Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/25/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., so sídlom Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 039 039, zast.: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti povinnému: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. S. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 33,30 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, Exekútorský úrad so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 1811, pod sp. zn. EX 9137/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -25 zo dňa 12.10.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -25 zo dňa 12.10.2012 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Šviderským pod sp. zn. EX 9137/11 na základe návrhu povinnej zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie povinná odôvodnila tým, že povinnosť uloženú jej exekučným titulom (platobným rozkazom č.k. -14 zo dňa 09.06.2008, ďalej v texte aj ako „neskorší platobný rozkaz“ alebo „exekučný titul“) uhradila poštovou poukážkou ešte pred začatím exekučného konania. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedla, že úhradou vykonanou 07.07.2008 reagovala na doručenie neskoršieho platobného rozkazu, pričom nemala v úmysle uhradiť povinnosť uloženú jej skorším platobným rozkazom č. k. , ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.1997 (ďalej v texte aj ako „skorší platobný rozkaz“), keďže v prípade tohto platobného rozkazu už uplynula desaťročná premlčacia doba. Prvostupňový súd mal z predloženého dôkazu (kópie poštového peňažného poukazu) za preukázané, že povinná svoj dlh vyplývajúci z exekučného titulu splnila. Súd po preskúmaní rozhodných skutočností dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť tvrdeniu povinnej o splnení si záväzku vymáhaného v prebiehajúcej exekúcii. Súd uviedol, že povinná plnila v lehote 15 dní od doručenia exekučného titulu. Bez právneho významu je podľa názoru exekučného súdu skutočnosť, že oprávnený povinnej oznámil, že uvedenú úhradu priradil na pohľadávku priznanú skorším platobným rozkazom. Totiž určiť, na ktorý konkrétny záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, je plne v kompetencii dlžníka, nie veriteľa, čo vyplýva z ust. . Skutočnosť, že povinná uvedenú úhradu vykonala hneď po doručení neskoršieho platobného rozkazu ako exekučného titulu preukazuje, že jej vôľou bolo bezpochyby uhradiť práve a len tento záväzok. Pokiaľ by takúto vôľu povinnej nebolo možné predpokladať, nastupuje špeciálne pravidlo, podľa ktorého sa platenie dlhu započíta najprv na úroky a potom na istinu ( ). Zo spisu vedeného na exekučnom súde pod sp. zn. vyplýva, že oprávnený sa v tomto konaní domáhal od povinnej zaplatenia príslušenstva pohľadávky priznanej skorším platobným rozkazom, konkrétne úrokov z omeškania za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného tak vyplýva, že plnenie povinnej sa najprv započítalo na príslušenstvo - úroky (priznané neskorším platobným rozkazom) a potom na istinu (priznanú skorším platobným rozkazom). Poukázať pritom možno aj na skutočnosť, že povinnou vykonaná úhrada vo výške 4 748,- Sk prevyšuje pôvodne priznaný dlh (istinu) v celkovej výške 2 940,- Sk a korešponduje viac s neskôr priznanou pohľadávkou

