Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-29-2013.pdf
PDF · 85.02 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: Stredná odborná škola, so sídlom Štúrova 1388/23A, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 026 393, zastúpený JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Centrum I. 57/132, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Štefan Kotras, bytom G. sady XX-XX/-X, 018 51 Nová Dubnica, zastúpený JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom Piaristická 6836, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 497,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 114,48 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 84,98 eur a zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 29,50 eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 12.12.2012 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o zaplatení sumy 497,91 eur so zákonným
ročným úrokom z omeškania vo výške 16,50 % zo sumy 99,58 eur od 25.07.2002 do zaplatenia, zo sumy 199,16 eur od 03.01.2003 do zaplatenia a zo sumy 199,16 eur od 10.07.2003 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe dohody so žalovaným vystavil žalovanému dňa 10.07.2002 faktúru č. 40-22392 za prenájom techniky za obdobie 1-6/2002, splatnú dňa 24.07.2002, na sumu 199,16 eur, dňa 19.12.2002 faktúru č. 40-22637 za prenájom techniky za obdobie 6-12/2002, splatnú dňa 02.01.2003, na sumu 199,16 eur a dňa 25.06.2003 faktúru č. 40-2335 za prenájom techniky za obdobie 1-6/2003, splatnú dňa 09.07.2003, na sumu 199,16 eur. Žalovaný faktúru č. 40-22392 uhradil v sume 99,58 eur, zostatok tejto faktúry a ostatné faktúry neuhradil. Neuhradením faktúr sa žalovaný dostal do omeškania, preto si žalobca uplatnil i zákonný úrok z omeškania ročne počnúc prvým dňom omeškania.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 12.03.2013 platobný rozkaz č. k. 36Rob/13/2013-20. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým že, od vystavenia, ako aj od splatnosti vymáhaných faktúr č. 40-22392 zo dňa 10.07.2002, č. 40-22637 zo dňa 19.12.2002 a č. 40-23335 zo dňa 25.06.2003, uplynula značná doba, preto znáša z tohto dôvodu voči uplatnenej pohľadávke vo výške 497,91 eur námietku premlčania, z dôvodu uplynutia zákonnej premlčacej doby.
Zároveň navrhol, aby súd žalobu zamietol. Na doplnenie uviedol i ďalší dôvod, pre ktorý neuznáva vymáhanú pohľadávku, a to, že medzi ním a žalobcom došlo k započítaniu pohľadávok, nakoľko žalovaný mal tiež voči žalobcovi pohľadávku, ktoré si medzi sebou po vzájomnej dohode započítali. Presnú sumu ani dátum započítania si už si odstupom času nepamätá a ani v súčasnosti ich už nevie preukázať. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Na rozhodnutie o podanej žalobe vo veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože v uvedenom prípade ide o drobný spor a vo veci možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a odsek 2 O. s. p.. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a poučením doručená dňa 25.03.2013. Žalovaný sa k žalobe a prílohám vyjadril v podanom odpore spôsobom vyššie uvedeným. Súd sa oboznámil so žalobou, s faktúrami č. 40-22392, č. 40-22637 a č. 40-2335, Zriaďovacou listinou Trenčianskeho samosprávneho kraja č. T/2008/02397-6, Dodatkom č. 1 k Zriaďovacej listine Spojenej školy č. TSK/2008/04310-31, Dodatkom č. 2 k Zriaďovacej listine Spojenej školy č. TSK/2009/01321-3, výpisom z uznesenia Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 497/2008, rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 64/2002, rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 1/2003, odporom proti platobnému rozkazu č. k. 36Rob/13/2013-20, výpisom z registra organizácií na žalobcu, výpisom zo živnostenského registra na žalovaného a výpisom z registra obyvateľov na žalovaného. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzatvorili ústne nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom hnuteľných vecí a to techniky žalobcu, na základe ktorej žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 402239 na sumu 199,16 eur splatnú dňa 24.07.2002, faktúru č. 40-22637 na sumu 199,16 eur splatnú dňa 02.01.2003 a faktúru č. 40-23335 na sumu 199,16 eur splatnú dňa 09.07.2003. Faktúra č. 40-22392 bola čiastočne žalovaným uhradená v časti 99,58 eur.
Voči uplatnenej pohľadávke vniesol žalovaný námietku premlčania, vzhľadom k tomu, že od splatnosti pohľadávky uplynula zákonná premlčacia doba.
Podľa § 387 odsek 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 odsek 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 odsek 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 392 odsek 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 407 odsek 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 408 odsek 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil:
Žalobca so žalovaným riadne uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej bol realizovaný prenájom techniky medzi žalobcom a žalovaným, pričom uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Žalobca vystavil žalovanému tri faktúry. Prvá faktúra č. 740-22392 bola vystavená žalobcom dňa 10.07.2002, s dátumom splatnosti 24.07.2002, na sumu 199,16 eur. Žalovaný uvedenú faktúru v časti 99,58 eur uhradil. Dátum úhrady nebol v priebehu konania bližšie zistený. V zmysle § 407 Obchodného zákonníka, ak dlžník čiastočne plní svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu. Uznaním zvyšku dlhu plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Plynutie premlčacej doby je však v obchodnom práve limitované a to ustanovením § 408 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Pri právach na plnenie záväzku, čo predstavuje aj uvedený prípad, plynie premlčacia doba odo dňa doby splatnosti. Prvá faktúra, ktorá bola čiastočne uhradená t. zn. ktorej sa týkalo vzhľadom k uznaniu dlhu predĺženie skúšobnej doby, bola splatná dňa 24.07.2002 t. zn. premlčacia doba počas ktorej mohlo byť právo žalobcom uplatnené uplynula najneskôr dňa 25.07.2012. Žalobca si uplatnil právo žalobou zo dňa 12.12.2012 t. zn. až po uplynutí maximálnej premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, nie je v predmetnom konaní podstatné, kedy došlo k plneniu časti záväzku, pretože kedykoľvek by
to bolo, premlčacia doba by skončila najneskôr uplynutím desiatich rokov od doby splatnosti t. zn. dňa 25.07.2012. Faktúra č. 40-22637 zo dňa 19.12.2002 bola splatná dňa 02.01.2003 a faktúra č. 40-23335 zo dňa 25.06.2003 bola splatná dňa 09.07.2003. Pri uvedených záväzkoch plynula základná premlčacia doba v trvaní štyroch rokov, ktorá uplynula pri faktúre č. 40-22637 dňa 03.01.2007 a pri faktúre č. 40-23335 dňa 10.07.2007.
Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania. Po vznesení námietky premlčania súd vyhodnotil plynutie premlčacej doby samostatne pre všetky tri záväzky žalovaného voči žalobcovi a dospel k záveru, že v uvedenom prípade uplynula premlčacia. Uplynutím premlčacej doby právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však priznať súd. Preto vzhľadom k tomu, že uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu práva, súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 29,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 84,98 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odpor zo dňa 12.03.2013. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalovaného podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/, písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 18,26 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu je 7,81 eur, avšak súd nemôže právnemu zástupcovi priznať viac ako si uplatňuje v návrhu, preto mu priznal režijný paušál vo výške ním uplatnenej a to 7,63 eur.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.