Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-125-2012.pdf
PDF · 109.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/125/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Y. V., nar. XX.XX.XXXX a M. V., nar. X.X.XXXX, obidve bytom u matky, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov matky: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX E. a otca: L. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX E., t.č. prechodne bytom M. XX, XXX XX F., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/100/2012-25 zo dňa 11.10.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/100/2012-25 zo dňa 11.10.2012 mení tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú Y. V., nar. XX.XX.XXXX a na maloletú M. V., nar. X.X.XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 7.2.2011 č.k. 9C/94/2010-99 vo výroku o výživnom na maloleté deti Y. V., nar. XX.XX.XXXX a M. V., nar. X.X.XXXX tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Y. V., nar.XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 95,00 eur mesačne a na výživu maloletej M. V., nar. X.X.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 80,00 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom 19.9.2012 (veta I. výroku rozsudku). Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 19.9.2012 do vyhlásenia rozsudku v sume 19,19 eur na maloletú Y. V., nar. XX.XX.XXXX, a v sume 15,99 eur na maloletú M. V., nar. X.X.XXXX, uhradí otec k rukám matky maloletých detí do tridsiatich dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku (veta II. výroku rozsudku). Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (veta III. výroku rozsudku). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 19.9.2012 domáhala, aby súd zvýšil výživné otca na mal. Y. V. a na mal. M. V. na sumu mesačne 100,00 eur na každé dieťa osobitne od podania návrhu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Uviedla, že s otcom mal. detí sú rozvedení manželia a naposledy bolo o výživnom rozhodované Okresným súdom Ružomberok dňa 7.2.2011 v konaní vedenom pod sp.zn. 9C/94/2010 a rozsudkom bola uložená otcovi povinnosť prispievať na výživu syna R., (toho času už plnoletého) mesačne 50,00 eur, na mal. Y. po 45,00 eur a na mal. M. po 40,00 eur. Toto výživné platí otec nepravidelne a nie v súdom stanovenej výške. V mesiaci august nezaplatil nič, s deťmi je v kontakte podľa toho ako sa s nimi dohodne. Matka poukázala na zmenu pomerov na strane detí, ako aj na strane otca. Plnoletý syn R. študuje v 4. ročníku na Súkromnej obchodnej škole v Ružomberku, mal. Y. je študentkou 7. ročníka gymnázia v Ružomberku so zameraním na jazyky, v rámci vyučovania chodia na výmenné a študijné pobyty čo je finančne
náročné, zbierajú sa na stužkovú po 50,00 eur štvrťročne, do školy cestuje autobusom. Mal. M. je žiačkou 9. triedy Základnej školy v Kľačne, v Ružomberku, pričom jej potreby na ošatenie, obuv, školské potreby sa tiež zvýšili. Deti sa stravujú doma, dcéra Y. nosí okuliare a objednáva si aj šošovky, s čím sú zvýšené výdavky, ďalej majú deti bežné potreby na kultúrne a športové aktivity. Matka uviedla, že s deťmi býva v 4-izbovom byte, kde uhrádza náklady na bývanie vo výške 200,00 eur, nájomné, inkaso vo výške 55,00 eur, spláca pôžičky spolu vo výške 95,00 eur mesačne, mobilné telefóny a internet s notebookom mesačne okolo 70,00 eur. Otec mimo výživného deťom občas finančne prispeje, tieto peniaze si deti nechávajú. Viac vyživovacích povinností otec nemá. Keďže sa otec zamestnal, matka má za to, že je v jeho možnostiach, aby na deti prispieval vyšším výživným. Okresný súd poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 vety prvej, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 vety prvej zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a konštatoval, že naposledy bolo rozhodované, že na maloleté deti V. Y. a M., rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/94/2010-99 zo dňa 7.2.2011 v konaní o rozvod manželstva rodičov. Uvedeným rozsudkom na čas po rozvode maloleté deti R. V., Y. V. a M. V. súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. matky, ktorá sa bude o ne starať a súčasne ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi t.j. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu vtedy maloletého R. výživným vo výške 50,00 eur mesačne, na výživu maloletej Y. vo výške 45,00 eur mesačne a na výživu maloletej M. výživným vo výške 40,00 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, t.j. matky počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Súd tiež upravil styk otca so všetkými maloletými deťmi v neobmedzenom rozsahu. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2011. V čase rozhodovania súdu bol otec nezamestnaný, nepoberal žiadny príjem, matky bola zamestnaná v spoločnosti Kaufland SR, v.o.s., pričom jej príjem sa pohyboval okolo 720,00 eur mesačne v čistom a v mesiacoch, kedy sú jej vyplácané prémie okolo 800, 00 eur mesačne v čistom. Okresný súd konštatoval, že od posledného určenia výživného nastala zmena pomerov jednak u maloletých detí a tiež u ich otca. Od posledného určenia výživného na deti uplynula doba cca 1 rok a 8 mesiacov. Otec sa však zamestnal a v súčasnosti dosahuje príjem priemerne mesačne v čistom vo výške 658,15 eur (za obdobie od mesiaca máj do mesiaca august 2012) u zamestnávateľa ADECCO, spol. s.r.o., Bratislava, keď je dočasne pridelený zamestnávateľovi Volkswagen Bratislava. Prvostupňový súd zohľadnil výdavky otca, ním uvedené, a to na stravu 100,00 eur mesačne, na hygienické potreby a oblečenie vo výške 50,00 eur mesačne, na cestovné do práce v sume 40,00 eur mesačne, na cestovné zo Sučian do Bratislavy a späť v sume 40,00 eur mesačne, výdavok na daň z nehnuteľnosti v sume 114, 99 eur ročne, výdavok na miestny poplatok za komunálny odpad v sume 7,13 eur ročne, zálohu za plyn v sume 147,00 eur mesačne, zálohu za elektrinu v sume 8,00 Eur mesačne a nedoplatky vyplývajúce z vyúčtovania za spotrebu elektriny a plynu. Výška tohto nedoplatku za plyn bola v sume 156,88 eur v mesiaci máj 2012 a výška nedoplatku za elektrinu predstavovala výšku 24,21 eur, ktorú otec uhradil 7.3.2011. Aj po zohľadnení týchto výdavkov a tiež výživného na plnoletého spoločného syna rodičov R. V., ktorý študuje v štvrtom ročníku na súkromnej Obchodnej škole v Ružomberku, bol okresný súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej Y. zvýšeným výživným vo výške 95,00 eur mesačne a na maloletú M. zvýšeným výživným v sume 80,00 eur mesačne, keď zároveň prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí - maloletá Y. je študentkou siedmeho ročníka gymnázia v Ružomberku, pričom matka uhrádza okrem jej základných životných potrieb výdavky spojené so štúdiom - štúdijné pobyty v zahraničí, ďalej sa zbiera na stužkovú, jazykové učebnice, exkurzie do zahraničia - Krakov, Bratislava a tiež výdavky spojené so zdravotnými problémami, ktoré maloletá Y. má. Jedná sa o okuliare, šošovky a roztok na šošovky. Maloletá M. navštevuje deviaty ročník Základnej školy v Kľačne, v Ružomberku. Okrem základných životných potrieb matka uhrádza výdavky spojené s jej školskou dochádzkou. Nevyhnutným výdavkom je tiež výdavok na internet a splátka notebooku. Matka zo svojho príjmy u zamestnávateľa Kaufland SR ,v.o.s., vo výške 909,19 eur mesačne v čistom za obdobie od mesiaca január až august 2012, uhrádza výdavky na bývanie v štvorizbovom byte, kde žije so všetkými tromi deťmi účastníkov. Nájomné za byt predstavuje sumu 200,00 eur mesačne, inkaso vo výške 55,00 eur mesačne. Spláca tiež pôžičku vo výške 95,00 eur mesačne prevzatú ešte z čias trvania manželstva na úhradu dlhu na mesačných platbách za byt, rovnako uhrádza poplatok za mobily pre mobilné telefóny pre seba a všetky tri deti vo výške 50,00 eur mesačne. Matka i deti majú tiež bežné výdavky na kozmetiku, oblečenie, obuv, zdravotné pomôcky. Otec na výživu maloletých detí riadne neprispieva, rovnako riadne neprispieva ani na výživu plnoletého syna R.. V období roku 2012 uhradil doposiaľ iba sumu 400,00 eur na výživu všetkých deti, a to aj napriek tomu, že sa zamestnal a zo zamestnania dosahuje príjem. Tieto výdavky na zabezpečovanie potrieb maloletých deti odôvodňujú rovnako zvýšenie výživného na maloleté deti Y. a M., keďže pôvodne určené výživné im už nezodpovedá. Okresný súd zvýšil výživné na obidve maloleté deti na dvojnásobok,
