Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-57-2012.pdf
PDF · 96.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu: W. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Zavackým, so sídlom: Hradné námestie č. 29, Kežmarok proti žalovanému I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Križalkovičom, so sídlom: Hviezdoslavova č. 11, Spišská Nová Ves o zaplatenie sumy 51 000,- EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 51 000,- EUR s 9% úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 7070,71 EUR na účet právneho zástupcu JUDr. Pavla Zavackého č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 51 000,- EUR s 9% úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že požičal žalovanému dňa 29.3.2010 predmetnú sumu a to zložením na jeho účet ako pôžičku na zaplatenie dane. Na základe ústnej dohody sa žalovaný zaviazal vrátiť túto sumu žalobcovi do 3 mesiacov, čiže do 29.6.2010. V tejto lehote žalovaný sumu žalobcovi nevrátil a to ani následne po osobných výzvach. Naposledy bol vyzývaný žalovaný listom zo dňa 5.12.2011 na splnenie svojho záväzku v termíne do 29.2.2012. Na túto výzvu žalovaný nereagoval a sumu nevrátil. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore poprel pohľadávku žalobcu a to predovšetkým skutočnosť, žeby suma, ktorú mu poskytol dňa 29.3.2010 bola pôžičkou. Uviedol, že v roku 2000 keď
podnikal na živnosť žalobca ho uviedol do omylu a prostredníctvom šekov vybral v hotovosti z jeho účtu 7500 000,- Sk, teda takmer 250 000,- EUR. Následne prisľúbil, že podiel žalovaného, ktorý mal byť 1/3 vo výške asi 80 000,- EUR, keďže pri podnikaní spolupracovali 3, mu vyplatí v splátkach keď pominú jeho osobné problémy. Keďže následne mali spoločné obchodné aktivity nenástojil na vrátenie sumy až do chvíle keď zistil, že žalobca ho znovu oklamal. Aby vôbec mohli ďalej podnikať požiadal ho, aby v čase keď mal žalovaný problémy mu vrátil peniaze a ďalšie peniaze, ktoré mal z 2 jeho áut, ktoré previedol na seba a žalobca mu vložil na účet sumu 51 000,- EUR. Žalovaný to bral ako vyrovnanie dlhu voči nemu. Opätovne vznikli medzi nimi problémy, preto žiadal aj o vrátenie zvyšnej časti a o ukončenie spoločných aktivít. Po odovzdaní sumy 51 000,- EUR a následnej dohode o ukončení podnikania pristúpil žalovaný k tomu, že na vyrovnanie podielu zo spoločnej obchodnej spoločnosti NABYT s.r.o., vyplatí žalobcovi sumu 90 000,- EUR s tým, že v ďalšom už nebudú požadovať z ich aktivít
vzájomné vyrovnanie. Pripravil podklady o ukončení spoločného podnikania v rámci spoločnosti NABYT s. r. o., avšak pri podpise dohody o vyrovnaní žalobca prehlásil, že nebude platiť z týchto peňazí dane, ale ak mu podpíše zmluvu o pôžičke na 90 000,- EUR môže si ponechať celú obchodnú spoločnosť NABYT s.r.o., a budú vyrovnaní. Podaním odporu sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods.2 O.s.p. zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaniach obe účastnícke strany zotrvávali na svojich stanoviskách. Právny zástupca žalobcu uviedol, že skutočnosti uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu absolútne nesúvisia s prejednávanou vecou a, že je pravdou, že medzi účastníkmi je množstvo nevysporiadaných firemných a finančných vzťahov, avšak tieto budú predmetom ďalších konaní. Žalobca predložil súdu kópiu zápisnice z trestného konania, kde sa sám žalovaný vyjadruje, že žalobca prispel do firmy sumou 3000 000,- Sk a pritom v odpore tvrdí niečo iné. Hovorí aj o žalobcovych finančných problémoch a preto tento ako dôkaz predložil daňové priznanie z roku 2001 keďže základom dane bola suma 5 559 034,- Sk. Odporca trval na tom čo uviedol v odpore proti platobnému rozkazu. Uviedol, že suma 51 000,- EUR bola vložená na jeho účet za účelom zaplatenia dane za firmu I., kde podnikal na základe živnostenského oprávnenia a kde tichým spoločníkom bol navrhovateľ. Uviedol, že môže žiadať maximálne polovicu tejto sumy a ani to nie, pretože treba tam započítať sumu predstavujúcu hodnotu áut, o ktoré ho žalobca obral. Žiadal vypočuť svedkov. Súd na pojednávaní vypočul navrhnutú svedkyňu D., ktorá uviedla, že nemá vedomosť o tom, žeby W. bol požičal jej švagrovi, teda žalovanému nejakú sumu v marci 2010. Uviedla, že pracovala u švagra, teda žalovaného v obchode v textile vo Svite. Často boli obaja spolu, ale či spolu podnikali o tom vedomosť nemala. Na otázku, či má vedomosť o tom, že p. J. bol aj pri nákupe tovarov, či mal podiel vo firme p. G. uviedla, že nakupovať bola len ona s p. G. a či p. J. bral nejaké úžitky o tom vedomosť nemala.
Svedok B. oboch účastníkov dobre poznal. K predmetu konania sa vyjadriť nevedel. Na otázku, či sa nejakým spôsobom na podnikaní p. G. podieľal aj p. J. či sa podieľal na delení zisku, či spolu nakupovali tovar uviedol, že nevie čo bolo presne predmetom podnikania p. G. v roku 2010. Bol to nejaký veľkoobchod a maloobchod. Mal pocit, že p. J. sa podieľal ako tichý spoločník na podnikaní p. G.. Tento pocit mal z toho čo sa niekedy rozprávalo aj na rôznych oslavách. Nevedel o spoločnom nakupovaní, ani o delení zisku.
Svedkyňa C. sa k predmetu konania takisto vyjadriť nevedela. Uviedla, že u p. G. vykonávala účtovnícke práce a že nemala ako zistiť, či sa na činnosti p.
G. podieľal aj p. J., pretože všetky papiere a podklady dostávala od p. G. a pred ňou nič nepreberali.
Svedkyňa C. matka žalovaného a svokra žalobcu vypovedala, že sa nikdy nemiešala do podnikania účastníkov konania až keď sa vrátili z dovolenky v lete v roku 2011 ju zavolali. Vtedy sa pohádali a spoločné podnikanie už nebolo možné. Preto sa riešila možnosť ako ho ukončiť a vysporiadať. P. J. prišiel za jej synom s nejakým papierom, aby mu vyplatil 90 000,- EUR. Bola tam zahrnutá aj suma 51 000,- EUR. Potom uviedla, že tam bolo vlastne uvedených 41 000,- EUR, pretože p. J. z Quinty predal nejaké auto NABYTU. Faktúra bola na 10 000,- EUR. Na druhý deň, už ale toto vyrovnanie neplatilo. Suma 51 000,- EUR mala ísť do podnikania na zaplatenie dane zo zisku I., ale oni boli spolu.
