Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-43-2013.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/43/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598 so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Advocate s. r. o. , IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., T. XXX/ XX, vedenej pod sp. zn. EX 24617/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 698,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Er/1160/2012-12 zo dňa 03.12.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo Zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej zmluve nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke potom bolo podľa súdu to, že povinnému bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, čo má za následok neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia, exekučný titul teda nie je vykonateľný.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený tiež namietal iný vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. Procesnou vadou v tomto zmysle má byť podľa odvolateľa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd konal bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v ust. § 52 Občianskeho zákonníka a vôbec sa nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existenciou spotrebiteľa
a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel a v odôvodnení tiež absentuje postup okresného súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Navyše, súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08947/11 zo dňa 28.09.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 698,19 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 698,19 Eur od 17.05.2011 do zaplatenia spolu so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 698,19 Eur od 13.06.2011 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 253,78 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2010, zabezpečenej neúplnou zmenkou (blankozmenkou).
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku so zákonom, túto krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení, a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1, 2) je totiž zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie- obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Exekučný súd má teda zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. S poukazom na uvedené skutočnosti preto podľa odvolacieho súdu neobstojí ani názor odvolateľa, že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.
Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovskú doložku právne posúdil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a vyhlásil ju od počiatku za neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 4/Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedené závery však krajský súd považuje za predčasné a nezodpovedajúce obsahu spisu. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov totiž nie je zrejmé, či rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko doposiaľ súd nemá dôkaz o tom, či rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského rozsudku a na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol vyvodiť svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, v danom prípade vôbec bola medzi zmluvnými stranami dojednaná. Právnou argumentáciou a dôvodmi odvolania, ktorými odvolateľ spochybňuje existenciu spotrebiteľského vzťahu sa potom odvolací súd osobitne nezaoberal, keďže existencia platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, event. rozhodcovskej
doložky, je elementárnym, nevyhnutným predpokladom platnosti rozhodcovského rozsudku v akejkoľvek exekučnej veci, pokiaľ bol predložený ako exekučný titul.
Vychádzajúc z ustanovení § 4 ods. 1, 2/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní totiž rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve a musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť len vyhlásením zmluvných strán za podmienok uvedených v odseku 2 uvedeného zákona.
Súčasťou predloženého spisového materiálu nie je rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy a písomne uzatvorená rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá ani priamo v predmetnej zmluve o úvere, ani vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Ani rozhodcovský súd, ktorý v treťom odseku svojho rozhodnutia „cituje" dojednanie rozhodcovskej doložky neuvádza konkrétne, kde sa toto znenie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy nachádza (napr. s poukazom na konkrétny bod, či článok Všeobecných podmienok poskytovania úveru), preto odvolací súd citovanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom rozsudku považuje doposiaľ za nepreukázané zo strany oprávneného. Odvolací súd poznamenáva, že dojednanie obsiahnuté v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré exekučný súd nesprávne považoval za rozhodcovskú doložku) nemožno v žiadnom prípade považovať za platne dojednanú rozhodcovskú doložku. Z obsahu tohto dojednania vyplýva iba vôľa využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov a pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. V ďalšom texte tohto zmluvného bodu je potom výslovne uvedené znenie dojednanej mediačnej doložky podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, s konkrétne určeným Mediačným centrom so sídlom v Bratislave. Dojednanú mediačnú doložku podľa zákona č. 420/2004 Z. z. preto rozhodne nemožno stotožniť s rozhodcovskou doložkou v zmysle ust. § 4 ods. 1, 2/ zákona o rozhodcovskom konaní.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2/ O.s.p. na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa exekučný súd postupe zameral predovšetkým na ozrejmenie, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vôbec mohol nadobudnúť právne účinky, pretože za predpokladu, ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, či rozhodcovskej zmluve, ktorá platne uzatvorená nikdy nebola, bolo by nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a ako nulitný právny akt nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Len v prípade, ak by mal exekučný súd hodnoverne v konaní preukázané, že rozhodcovská doložka, resp., rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená, je oprávnený skúmať samotný obsah rozhodcovskej doložky z hľadiska naplnenia kritérií spotrebiteľského práva a zákonnosti priznaného plnenia podľa ustanovení § 45 ods. 1 a 2/ zákona o rozhodcovskom konaní.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.