Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-270-2013.pdf
PDF · 76.02 KB
Case nature
Subarea
2Co/270/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: M.-X. V. Q., IČO: XXX XXX, O. R.. Č.. XX, B., zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Hegedüšová, Majerníkova ul. č. 3A, Bratislava, proti žalovanému: D.. L. O., IČO: XX XXX XXX, M. R.. Č.. XXXX/XX, B., o zaplatenie istiny 20. 244, 77 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. januára 2013, č. k. 58C/225/2012 - 44, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 1. 214, 50 Eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 1. 133, 49 eur, na účet advokátky JUDr. Kataríny Hegedüšovej, do troch dní.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 20. 244, 77 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4. 233, 01 eur od 21. 1. 2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 4. 002, 94 eur od 18. 2. 2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 4. 002, 94 eur od 17. 3. 2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4. 002, 94 eur od 16. 4. 2012 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4. 002, 94 eur od 16. 5. 2012 do zaplatenia, ako i trovy konania v sume 1. 214, 50 eur (súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 1. 133, 49 eur, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 153b ods. 1, § 153b ods. 2, 3 a 4 O. s. p., § 1 písm. a), § 2, § 3 ods. 1, 3, § 7 zák. č. 116/1990 Zb., § 663, § 666 ods. 1, 2, § 671 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne dôvodnosťou podaného návrhu a zároveň splnením podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalobcovi ním uplatnený nárok v konaní, zaplatil.
Žalobca podaním zo dňa 18. 4. 2013 oznámil, že svoj návrh na začatie konanie berie späť a žiadal priznať náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný procesne zastavenie konania zavinil, nakoľko žalobca návrh podal dôvodne.
Žalovaný písomným podaním zo dňa 19. 6. 2013 odvolaciemu súdu oznámil, že so späťvzatím návrhu súhlasí.
Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Žalobca vzal návrh späť v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvého stupňa stal právoplatným a preto odvolací súd po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.).
Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej.
V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania, o náhrade trov rozhodne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.
Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania. V posudzovanej veci sa žalobca návrhom zo dňa 11. 6. 2012 voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 20. 244, 77 Eur s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania. Žalobca po rozhodnutí súdu prvého stupňa zobral návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný po podaní návrhu v konaní uplatnenú pohľadávku uhradil a preto procesne zastavenie konania zavinil.
V prípade, ak je zastavenie konania zavinené účastníkom, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.
V posudzovanej veci žalovaný zastavenie konania zavinil, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu, že po podaní návrhu na súd žalovanú istinu zaplatil, t. j. návrh bol podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného a preto odvolací súd rozhodol o trovách prvostupňového konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 1. 214, 50 Eur a z trov, ktoré vznikli na právnom zastúpení žalobcu za tri úkony právnej služby, prevzatie a príprava, návrh, účasť na prvostupňovom pojednávaní dňa 22. 1. 2013 á 370, 14 Eur, režijný paušál 2 á 7, 63 Eur, 1 á 7, 81 Eur, spolu v sume 1. 133, 49 Eur, podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 1 O. s. p.
Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či to boli účelne vynaložené vecné alebo peňažné prostriedky. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy), a nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu a pod.
V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené žalobcom v odvolacom konaní za účelne vynaložené trovy - úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozsudku (žalobca nesprávne uviedol, že ide o vyjadrenie k odporu odporcu, viď č. l. 59 spisu), nakoľko ako z obsahu spisu vyplýva, žalobca mal vedomosť o úhrade žalovanej pohľadávky ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom (dňa 22. januára 2013), keďže žalovaný v konaní uplatnenú istinu uhradil celkom dňa 21. 12. 2012, takže k zastaveniu konania mohlo dôjsť už v štádiu prvostupňového konania, pričom trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci, pričom tento úkon právnej služby nevyhnutný nebol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.