Svedkyňa T., manželka žalovaného uviedla, že p. G. s p. J. podnikali stále spolu, teda aj v čase keď manžel podnikal ako fyzická osoba. Chodili spolu nakupovať tovar do Merkury Market do Poľska na dom p. J.. Suma 51 000,- EUR nebola pôžička. Tie peniaze dal J. jej manželovi dobrovoľne sám ich vložil na účet. Išlo o takúto sumu, pretože daň, kt. mal jej manžel zaplatiť bola nejakých 52 000,- EUR. Išlo o zaplatenie dane za fyzickú osobu, podnikateľa I.. Uviedla, že ona sa im do podnikania nestarala. Nevedela odpovedať na ďalšie otázky žalobcu alebo jeho právneho zástupcu s tým, že ich považovala za zavádzajúce, pričom tento charakter nemali. Išlo napríklad o otázku kto platil a za koho predmetnú daň zo zisku a podobne. Uviedla, že to čo zistila zistila z papierov, ktoré sa nachádzajú vo firme. Na pojednávaní, ktoré súd odročil za účelom vyhlásenia rozsudku právny zástupca žalovaného mal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré súd, ale uznesením na pojednávaní zamietol. Je pravdou ako uviedol aj právny zástupca žalobcu už v zmysle uznesenia na pojednávaní z 10.12.2012 mal právny zástupca
žalovaného v lehote 10 dní predložiť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Až na pojednávaní dňa 5.6.2013 predložil vyjadrenie s týmito návrhmi. Takéto konanie súd považuje za obštrukcie a úmyselné predlžovanie súdneho sporu. Je síce pravdou, že žalovaný sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, avšak ako uviedla aj jeho manželka všetky papiere sa nachádzajú vo firme nebol teda dôvod odvolávať sa práve na tú skutočnosť v akej situácii sa nachádza klient právneho zástupcu žalovaného, teda žalovaný. V písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu, ako aj protistrane predložené dňa 5.6.2013 právnym zástupcom žalovaného okrem iného súd zistil tvrdenia, že z dokladov, ktoré predkladajú vyplýva, že účastníci už najmenej od roku 2009 spoločne podnikali v rovnakom predmete činnosti a že podnikali už aj skôr od roku 2005. Je tam uvedené, že z účtovníctva žalovaného ako fyzickej osoby I. vyplýva, že bol prevedený tovar z podnikania žalovaného ako fyzickej osoby, kde bol tichým spoločníkom navrhovateľ W. pričom v zátvorke je uvedené, že bez zmluvy o tichom spoločenstve do novovzniknutej obchodnej spoločnosti NABYT s.r.o., teda do spoločnosti, kde sú spoločníkmi a konatelia obaja účastníci konania. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že keď žalobca na účet žalovaného vkladal sumu 51 000,- EUR už viac ako rok nepochybne spolu podnikali v rámci obchodnej spoločnosti NABYT s.r.o., do ktorej bol prevedený tovar ešte v roku 2009 z ich spoločného podnikania pod hlavičkou žalovaného I. podnikateľa ako fyzickej osoby. Predložil zoznam zásob tovaru prevedených na spoločnú obchodnú spoločnosť NABYT s.r.o.
Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu účastníkov, z výsluchu svedkov, z poslednej výzvy pred podaním súdnej žaloby, z dokladu o vklade v hotovosti, z dokladov o nákupe tovaru v spoločnosti MERKURY MARKET v Poľsku, ako aj z ďalších listinných
dôkazov v spisovom materiáli mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 29.3.2010 vložil sumu 51 000,- EUR na účet I. vedeného v UniCredit Bank. Táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná dokladom o vklade v hotovosti, ktorý je obsahom spisového materiálu. To, že táto suma bola použitá na zaplatenie dane zo zisku za spoločnosť I. ako podnikateľa fyzickej osoby mal súd preukázané takisto a túto skutočnosť nepopieral ani sám žalovaný a ani svedkyňa, jeho manželka, ktorá v priebehu konania bola vypočutá. Podľa tvrdenia žalobcu túto sumu, ktorá bola pôžičkou na zaplatenie dane mal a základe ústnej dohody žalovaný vrátiť žalobcovi do troch mesiacov, čiže do 29.6.2010. Zmluva o pôžičke v písomnej forme vyhotovená