Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-347-2005.pdf
PDF · 86.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/347/2005
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: F. S., H.. XX.X.XXXX, H. XXXX/XXX, K., rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 220,21 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 017123 * zo dňa 25.8.2005 bol súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia notára: JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom Notárskeho úradu Gen. Svobodu 1069/4, Partizánske, č. k. H. XXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. T. M. XX.X.XXXX.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa Exekučného poriadku súd skúma súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd má teda právo preveriť a vecne posúdiť právny úkon účastníka - vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku vo forme notárskej zápisnice - najmä či tento úkon urobila na to oprávnená osoba v súlade so zákonom a či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti môže súd posúdiť kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Z predloženého exekučného titulu a zmluvy mal súd preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 28.10.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v dohodnutých splátkach. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým dlžník (povinný) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra so sídlom advokátskej kancelárie Za Kasárňou 1, Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Pri skúmaní splnomocnenia bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či splnomocnenie začlenené v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1, prvá veta, OZ).
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú dodávateľ (oprávnený), ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25).
Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, tak je zrejmé, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bolo plnomocenstvo a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, v ktorej splnomocniteľ uznal za dlžníka právny záväzok, pričom svoje splnomocnenie odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Len takýmto spôsobom môže súd naplniť účel čl. 6 ods. 1 smernice, t.j. zabrániť aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.
Splnomocnenie, ktoré malo založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnilo spotrebiteľovi voľbu jeho zástupcu, ktorý by ho zastupoval vo vzťahu k veriteľovi, príp. v sporoch ktoré by medzi nimi vznikli. Splnomocnenie si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jeho súčasť s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam a teda aj splnomocneniu a následnému vyhláseniu o uznaní právneho záväzku vo forme notárskej zápisnice.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že splnomocnenie je neprijateľné, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Splnomocnenie je neprijateľné, pretože nebolo spotrebiteľom osobitne vyjednané, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takéhoto splnomocnenia odporuje dobrým mravom. Súd preto exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Oprávnený sa v danom konaní domáhal výkonu exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný na základe splnomocnenia, ktoré sa prieči dobrým mravom a preto zavinil zastavenie exekúcie. Súd ho preto v zmysle § 203 ods. 1 EP zaviazal na úhradu trov exekúcie.
V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.6.2006, súd priznal exekútorovi odmenu za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu á 6,64 €, teda 26,56 € + 20 % DPH, t.j. spolu 31,87 € za výzvu na vyhlásenie o majetku - 0,30h., výzva na splátky - 0,30 h., súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii - 0,30h., upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí - 0,30 h., urgencia splátok - 0,30 h., návrh na zastavenie exekúcie - 0,30 h., predloženie špecifikácie
- 0,30 h. Spolu ide o 210 minút účelne vynaložených na exekúciu. V zmysle § 14 ods. 2 je odmena 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Pri rozhodovaní o odmene podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 MCdo 7/2006, podľa ktorého „pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a).“ Súd nepriznal exekútorovi odmenu za žiadosť o udelenie poverenia - 0,30 h., vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 0,30 h., za vyhotovenie 11 x žiadosti o súčinnosť ( 8 x SP, 1 x ODI, 1 x MsÚ, 1 x zamestnávateľ ), každý po 0,30 h., príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy 0,30h., exekučný príkaz zrážkami zo mzdy 0,30 h., príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 2 x 0,30 h., exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke 2 x 0,30 h., príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky všetky banky 0,30 h., exekučný príkaz prikázaním pohľadávky všetky banky 0,30 h., pretože ide o úkony exekučnej činnosti, za ktoré patrí exekútorovi paušálna odmena, ktorú si tiež uplatnil a ktorú mu súd priznáva, keďže § 15 ods. 1 vyhlášky zaraďuje tieto úkony do kategórie úkonov, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Pokiaľ by súd priznal exekútorovi odmenu aj za hodiny vynaložené na exekúciu v prípade týchto úkonov, tak išlo by o duplicitné priznanie odmeny za tie isté úkony. Slovné spojenie získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Rovnako je to v prípade upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, príkazu na začatie exekúcie a žiadostí o súčinnosť zaslaných na Sociálnu poisťovňu, Dopravný inšpektorát, Mestský úrad, zamestnávateľa. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky za úkony: oznámenie o ukončení ex. konania - ODI 0,30 h, oznámenie o ukončení ex. konania - SP 0,30 h, oznámenie o ukončení ex. konania - MsÚ 0,30 h, oznámenie o ukončení ex. konania - zamestnávateľ 0,30 h, vrátenie poverenia 0,30 h. nakoľko tieto ešte neboli vykonané a za úkon vyúčtovanie trov exekúcie, nakoľko priznal odmenu za špecifikáciu trov exekúcie, čo je podľa súdu jeden a ten istý úkon. Spolu s týmito úkonmi nebolo priznané príslušné poštovné. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za evidenciu listín, prípravu a zaslanie spisu 0,30 h., nakoľko ide o administratívny úkon, vykonávaný v súvislosti s exekučnou činnosťou a teda je zahrnutý v odmene súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky.
Z uvedeného dôvodu súd nepriznal exekútorovi ani odmenu za doplnenie špecifikácie trov 0,30h., keďže doplnenie špecifikácie trov sa týkalo práve doplnenia o úkon evidencia listín, prípravu a zaslanie spisu. Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z 26 úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods.1, každý za 3,32 €, spolu teda 86,32 € + 20 % DPH, t.j. spolu 103,58 € za nasledovné úkony exekučnej činnosti:
- podľa § 15 ods. 1 písm. a/ získanie poverenia....................................................... 3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie ....................... 3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie................ 3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. d/ doručenie exekučného príkazu.................................... 3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. g/ každé zisťovanie bydliska povinného .........................3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 9x .........29,88 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. i/ každé zisťovanie účtu povinného 10x ........................33,20 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x ...........6,64 €
Pri rozhodovaní o odmene podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods.1 cit. vyhlášky súd vychádzal z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods.1 cit. vyhlášky a priznal súdnemu exekútorovi za úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu“ paušálnu odmenu vo výške 3,32 € za 1 úkon, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/ patrí exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to, koľkokrát bol príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz a upovedomenie o začatí exekúcie doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o začatí exekúcie patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g/, h/, i/, j/. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 84,76 €, predstavujúcich poštovné vo výške 50,30 € za zaslanie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie, výzvy na vyhlásenie majetku spoločne s výzvou na splátky, zaslanie 10 x žiadosti o súčinnosť ( 8 x SP, 1 x ODI, 1 x MsÚ), súpisu hnuteľných vecí, 2 x zaslanie upovedomenia o vykonaní súpisu hnuteľných vecí, 20 x zaslanie exekučného príkazu (1 x zamestnávateľ, 4 x oprávnený, 4 x povinný, 11 x banky), zaslanie urgencie splátok, zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie, zaslanie exekučného spisu. Ďalej náhradu trov tvorí zaplatenie správneho poplatku pri zaslaní žiadosti na dopravný inšpektorát vo výške 1,66 €, použitý papier a toner (187 strán) - 28,05 €, obálky (46 ks) - 4,60 €, spisový obal - 0,15 €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 11,89 €, nakoľko hotové výdavky označené ako „internet, predtlačené šeky, účtovná firma, bankový poplatok“ neboli dostatočne preukázané a zasa pri výdavkoch označených ako manipulácia so spisom dospel súd k záveru, že ide o činnosť ktorá je administratívnou prácou, a preto v zmysle ust. § 25 horeuvedenej vyhlášky je náhrada za ne zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. ) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia.