Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci starostlivosti súdu o toho času plnoletého: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C., C. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Ernest Csonga, Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A, v čase do 13.12.2011 zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa matky: C. V., nar. X.X.XXXX, bytom E. C., C. X, zastúpenej advokátom: JUDr. Ernest Csonga, Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A a otca: B. V., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, J., zastúpeného advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. októbra 2012 č. k. -98, 2211215388, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej týkajúcej sa bežného výživného m e n í tak, že výživné otca na už plnoletého H. zvyšuje zo sumy 122,82 eur mesačne počnúc 1. januárom 2011 a končiac 31. marcom 2012 na sumu 140 eur mesačne a počnúc 1. aprílom 2012 a končiac 30. aprílom 2013 na sumu 180 eur mesačne a počnúc 1. májom 2013 naďalej na sumu 150 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamieta.

Zročnosť výživného určuje vždy 20. dňom v mesiaci vopred počnúc decembrom 2011 k rukám H..

Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 29. októbra 2008 č. k. -50 v časti výšky výživného, jeho zročnosti a platobného miesta.

V časti zročného výživného a v časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné zo strany otca na H. V. zo sumy 3.700 Sk (122,82 eur) počnúc od 1.1.2011 do 1.4.2012 na sumu 180 eur mesačne a počnúc od 1.4.2012 na 200 eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda (správne má byť uvedené číslo konania) v časti výživného; výživné určil splatným vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa; dlh na zročnom výživnom za obdobie od 1.1.2011 do 31.10.2012 v sume 1.398,26 eur umožnil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľa v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok; žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , ZR, a ZR (z. č. v znení neskorších zmien a doplnení - Zákon o rodine) a vecne tým, že ostatný raz bola vyživovacia povinnosť upravená v roku

2008 a od tej doby došlo k zmene pomerov, k zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa, k invalidizácii matky, k zvýšeniu veku dieťaťa a dovŕšením plnoletosti a k zvýšeniu nákladov súvisiacich so štúdiom na gymnáziu, k prechodnému zvýšeniu príjmu na strane otca v roku 2012 až do sumy 756 eur. Súd prvého stupňa ustálil, že otec je schopný prispievať na výživu H. sumou 180 eur s účinnosťou od 1.1.2011 do 1.4.2012 a s účinnosťou od 1.4.2012 sumou 200 eur mesačne. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.1.2011 do 31.10.2012 vyčíslil sumou 1.398,26 eur, ktorý dlh umožnil otcovi zaplatiť k rukám navrhovateľa v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Dôvodil, že je nepochybné, že od roku 2008 sa cenové relácie živobytia zmenili a nároky syna sa zvýšili, avšak pri zisťovaní pomerov súd vychádzal zo zavádzajúcich údajov zo strany matky dieťaťa, keď manželstvo rodičov dieťaťa bolo rozvedené a otec bol nútený sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti a spoločnú nehnuteľnosť naďalej užíva syn i jeho matka. Matka spláca úver po 60 eur mesačne, avšak spoločných úverov bolo viac a on i do dnešného dňa ich spláca, pričom 5 rokov už rodinný dom neužíva, ale užíva ho výlučne matka s dieťaťom. Poukázal, že syn užíva i osobné motorové vozidlo značky Renault Twingo, ktoré mu bolo zakúpené na 18-te narodeniny. Namietal, že nesprávne bol zistený príjem matky, ktorá popri poberaní invalidného dôchodku má príjem i ako zdravotná sestra. Záverom uviedol, že syn má zakázané sa s ním stretávať. Podotkol, že výživné nie je schopný platiť, keďže jeho výdavky prevyšujú jeho príjem (730 eur) a to cestovné 100 eur, úver 261 eur, nájom 200 eur, inkaso 11,32 eur, za odber elektriny 19 eur, za komunálny odpad 20 eur, telefón 50 eur, káblová televízia, internet 20 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol.

K odvolaniu otca sa vyjadrilo už plnoleté dieťa H.. Namietal, že dôvody odvolania nemajú nič spoločné s vyživovacou povinnosťou a navyše sa väčšinou nezakladajú na pravde. Pravdivým sú len okolnosti, že matka i s ním bývajú v nehnuteľnosti, avšak matka spláca úver mesačnými splátkami 235,15 eur, hradí i všetky režijné náklady na domácnosť, že dostal k narodeninám Renault Twingo, avšak od matky a jej priateľa ako dar k plnoletosti, že jeho matka pracuje u všeobecných lekárov a to 4 hodiny týždenne ale jej príjem dosahuje len 38 eur mesačne a invalidný dôchodok má 117 eur. Dodal, že nepovažuje za správne pri zvýšení výživného zaoberať sa vyporiadaním BSM. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je v súčasnej dobe čiastočne dôvodným a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť ( ).