(úroky) v celkovej výške 3 640,08 Sk. K vyššej úhrade podľa vyjadrenia povinnej došlo z dôvodu, že si nesprávne vypočítala úroky z omeškania. Súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. Obdo V 8/2003 (66/2004 ZSP), v zmysle ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekúciu zastavil.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ uviedol, že splnenie dlhu a zánik práva priznaného exekučným titulom by bol dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len v tom prípade, ak k splneniu dlhu došlo riadne a včas, ale predovšetkým, ak k tomuto plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, čo v danom prípade nebolo splnené. Záver súdu, že povinná plnila svojou úhradou zo dňa 07.07.2008 dlh priznaný neskorších platobným rozkazom považuje odvolateľ za nesprávny a účelový, pretože nevyplýva z vykonaných dôkazov. Takýto záver nemožno odvodzovať len z toho, že úhrada bola vykonaná v období jedného mesiaca po vydaní exekučného titulu. Navyše, povinná mala v čase tejto úhrady evidovaných u oprávneného niekoľko dlhov pod rozdielnymi variabilnými symbolmi. Odvolateľ zdôraznil, že povinná úhradu vykonala pod variabilným symbolom 177912, pod ktorým oprávnený eviduje dlh podľa skoršieho platobného rozkazu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie vôle dlžníka, ktorý dlh mienil zaplatiť, je preto podľa názoru odvolateľa uvedenie konkrétneho variabilného symbolu úhrady a nie časový interval medzi úhradou a doručením konkrétneho platobného rozkazu. Za nedostatočne odôvodnený považuje odvolateľ aj názor súdu, že úhrada pohľadávky korešponduje skôr s hodnotou pohľadávky priznanej neskorším platobným rozkazom, než s pohľadávkou priznanou skorším platobným rozkazom. Tvrdenie povinnej, že si nesprávne vypočítala výšku úrokov z omeškania považuje odvolateľ za účelové. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na skutočnosť, že povinná bola výzvou zo dňa 24.05.2007 vyzvaná na zaplatenie 4 748,- Sk. Z tejto výzvy potom musela povinná nadobudnúť vedomosť o tom, že suma 4 748,- Sk sa započítava na istinu 2 000,- Sk s príslušenstvom. Bolo povinnosťou povinnej informovať sa u oprávneného o výške svojho dlhu a spôsobe jeho úhrady. V čase úhrady totiž oprávnený evidoval voči povinnej už dva dlhy, a to dlh vo výške 2 000,- Sk s príslušenstvom pod variabilným symbolom 177912 a dlh vo výške 1 003,20 Sk s príslušenstvom pod variabilným symbolom XXXXXX. Odvolateľ má za to, že povinná úhradou vo výške 4 748,- Sk zaplatila vymáhanú pohľadávku len v časti istiny 1 003,20 Sk, t.j. zaplatila len sumu samotných úrokov z omeškania zo sumy 1 900,- Sk (pohľadávka bola oproti pôvodnej istine 2 000,- Sk postúpená len v sume 1 900,- Sk) za obdobie troch rokov. Vo zvyšnej časti je preto exekúcia dôvodná.

Povinná na odvolanie reagovala oznámením, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu považuje za správne.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučné konanie na vymoženie pohľadávky oprávneného je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 09.06.2008 č.k. -14, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.07.2008. Týmto platobným rozkazom bolo povinnej ako odporcovi uložené zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému) sumu 1 003,20 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1 900,- Sk od 27.04.2008 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania vo výške 2 570,00 Sk. Návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdu 26.09.2012 sa povinná domáhala zastavenia exekúcie s odôvodnením, že po doručení neskoršieho platobného rozkazu (exekučného titulu) pohľadávku zaplatila, a to dňa 07.07.2008 vo výške 4 748,- Sk (157,60 eura). Ďalej povinná uviedla, že jej úmyslom bolo uhradiť pohľadávku vyplývajúcu z neskoršieho platobného rozkazu. Podľa jej vyjadrenia je absurdné, aby platila

záväzok oprávneného priznaný platobným rozkazom v roku 1997, keď v čase predžalobnej výzvy oprávneného z roku 2008 by sa ubránila námietkou premlčania, nakoľko uplynula desaťročná premlčacia doba. Povinná teda vyjadrila nesúhlas s tvrdením oprávneného, že hradila záväzok priznaný skorším platobným rozkazom - platobným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. , ktorým bola právnemu predchodcovi oprávneného priznaná pohľadávka vo výške 2 000,- Sk a trovy konania vo výške 940,- Sk.