nebola, zákon takúto formu pre Zmluvu o pôžičke ani nevyžaduje, ale skutočnosti tvrdené žalobcom vyplývajú aj z poslednej výzvy pred podaním súdnej žaloby vrátane podacieho lístka, ktorý bol súdu predložený a fotokópie doručenky o prevzatí tejto výzvy, v kt. žalobca vyzýva žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 51 000,- EUR zo dňa 29.3.2010 a poukazuje práve na ústnu dohodu, že zapožičaná suma mala byť vrátená do 3 mesiacov od poskytnutia pôžičky to znamená do 29.6.2010. Vo výzve poukazuje na svoje predchádzajúce výzvy a ako uvádza naposledy vyzýva žalovaného, aby v lehote do 29.2.2012 zabezpečil úhradu dlžnej sumy. V opačnom prípade bude svoju pohľadávku vymáhať súdnou cestou. Výzvu žalovaný prevzal dňa 16.12.2011 osobne a do podania žaloby, teda do 5.3.2012 na ňu žiadnym spôsobom nereagoval. Práve uvádzané skutočnosti preukazujú pravdivosť tvrdení žalobcu, teda že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o pôžičke ústnou formou. To, žeby malo ísť o vyrovnávanie si akýchsi pohľadávok a záväzkov vyplývajúcich zo spoločného podnikania preukázané žiadnym spôsobom nebolo. Je pravdou, že v spoločnosti NABYT s.r.o., sú obaja účastníci konania spoločníkmi a konateľmi, avšak ako už je vyššie uvedené suma 51 000,- EUR s týmto spoločným podnikaním nesúvisí aspoň v tomto smere žalovaný dôkazné bremeno neuniesol a naopak ako tvrdí žalobca a ako uviedol aj sám žalovaný a tiež jeho manželka T. predmetná suma bola použitá na zaplatenie dane zo zisku za fyzickú osobu podnikateľa I.. Spoločné podnikanie pred založením spoločnosti NABYT s.r.o., preukázané v rámci konania nebolo. Nepotvrdila to alebo nemala vedomosť o tom ani svedkyňa C., ktorá vo firme p. G. ako fyzickej osoby pracovala. Svedok I., ktorý oboch účastníkov dobre pozná chodili spolu na dovolenky, oslavy a podobne mal pocit, že p. J. sa podieľal ako tichý spoločník na podnikaní p. G., svedkyňa J. vykonávala u p. G. ako fyzickej osoby účtovnícke práce a tiež nevedela, či sa aj p. J. podieľal na činnosti p. G.. To, že podnikali spolu pred založením spoločnosti NABYT s.r. o., tvrdil len sám žalovaný a svedkyne C. a T. G., teda matka a manželka žalovaného.
Podľa § 673 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
Podľa § 673 ods.2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenie je zrejmé, že Zmluva o tichom spoločenstve si vyžaduje písomnú formu. Žiadna takáto zmluva medzi účastníkmi uzavretá nebola. Tieto skutočnosti relevantne vylučujú, žeby sa p. Bachleda podieľal na činnosti p. Praženicu ako podnikateľa - fyzickej osoby ako tichý spoločník.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Je pravdou, že v čase poskytnutia pôžičky už účastníci vykonávali spoločnú obchodnú činnosť v rámci spoločnosti NABYT s.r.o., avšak to, žeby išlo o nejaké vyrovnávanie si záväzkov a pohľadávok v rámci podnikateľskej činnosti preukázané nebolo. Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že išlo o blízkych príbuzných. Manželka žalobcu je sestrou žalovaného, účel pôžičky preukázaný bol a súd má zato, že je úplne samozrejmé a bežné, že v rámci rodiny si jej členovia vzájomne pomáhajú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a § 149 ods.1 O.s.p. nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený advokátom a mal plný úspech. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3060,- EUR a trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z 6 úkonov po 526,13 EUR (prevzatie veci a príprava, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 19.11.2012, 10.12.2012, 27.5.2013, 5.6.2013) a 1 úkonu v hodnote 131,53 EUR účasť na pojednávaní 26.6.2013 pri vyhlasovaní rozsudku, z 4-krát režijného paušálu po 7,63 EUR, 3x režijného paušálu po 7,81 EUR a DPH vo výške 668,45 EUR.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).