Otec, odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle ) je daný ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, súd ho nevykonal a vznikol tým nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam

až 135 . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa (a v končenom dôsledku i s oboma rodičmi a opatrovníkom) po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že od času rozhodovania rozsudkom majúcim sa podľa návrhu zmeniť (od 29. októbra 2008) došlo k zmene pomerov na strane už plnoletého H., odôvodňujúcej zvýšenie výživného, avšak nestotožnil sa s posúdením zmeny pomerov, s vyhodnotením odôvodnených potrieb, schopností a možností výživou povinných ako i s určením rozsahu zvýšenia súdom prvého stupňa.

Ustanovenie § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine (citované už súdom prvého stupňa) totiž robí možnosť zmeny rozhodnutia o výživnom závislou na zmene pomerov. Korektným výkladom tohto ustanovenia i v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach rodinného práva treba dospieť k tomu, že dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je vždy len taká zmena pomerov, ktorá má charakter podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pre záver o existencii takejto zmeny je potom nevyhnutné zistenie kritérií rozhodujúcich pre určenie výživného ako v čase pôvodného rozhodovania (rozumej v čase rozhodovania rozsudkom majúcim sa tentoraz zmeniť), tak i v čase rozhodovania o zmene a prípadne i v príslušnom časovom úseku medzi takto vymedzenými hranicami a následné porovnanie takýchto kritérií, ich komplexné zhodnotenie a následné ustálenie, či tieto v ich súhrne odôvodňujú záver o zmene pomerov naznačenej už vyššie a ak áno, v akom smere (dôvod pre zvýšenie výživného, pre jeho zníženie, či dokonca pre zrušenie skôr uloženej povinnosti platiť výživné), rozsahu (miera zvýšenia či zníženia výživného) a aj od ktorého času (hľadisko nástupu zmeny pomerov v rámci obdobia sledovaného obvykle návrhom na začatie konania o úprave rozsahu skôr určenej vyživovacej povinnosti). Kritériami z uvedeného pohľadu významnými sú potom na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávneného (resp. i viacerých osôb v takomto postavení) a na druhej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinného - v tejto súv. por. i ďalšie už súdom prvého stupňa citované ustanovenie § 75 ods. 1 vety prvej Zák. o rodine. Prípadné zmeny v takýchto kritériách potom nemusia byť vždy jednosmernými (kedy ide o určitý ideál, pri ktorom viacero čiastkových zmien v ich súhrne podporuje jednu a tú istú úpravu miery skôr určenej vyživovacej povinnosti), ale môžu byť naopak takými, pri ktorých zmena na jednej strane vzťahu je vyvažovaná protichodnou zmenou na strane druhej (napr. nárast potrieb výživou oprávneného dieťaťa je sprevádzaný stratou zamestnania výživou povinného rodiča), či dokonca tu môže byť aj podstatnejšia zmena len jedného z viacerých kritérií (bez zodpovedajúcej zmeny na druhej strane tzv. vyživovacieho vzťahu), ktorá však sama osebe zakladá právom predpokladanú (rozumej podstatnú) zmenu pomerov. Napokon v tejto konkrétnej veci bolo potrebné upriamiť pozornosť tiež na ustanovenia § 62 ods. 4 a ods. 5, ako aj § 75 ods. 1 vety druhej Zák. o rodine, z ktorých podľa prvého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, podľa druhého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a napokon podľa toho ostatného sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu.

V prejednávanej veci potom ani otec (braný na zodpovednosť pôvodne - v čase maloletosti H. požiadavkou matky na vyššie výživné) nepopieral, že tu došlo k zvýšeniu potrieb medzičasom plnoletého H., ale bránil sa de facto len možnosťou uspokojovania takýchto potrieb i menej nákladným (než matkou preukazovaným) spôsobom a popri tom i tým, že dobrovoľne opustil nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú užíva len matka a syn H. a v priebehu odvolacieho konania i zmenou zamestnania a znížením príjmu.

Odvolací súd mal za preukázané, že od ostatnej úpravy z 29. októbra 2008 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného už od 1.1.2011, teda ku dňu návrhom požadovaného zvýšenia. V čase podania návrhu dňa 30.9.2011 bol H. ešte maloletý a matka spätné zvýšenie odôvodnila okolnosťami osobitného významu spočívajúcimi v jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý jej bránil podať návrh skôr.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd považoval nepriaznivý zdravotný stav matky (mozgová príhoda z augusta 2010, dlhodobá hospitalizácia, rehabilitácia, epizóda ťažkej depresie) za relevantný dôvod brániaci včas uplatniť nárok na zvýšenie výživného. Odôvodnené potreby t. č. plnoletého H. sa v rozhodnom období tjs. od 1.1.2011 až do rozhodnutia odvolacieho súdu tjs. 25.6.2013 sa výrazne nemenili a mesačne činia 666,96 eur - strava doma - 150 eur, strava v škole - 130 eur, cestovné - 50 eur, školské pomôcky - 10 eur, hygienické potreby - 20 eur, oblečenie - 50 eur, vreckové - 40 eur, lieky - 30 eur, pracie prostriedky - 30 eur, elektrina

