postavený jeho predkami", a teda stál už v čase znárodnenia. Potom sa nemohli vydať ani pozemky - parcely č. XXXX/X a XXXX/X. Okresný súd teda rozhodol vo veci samej.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd rozsudkom č. k. 13Co/34/2011-105 zo dňa 08. 03. 2013 rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu v celom rozsahu voči žalovaným v 1. až 3. rade, v 5. až 12. rade a rozhodol o trovách konania vo vzťahu k týmto žalovaným, potvrdil. V časti, v ktorej zamietol žalobu voči žalovaným v 4. rade, 13. až 15. rade a rozhodol o trovách konania vo vzťahu k týmto žalovaným, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcej časti krajský súd uviedol, že žalobcom označený žalovaný v 4. rade N. B. zomrel dňa XX. XX. XXXX (č. l. 73 spisu), teda ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku (k vyhláseniu došlo dňa 29. 09. 2010, č. l. 64 - 68 spisu). Správne mal okresný súd zistiť právnych nástupcov zomrelého žalovaného a s nimi ďalej konať (§ 107 ods. 3 OSP) ako s účastníkmi konania. Žalovaný v 4. rade je podielovým spoluvlastníkom v polovici bytu č. 3 (č. l. 92 spisu). Ďalej krajský súd uviedol, že obdobný problém je aj so žalobcom označenými žalovanými v 13. rade a 14. rade. Pravdepodobne ide o zaniknuté právne subjekty. V takomto prípade treba konanie zastaviť (§ 103 a § 104 ods. 1 prvá veta OSP). K pochybeniu okresného súdu došlo aj ohľadom žalovaného v 15. rade, lebo hoci ide o existentný subjekt, súd s ním nekonal, tým mu odňal možnosť konať pred súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu voči žalovaným v 4. rade, 13. rade a 15. rade zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Ďalej krajský súd konštatoval, že voči ostatným žalovaným okresný súd žalobu vecne správne zamietol. Žalobca včas požiadal o reštitúciu, ale potom, čo mu nebolo vyhovené v celom rozsahu, zmeškal lehotu na podanie žaloby (v tomto konaní podal žalobu až dňa 29. 04. 2008). Okresný súd preto dôvodne zamietol žalobu voči žalovanému v 10. rade a tiež žalovaným v 2., 3. a 5. až 9. rade. Správne súd zamietol žalobu aj voči žalovaným v 1. rade, 11. a 12. rade, lebo títo nie sú v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu so žalobcom, nie sú vo veci pasívne vecne legitimovaní (voči žalovanej v 1. rade ide tiež ohľadom obytného domu aj o vec rozhodnutú).
V ďalšom okresný súd uznesením č. k. 6C/86/2008-118 zo dňa 20. 07. 2011 konanie vo vzťahu k žalobcom označenými žalovanými v 13. a 14. rade zastavil. V odôvodnení uviedol, že žalobcom označené subjekty v 13. a 14. rade nemajú spôsobilosť byť účastníkmi konania, nemajú právneho nástupcu, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, potom súd musel konanie zastaviť. V dôsledku podaného odvolania bolo uznesenie okresného súdu potvrdené uznesením krajského súdu č. k. 13Co/291/2011-131 zo dňa 15. 11. 2011. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu, na zvýraznenie správnosti dodal, že žalobca ako žalovaného v 13. rade označil „Okresný bytový podnik Lučenec" a žalovaného v 14. rade „Smrečina, š. p., Banská Bystrica". Ide o zaniknuté právne subjekty, pretože obchodný register ich nepozná (č. l. 98 - 100 spisu). Potom správne okresný súd konanie zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 prvá veta OSP). Ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Napadnutým uznesením č. k. 6C/86/2008-134 zo dňa 10. 08. 2012 okresný súd žalobu vo vzťahu k žalovaným v 4a/ rade, 4b/ rade, 4c/ rade a v 15. rade zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalovaní v 4a/ rade, 4b/ rade a v 4c/ rade sú právni nástupcovia žalovaného v 4. rade, poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/20/2002-104 zo dňa 11. 03. 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 14Co/216/2005 zo dňa 25. 10. 2005 a rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/86/2008-74 zo dňa 29. 09. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13Co/34/2011-105 zo dňa 08. 03. 2011. Vo vzťahu k žalovanému v 15. rade súd žalobu zamietol, pretože tento nie je v hmotnoprávnom vzťahu so žalobcom, teda nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný.
Rozhodovanie civilného súdu je najpodstatnejšou činnosťou pri výkone súdnictva v rozsahu právomoci, ktorú Ústava a zákon zveruje do oprávnení a povinností tohto štátneho orgánu. Len rozhodovanie a jeho výsledok, to znamená rozhodnutie občianskoprávneho súdu zabezpečí náležité naplnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá vyplýva z článku 46 Ústavy.
Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred občianskoprávnym súdom, nevyhnutné však je, aby občianskoprávny súd vo veci rozhodol.
Podstata súdneho rozhodnutia spočíva v tom, že zákonom ustanoveným spôsobom (rozhodnutím) občianskoprávny súd v rámci ústavne a zákonom ustanovenej právomoci vyjadruje svoj záväzný a zásadne nezmeniteľný názor na opodstatnenosť, kvalitu a rozsah procesnej ochrany, ktorej sa v konaní domáha žalobca i žalovaný, prípadne v iných právnych veciach účastníci konania. Druhy súdnych rozhodnutí rozlišujeme podľa rozmanitých kritérií. Najčastejšie je to kritérium obsahu súdneho rozhodnutia (napr. rozhodnutie vo veci samej, procesné rozhodnutie a iné) a kritérium formy (rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz a iné.). Významné je triedenie rozhodnutí podľa toho, či ide o rozhodnutie vo veci samej (meritórne rozhodnutia), alebo či ide len o procesné rozhodnutia, ktoré sa spravidla označujú ako rozhodnutia o podmienkach konania, ako aj rozhodnutia o iných veciach, ktoré sú v OSP uvedené predovšetkým v § 167 ods. 1.
Rozhodovanie vo veci samej vyžaduje vymedzenie jedného zo základných pojmov občianskeho procesu, ktorým je úprava „vec sama" (meritum veci). Vecou samou rozumieme predmet občianskeho konania, to znamená nárok na procesnú ochranu subjektívneho práva alebo oprávnenia. Vecou samou môže byť nie len nárok na súdnu ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, ale aj nárok na súdnu ochranu, ktorej výsledok sa prejaví vo vzniku, zmene alebo zániku hmotnoprávneho vzťahu, alebo častí jeho obsahu. Vecou samou môže byť aj nárok na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, prípadne na usporiadanie vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom. Vec samú treba skúmať vždy so zreteľom na druh civilného procesu, v ktorom sa uplatňuje právo na súdnu ochranu. Vo veci samej sa rozhoduje meritórnymi (vecnými) rozhodnutiami. Rozsudkom rozhoduje súd podľa slov zákona (§ 152 ods. 1) zásadne vtedy, ak ide o rozhodnutie vo veci samej. O iných otázkach rozhoduje súd uznesením, pokiaľ ale neprikazuje zákon rozhodnúť inak (§ 167 OSP). Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania (§ 167 ods. 1 druhá veta OSP).
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný návrhom na začatie konania, alebo vec, o ktorej súd začal konať uznesením o začatí konania bez návrhu.
Len čo sa o veci právoplatne rozhodne, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 OSP). Toto ustanovenie vyjadruje zásadnú nezmeniteľnosť meritórneho súdneho rozhodnutia, spravidla rozsudku, s osobitným dôrazom na vec. Táto stránka materiálnej stránky právoplatnosti sa uplatní v prípade, ak by sa pred súdom mala prejednať a rozhodnúť medzi tými istými účastníkmi otázka súdnej ochrany s rovnakým predmetom tejto ochrany bez toho, aby tomu predchádzalo použitie mimoriadneho opravného prostriedku alebo zákonom výslovne dovolený postup, ktorého výsledkom môže byť iný (zmenený alebo zrušený) výrok rozsudku.
V súdenej veci okresný súd napadnutým uznesením rozhodol vo veci samej, zamietol žalobu o vydanie nehnuteľností s poukazom na predchádzajúce vo veci vydané, alebo s vecou súvisiace rozhodnutia súdov. Vo vzťahu k žalovanému v 15. rade uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby je okolnosť nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, teda žalovaný v 15. rade nie je vo vzťahu k žalobcovi v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu. Okresný súd teda rozhodol vo veci samej, teda o nároku žalobcu
na súdnu ochranu jeho subjektívneho práva. Urobil tak ale nesprávne uznesením. Vydané uznesenie nie je procesným rozhodnutím vo veci, teda neodstraňuje nedostatok niektorej procesnej podmienky, nevyrovnáva sa s prekážkou postupu v konaní alebo nepripravuje podklady na rozhodnutie vo veci samej. Teda nejde o odstránenie vád návrhu na začatie konania, o uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, o uznesenie o ustanovení opatrovníka, uznesenie o doplnení dokazovania a pod.
Okresný súd rozhodoval vo veci samej, teda o nároku žalobcu na súdnu ochranu jeho práva, mal potom správne rozhodnúť rozsudkom. Procesným pochybením okresného súdu bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.