keď podľa jeho názoru toto zvýšenie zodpovedá zákonným kritériám, a to schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a tiež odôvodneným potrebám maloletých detí. Výživné na maloleté deti bolo zvýšené od podania návrhu matky na súd na zvýšenie výživného, t.j. od 19.9.2012. Otec na výživu maloletých detí nad rámec súdom určeného výživného od 19.9.2012 do vyhlásenia rozsudku okresného súdu neprispel ničím, preto mu vznikol za uvedené obdobie zameškané výživné, a to vo výške 19,19 eur na maloletú Denisu (pomerná časť mesiaca september 2012) a vo výške 15,99 eur na maloletú M. (pomerná časť mesiaca september 2012), a zároveň súd uložil odporcovi, otcovi, toto zameškané výživné k rukám matky maloletých detí do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku s prihliadnutím na výšku tejto sumy, schopnosti a možnosti pri aplikácii ust. § 161 O.s.p.. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s konštatovaním, že v súdenej veci sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti bude zamietnutý. Uviedol, že hoci matka na pojednávaní dňa 11.10.2012 uviedla, že pobyt dcéry Y. vo Francúzsku ju stal 300,00 eur, opomenula uviesť, že po návrate dcéry jej boli otcom tieto peniaze vrátené. Náklady s týmto pobytom teda neznášala výlučne ona, ale počas pobytu dcéry vo Francúzsku jej otec na osobný účet č.XXXXXXXXXXX/XXXX zasielal dvakrát sumu po 50,00 eur, a to mimo súdom určeného výživného, pričom nepočíta dobíjanie kreditu na jej telefóne č.:XXXXXXXXXX, ktoré vo Francúzsku dcéra používala. Otec tým chcel poukázať na to, že aj mimo súdom určeného výživného, podľa svojich možnosti podporuje svoje deti, čo tiež patrí do vyživovacej povinnosti. Podľa jeho názoru to nie je len čiastka, ktorá je vyplácaná do rúk ich matky, ale vyživovaciu povinnosť má otec k deťom, a nie vo vzťahu k matke. Rovnako za nepravdivé tvrdenie otec považoval tvrdenie matky, že od začiatku roku 2012 dostala na svoj účet č.XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý jej otec zasiela výživné, sumu len 400,00 eur, o čom svedčia pripojené kópie príkazov na úhradu, ktoré priložil k opravnému prostriedku. Súdom určené výživné jej otec platí pravidelne nakoľko suma 105,00 eur bola určená po odvolaní Krajským súdom v Žiline, s výnimkou mesiaca august 2012, kedy výživné na deti matke neuhradil, keďže za mesiac júl 2012 mal exekúciu na plate, čo aj vyplýva z jeho výplatnej pásky - jednalo sa o spoločný dlh s bývalou manželkou z roku 2008, v dôsledku, čoho otcovi nevyšlo na vyplatenie výživného na deti. Okrem tohto prípadu si otec vždy svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom riadne splnil. Otec sa snaží platiť deťom alebo poskytovať financie deťom aj mimo súdom určeného výživného - napr. 27.11.2011 im dal pri spoločnom stretnutí hotovosť vo výške 100,00 eur, v mesiaci január 2012 to bolo tiež 100,00 eur, v mesiaci marec 2012 dostal syn R. sumu 50,00 eur k narodeninám a M. k narodeninám dostala sumu 30,00 eur a podobne. Situácia otca sa však výrazne zmenila v mesiaci október 2012, a to tým, že firma Volkswagen Slovakia znížila výrobu, v dôsledku čoho došlo k prepúšťaniu zamestnancov, čo postihlo aj otca, ktorý je od 15.10.2012 bez práce aj bez finančných prostriedkov. Doklad o skončení pracovného pomeru otec pripojil k svojmu odvolaniu. Vzhľadom na to, že otec nespĺňa podmienky pre poskytnutie dávky v nezamestnanosti, je nútený požiadať o sociálne dávky, ktoré sú vyplácané vo výške 118,00 eur, čo bude predstavovať jeho jediný zdroj príjmov, a preto z neho nemôže platiť zvýšené výživné na dcéry, keď spoločne s výživným na syna to predstavuje sumu 200,00 eur.