- 51,75 eur, plyn - 72 eur, telefón - 11,50 eur, internet - 10,05 eur, káblová TV - 5 eur, spotreby vody

- 6,66 eur. Príjem výživou povinnej matky je nezmenený za celé obdobie a to invalidný dôchodok cca 117 eur a mzda 38 eur, spolu 155 eur mesačne. Príjem otca sa menil a činil v období od 1.1.2011 do 31.3.2012 sumu 560 eur, od 1.4.2012 do 31.3.2013 sumu 750 eur a od 1.4.2013 naďalej sumu 350 eur. Pri stanovení rozsahu výživného vo vyššie uvedených rozhodných obdobiach odvolací súd rozhodol v súlade so záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu vo veciach výživného, od ktorého ani tu nevznikol dôvod ustupovať a podľa ktorého zo zisteného čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča možno na všetky vyživovacie povinnosti počítať s percentuálnym výsekom v rozsahu 20 - 25 % príjmu. V období od 1.1.2011 do 31.3.2012 predstavovalo 25 % z príjmu otca sumu 140 eur a v období od 1.4.2012 do 31.3.2013 sumu cca 180 eur a v období od 1.4.2013 síce len sumu 87,50 eur, avšak otec bol (podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne na odvolacom pojednávaní) ochotný platiť 150 eur mesačne. Pri stanovení resp. zvýšení výživného vychádzal odvolací súd z reálnych možností, schopností a pomerov výživou povinnej osoby (otca) keďže nebolo preukázané, že by sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku či určitého majetkového prospechu. Obrana otca založená na užívaní nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len matkou a plnoletým H. nemohla byť úspešnou, keďže žiadnym spôsobom neovplyvňovala schopnosti a možnosti výživou povinného a ani potreby oprávneného. Vyživovacia povinnosť otca stále trvá, keďže H. naďalej nie je schopný sám sa živiť, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, stále sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa napadnutý rozsudok vo veci samej týkajúcej sa bežného výživného zmenil spôsobom vyplývajúcim z prvej vety výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa v časti zročného výživného (absolútne absentuje odôvodnenie) i v závislosti na zmene rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom a samotnom časovom odstupe medzi rozhodovaním súdov oboch stupňov, v dôsledku ktorých sa čiastočne zmenila aj suma výživného a predĺžilo sa i obdobie platenia otcom len pôvodného výživného, bolo potom treba rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom účastníkovi konania sa podľa záverov ustálenej judikatúry súdov (na ktorých ani v tejto konkrétnej veci nevznikol dôvod nič meniť) zásadne rozumie taký závadný postup súdu, uplatnením ktorého dochádza k odňatiu tých práv, ktoré účastníkovi platné procesné právo (teda a iné s ním súvisiace právne predpisy) priznáva. K takémuto odňatiu (teda nerešpektovaniu) práv pritom môže dôjsť ako v priebehu konania vedúceho k vydaniu určitého rozhodnutia súdu, tak i samotným vydaním rozhodnutia (pokiaľ samozrejme takémuto rozhodnutiu možno vytýkať nerešpektovanie konkrétneho procesného práva účastníka zaručeného mu či prípadným iným predpisom procesného práva).

Okrem toho, že vada konania vymedzená v ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, teda práva

zaručovaného nielen vnútroštátnym právnym poriadkom Slovenskej republiky (tu por. najmä čl. 46 a nasl. SR, čiže ústavného v znení neskorších ústavných zákonov), ale i právom medzinárodným (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ), jedným z postupov súdu odnímajúcich účastníkom konania reálnu možnosť konať pred súdom sú nedostatky tzv. finálneho produktu rozhodovacej činnosti súdu, teda vady samotného rozhodnutia a to najmä jeho odôvodnenia. To treba vyvodiť i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A); Komisie (tu napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91); Ústavného súdu Slovenskej republiky (o. i. nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) či Najvyššieho súdu SR (tu najmä rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ), v zmysle ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ak potom požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; pričom dbá aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a táto úprava dopadá nielen na tzv. sporové konania (s postavením účastníkov ako žalobcu a žalovaného), ale i na tzv. konania nesporové (druhovo totožné s tým v prejednávanej veci); korektným a aj ústavne konformným výkladom takejto úpravy treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v nej uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo (za naplnenia zákonom ustanovených predpokladov) i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia odvolacieho súdu spôsobom predpokladaným v ustanovení (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa), tak sám osebe i dôvodnosť odvolania.

Podľa odvolacieho súdu nemôže byť žiadneho sporu o tom, že práve o prípad zaťaženia napadnutého rozsudku v časti nedoplatku na už zročnom výživnom takouto vadou šlo i v prejednávanej veci.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.