Odvolací súd súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že okolnosti prípadu preukazujú vôľu povinnej uhradiť bezpochyby záväzok vyplývajúci z neskoršieho platobného rozkazu, t.j. z exekučného titulu. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje, navyše poukazuje na ďalšie dôvody zdôrazňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorými zároveň reaguje na relevantné argumenty odvolania.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa a (1) ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. (2) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 09.06.2008 č.k. -14, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.07.2008. Povinná úhradu na účet oprávneného vykonala 07.07.2008, teda pred tým, ako uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, avšak potom, ako jej bolo doručené, z čoho je zrejmé, že povinná plnila súdne rozhodnutie bezprostredne po tom, ako jej povinnosť plniť bola uložená. Rozhodujúcim v tomto smere je skutočnosť z uvedeného vyplývajúca, a to skutočnosť, že povinná plnila v lehote stanovenej súdnym rozhodnutím a túto povinnosť splnila celkom. Povinná zaplatila celú dlžnú sumu uloženú jej exekučným titulom.

Ďalej odvolací súd uvádza, že z dokladov v súdnom spise ako aj z tvrdení oprávneného i povinnej je nepochybné, že povinná v čase plnenia dlhu (t.j. pred dňom 07.07.2008), mala vedomosť o výzve oprávneného z 24.04.2008, ktorou bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 2 000,- Sk priznanej skorším platobným rozkazom a trov konania vo výške 940,- Sk a ďalej na úhradu úrokov z omeškania vo výške 1 056,- Sk (neskôr zažalovaných a priznaných exekučným titulom) a ďalšie príslušenstvo pohľadávky (náklady na archiváciu spisu 238,- Sk, spracovanie dokumentácie 265,60 Sk, poštovné a administratívne náklady 358,50 Sk), t.j. spolu sumu 4 858,10 Sk. Z časovej súvislosti jednotlivých úkonov je však zrejmé, že povinná neplnila na základe tejto či skoršej výzvy oprávneného z roku 2007 (ako to namieta odvolateľ), ale plnila až neskoršie súdne rozhodnutie - neskorší platobný rozkaz. Týmto platobným rozkazom je bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 003,20 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1 900,- Sk od 27.04.2008 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania vo výške 2 570,00 Sk. Suma, ktorú uhradila povinná 07.07.2008 prevyšuje povinnosť uloženú neskorším platobným rozkazom, možno sa však domnievať, že presahujúca suma vyplývala zo snahy povinnej plniť aj to, na čo bola vyzvaná výzvou oprávneného z 24.04.2008, resp. skoršou výzvou z roku 2007 a bola vedená snahou povinnej vyrovnať si voči oprávnenému všetky dlhy.

Skutočnosť, že povinná úhradou zo dňa 07.07.2008 plnila povinnosť uloženú jej neskorším platobným rozkazom (exekučným titulom), nemôže spochybniť to, že pohľadávku zaplatila poštovou poukážkou, na ktorej sa nachádzal predtlačený variabilný symbol XXXXXX. Táto skutočnosť nemôže byť sama o sebe dostatočnou na jednoznačné určenie vôle dlžníka, ktorý záväzok plní, a to s prihliadnutím na časovú súvislosť vykonanej úhrady a doručenia neskoršieho platobného rozkazu, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že povinná mala zrejme k dispozícii len poštové poukážky s týmto predtlačeným variabilným symbolom, ktoré jej oprávnený vystavil na úhradu jeho pohľadávok. Okrem variabilného symbolu bola

totiž na poštovej poukážke predtlačená aj suma 4 748,- Sk, ktorá sa zhoduje so sumou, na úhradu ktorej mal vyzvať oprávnený povinnú podľa jeho vyjadrenia výzvou z 24.05.2007, spolu s ktorou jej zrejme zaslal i vyplnený poštový peňažný poukaz. Plnenie dlhu prostredníctvom dostupnej poštovej poukážky však nemôže byť na ťarchu povinnej, keď z okolností prípadu vyplýva, že plnenie bolo vyvolané až neskorším platobným rozkazom a nie výzvami oprávneného. V prospech takéhoto záveru svedčí navyše skutočnosť, že povinná po doručení neskoršieho platobného rozkazu voči nemu nepodávala odpor a tomuto sa v plnom rozsahu podriadila úhradou priznanej pohľadávky.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.