Matka, ani kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods.1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 vety prvej O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti V.: Y., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. X.X.XXXX, zamietol.
Matka maloletých detí sa na pojednávaní pred odvolacím súdom, konané dňa 20.6.2013, nedostavila, doručenie mala riadne vykázané, lehotu na prípravu pojednávania mala zachovanú. Matka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nezdôvodnila. Vzhľadom na to odvolací súd pojednával v neprítomnosti matky maloletých detí (§ 101 ods. 2, § 211 ods. 2O.s.p.).
Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na dôvodoch odvolania uvedených v jeho písomnom vyhotovení a s týmito sa stotožnil.
Uviedol, že dňa 13.10.2012 nastala u neho zmena, keď jeho zamestnávateľ ADECCO, spol. s.r.o., Bratislava, s ním rozviazal pracovný pomer podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce, z dôvodu zníženia objemu výroby u užívateľského zamestnávateľa - Volkswagen Slovakia, a.s.. Pracovný pomer otca u tohto zamestnávateľa trval od 4.4.2012 do 13.10.2012. Následne bol v období od 17.10.2012 do 28.2.2013 práceneschopný, pričom poberal nemocenské dávky v sume 400,00 eur mesačne. Aktuálne jeho jediným príjmom je dávka pomoci v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur mesačne, ktorá mu bola priznaná od 1.5.2013, avšak preddavkovo ju poberal už od 1.4.2013, a to na základe rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/OPHN/Soc/2013/21863,2013/6821-VC zo dňa 15.5.2013, ktoré predložil odvolaciemu súdu. Zároveň predložil tiež svoj preukaz uchádzača o zamestnanie, z ktorého vyplýva, že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok je od 12.3.2013 evidovaný v zozname uchádzačov o zamestnanie, kde sa pravidelne hlási za účelom sprostredkovania zamestnania. Doposiaľ mu tento orgán neponúkol žiadnu prácu. Otec si sám iniciatívne snaží nájsť prácu, ale bezúspešne. Bývalý zamestnávateľ - ADECCO spol. s.r.o., Bratislava, mu sľubuje z mesiaca na mesiac, že každú chvíľu ho opätovne príjme do zamestnania. V mieste svojho prechodného bydliska si nenašiel ani brigádnickú prácu, o čom však nemá žiadne doklady. Otec má stredoškolské vzdelanie v odbore lesný technik, jeho zdravotný stav je dobrý. Je tiež držiteľom preukazu pre výkon práce v SBS. Predtým robil obchodného zástupcu i manažéra v rôznych firmách a ešte predtým do roku 2000 odpracoval 15 rokov v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Výsluhový dôchodok nepoberá, pretože odišiel zo služby pre osobné nezhody na základe dohody o dva mesiace skôr, než by mu vznikol nárok na túto dôchodkovú dávku. Vlastní polovicu domu v Sučanoch spoločne so svojim bratrancom a sesternicou - jedná sa o dom s dvoma samostatnými bytovými jednotkami, pričom otec má vlastný plynomer i elektromer. Z platobného dokladu SIPO mal odvolací súd preukázané, že mesačná platba za plyn v uvedenom období je 101,00 eur a záloha na elektrinu v sume 8,00 eur. Neďaleko býva jeho matka, ktorá je starobná dôchodkyňa so starobným dôchodkom vo výške 300,00eur mesačne, u ktorej sa otec prestravuje. Výživné v rámci rozvodového konania otec na deti pravidelne platí. Potvrdil tiež, že vlastní ešte nejaké nehnuteľnosti tak ako to bolo konštatované v rozvodovom rozsudku účastníkov, ale ani nevie, kde to je, ani nevie či bol účastníkom nejakého dedičského konania. Má len vedomosť, že nejaké nehnuteľnosti mal dostať od strýka ešte za jeho života. Vo firme ADECCO, spol. s.r.o., otec vykonával robotnícku funkciu. V období od 29.9.2011 do 31.12.2011 otec pracoval vo firme MESING Slovensko, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, následne bol zamestnancom PERSONAL SQ, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, Martin, a to v období od 11.1.2012 do 13.4.2012 a v období od 4.4.2012 do 13.10.2012 pracoval pre firmu ADECCO, spol. s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, s priemerným mesačným zárobkom vo výške 589,08 eur, priemerný mesačný zárobok matky u zamestnávateľa Kaufland SR ,v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/ A, 831 04 Bratislava v roku 2012 predstavoval sumu 951,99 eur a za obdobie mesiacov 1 až 3/2013 jej príjem predstavoval sumu 895,66 Eur.
Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojej výpovedi na pojednávaní navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru v čase vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu bol otec zamestnaný a bola preukázaná skutočnosť, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného na obidve maloleté deti a taktiež v možnostiach a schopnostiach otca toto zvýšené výživné platiť. Zmena nastala dňom 14.10.2012. Otec sa však od uvedeného dátumu až do mesiaca marec 2012 nehlásil na úrade práce za účelom zaradenia do zoznamu uchádzačov o zamestnanie a nie je zrejmé, prečo sa nesnažil o sprostredkovanie zamestnania, keď má tri vyživovacie povinnosti, a to okrem maloletých dcér Y. a M. aj k plnoletému synovi účastníkov, R., nar. XX.X.XXXX. Od polovice mesiaca október 2012 až dodnes mal doposiaľ dostatočný čas na to, aby si našiel nejaké zamestnanie. Dávku v hmotnej núdzi otec poberá až od mesiaca apríl 2013. Nie je preto zrejmé, z čoho platil súdom určené výživné vo výške 100,00 eur mesačne za uvedené obdobie, keď aj sám deklaroval svoje platby za rodinný dom, v ktorom býva. Takéto správanie sa opakuje už od právoplatnosti rozvodového rozsudku rodičov maloletých detí a plnenie vyživovacej povinnosti zostáva výlučne len na ich matke. Rovnako nie je zrejmé, prečo otec, ktorý je vlastníkom viacerých nehnuteľností (tak ako to bolo deklarované v rozvodovom rozsudku účastníkov na jeho č.l. 5 až 6), prečo ich nepredal, aby si zlepšil svoju finančnú situáciu za účelom plnenia zvýšeného výživného na všetky tri deti účastníkov. Maloletá M. aktuálne ukončila deviaty ročník základnej školy a od 1.9.2013 nastúpi študovať na strednú školu - Obchodnú akadémiu v Ružomberku. Maloletá Y. nastúpi od 1.9.2013 do ôsmeho ročníka - maturitného ročníka na osemročnom gymnáziu. Navyše plnoletý syn účastníkov R. má odloženú maturitu zo zdravotných dôvodov, ale je to len maturita z jazyka a následne chce nastúpiť na vysokú školu.
Pokiaľ otec uvádzal zaplatenie platby matke za pobyt dcéry Y. vo Francúzsku, bolo to v inom období, než je rozhodné v tejto veci, čo následne potvrdil aj otec.
Zákon o rodine umožňuje, že ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane deti samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené. (§ 78 ods.1 zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá by mala význam pre záver, že výživné v predchádzajúcom rozhodnutí nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť pomerov vážnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov (§78 ods. 1 zákona o rodine).
Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba vždy porovnať okolnosti pre určovanie tak v čase skoršieho, ako aj novšieho rozhodovania, a to na základe vykonaného dokazovania a spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Z dokazovania pred okresným súdom a po jeho doplnení na pojednávaní pred odvolacím súdom však doposiaľ nevyplýva, že by tak na strane obidvoch maloletých detí ako aj otca došlo od posledného určenia výživného k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného, ktoré bolo naposledy určované rozsudkom o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2011. V čase posledného určenia výživného bol otec nezamestnaný, rovnako je nezamestnaný aj v súčasnej dobe. Jeho jediným príjmom je dávka pomoci v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur mesačne. Je pravdou, že otec bol zamestnaný v období od 4.4.2012 do 13.10.2012 a jeho priemerná mesačná mzda za uvedené obdobie predstavovala sumu 589,08 eur. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na obidve maloleté deti na súd dňa 19.9.2012. Jej priemerný mesačný zárobok u zamestnávateľa od posledného určenia výživného stúpol o 150,00 až 210,00eur (s prihliadnutím na zárobok v roku 2012). Zároveň je potrebné poznamenať, že na strane maloletých detí od posledného určenia výživného nedošlo k takej zmene, ktorá by u nich odôvodňovala zmenu výšky výživného. Od posledného určenia výživného uplynula pomerne krátka doba. Zdravotný stav maloletých detí sa oproti poslednému určeniu výživného nezmenil, rovnako sa nezmenili ani ich ďalšie odôvodnené potreby. Maloletá M. aktuálne končí deviaty ročník základnej školy a až od 1.9.2013 nastúpi študovať na stredoškolské štúdium na Obchodnej akadémii v Ružomberku. Taktiež Maloletá Y. je študentkou na osemročnom gymnáziu, teda v súvislosti s ich školským vzdelávaním, matka nemá také zvýšené výdavky, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodne určenej výšky vyživovacej povinnosti otca na obidve dcéry. Súčasne odvolací súd zohľadnil aj potencionalitu príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca). Všeobecne snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najnižšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočnosti (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, jeho zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliada súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Je nepochybné, že otcov zdravotný stav, ktorý je v produktívnom veku, je taký, že v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých detí je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie (t.j. pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, prípadne na základe dohody prácach o vykonávaných mimo pracovného pomeru - brigádu a podobne), z ktorého by mal dostatočný príjem. Odvolací súd však nemohol prehliadnuť skutočnosť, že potom ako otec dňa 13.10.2012 dostal od svojho zamestnávateľa výpoveď, následne bol v období od 17.10.2012 do 28.2.2013 práceneschopný a poberal len nemocenské dávky v sume 400,00 eur mesačne. Jeho zdravotný stav mu preto umožňoval vykonávať zamestnanie, v zmysle jeho schopností a možností až od 1.3.2013, kedy sa zaevidoval aj na úrade práce do zoznamu uchádzačov o zamestnanie, kde sa pravidelne hlási za účelom sprostredkovania zamestnania. S poukazom na krátky čas, ktorý uplynul od 1.3.2013 však nemožno pričítať v neprospech otca skutočnosť, že doposiaľ t.j. do 26.6.2013 sa ešte nezamestnal. Iné by bolo, pokiaľ by sa z jeho strany jednalo o dlhodobú nezamestnanosť z jeho pasívnym postojom a nezáujmom zamestnať sa. Na skutočnosť, že otec vlastní nehnuteľnosti, konkrétne rodinný dom súpisné číslo XXX,
postavený na pozemku KNC parc. č. 1379/3, pozemku KNC parc. č. 1379/3 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 550 m2, pozemku CKN parc. č. 1379/5 - záhrady o výmere 248 m2 v katastrálnom území F., zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra Martin na LV č. XXX, s výškou spoluvlastníckeho podielu na všetkých nehnuteľnostiach 1 k celku, ako aj pozemku KNC parc. č. 1376/8
- orná pôda o výmere 126 m2 zapísaného v katastri nehnuteľností vedeného Správou katastra Martin na LV č. XXXX pre kat. F. v spoluvlastníckom podiele 1/1, ako aj bytu č. 10 nachádzajúceho sa vo vchode č.23 na štvrtom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, zapísaného v katastri nehnuteľnosti Správou katastra Ružomberok na LV č. XXXX (z titulu vyporiadania BSM s matkou),odvolací súd nemohol prihliadať, keďže tieto nehnuteľnosti otec vlastnil aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Navyše vo vyššie uvedenom byte žije matka spoločne so svojimi deťmi. Matka otca z jeho spoluvlastníckeho podielu k tomuto bytu doposiaľ nevyplatila. Otec nevlastní žiadne motorové vozidlo a nemá taktiež žiadne úspory na účtoch.
Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia(§ 154 ods. 1 O.s.p.), a preto na zmeny, ktoré nastanú v budúcnosti, či na strane otca, alebo na strane maloletých detí nemohol prihliadať.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na obidve maloleté deti V.: Y. a M., z a m i e t o l .
O trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. .
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.