Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Co-374-2012.pdf
PDF · 99.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/374/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej, v právnej veci navrhovateľa : Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, IČO : 36 234 176, proti odporkyni : V. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. A., W. XX, o zaplatenie 468,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 20.08.2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 7C/249/2011-60 zo dňa 30.07.2012, takto
rozhodol:
Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 234,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne odo dňa 11.03.2009 do zaplatenia, sa n e d o t ý k a.
V zostávajúcej a zamietajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporkyňa n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 234,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne odo dňa 11.03.2009 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a následne rozhodol o trovách prvostupňového konania, keď s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. konštatoval procesný úspech navrhovateľa v rozsahu 49,97 %, čomu zodpovedá jeho procesný neúspech v rozsahu 50,03 %. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd konštatoval, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2007 poskytol navrhovateľ, ako veriteľ, odporkyni spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 15 000 Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v mesačných anuitných splátkach za dohodnutých podmienok. V zmysle hlavy 8 ÚZP sa zmluvné strany dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX. Súd konštatoval, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzatvorili dňa 20.03.2007 individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou ale navrhovateľ vopred vnútil odporkyni aj iný úkon než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to tým, že podpisom úverovej zmluvy konajúca osoba súčasne podpísala aj časť textu, týkajúcu sa iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti
- zmluvu o revolvingovom úvere. Toto však okresný súd vyhodnotil v zmysle ustanovení § 52a a § 53 ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka za nekalú obchodnú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Okrem toho súd konštatoval, že pokiaľ aj mala takýmto spôsobom vzniknúť zmluva o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 a 2 zákona
č. 258/2001 Z.z., nebola dodržaná predpísaná forma a táto zmluva je neplatná aj v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená písomne. Súd taktiež poznamenal, že aj keby bola táto zmluva vyhotovená písomne, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v spojení s § 3 ods. 5 tohto zákona. Spotrebiteľ nebol informovaný o výške ročnej úrokovej sadzby, zmluva taktiež neobsahuje dohodu strán o výške úrokov z úveru a ani ustanovenia o zmluvnej pokute. Plnenie, ktoré odporkyňa obdržala, súd priznal navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia. Následne súd konštatoval, že mal preukázané, že z poskytnutej sumy 663,88 eur vyčerpala odporkyňa sumu 640,64 eur (priebežným plnením splátok a následným výberom) a zaplatila celkom 406,49 eur, je tak povinná vrátiť navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho úkonu sumu 234,15 eur. Následne súd preskúmal aj uplatnené úroky z omeškania vo výške 0,024 % denne, pričom súd tento úrok z omeškania nepovažoval za neprimerane vysoký, pretože ročne predstavuje výšku 8,76 %, ktorá je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto súd tento nárok navrhovateľovi priznal tak, ako bol uplatnený. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietajúceho výroku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko sa domnieva, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch, ani Občiansky zákonník v častiach o úverovej zmluve nezakazujú, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero zmlúv. Podstatné je, že spĺňajú zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti. Je síce pravdou, že spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, avšak dôležité je, že išlo o telefónnu pôžičku a zmluva bola zaslaná na podpis na adresu spotrebiteľa, ktorý tak mal dostatok času na oboznámenie sa s obsahom úverovej zmluvy a úverovými zmluvnými podmienkami, ako aj s jej časťou, týkajúcou sa uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodnúť sa tak, či s nimi prejaví súhlas svojim podpisom a odoslaním späť navrhovateľovi, alebo nie, a to v pohodlí svojho domova. Odporkyňa si tak pri čítaní návrhu zmluvy musela byť vedomá, že uzatvára aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá nadobúda účinnosť aktiváciou karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti odporkyni nevznikli, ale až v dôsledku jej ďalšieho úkonu v zmysle pokynov zaslaných jej navrhovateľom. Odporkyňa uskutočnením týchto úkonov prejavila evidentný záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala aj účinnou, pretože si predpísaným spôsobom kartu aktivovala a úver začala čerpať. Požiadavka platnosti právneho úkonu - existencia vôle - bola v tomto prípade naplnená, odporkyňa je osoba plne spôsobilá na právne úkony, zmluvu podpisovala dobrovoľne, nik ju k podpisu nenútil, mala dostatok času v pohodlí svojho domova návrh zmluvy si riadne preštudovať a oboznámiť sa s jej obsahom a následne sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie. Navrhovateľ taktiež nesúhlasí so záverom súdu, ktorý kvalifikoval uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ako nekalú praktiku, pretože nedošlo k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech odporkyne, pretože táto dobrovoľne aktivovala kartu ktorou následne čerpala revolvingový úver. Čo sa týka údajov o výške úverového rámca, o výške splátok, o výške úrokov a o zmluvnej pokute, navrhovateľ uviedol, že aj keď niektoré z uvedených údajov nie sú detailne rozpísané na lícnej strane úverovej zmluvy, odkazuje sa na úverové zmluvné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a tieto ich bližšie špecifikujú. V závere odvolania potom navrhovateľ zhrnul, že je presvedčený, že zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z. a je preto platná. Považuje taktiež za neprijateľné jednostranné zvýhodňovanie spotrebiteľa, ktorý sa takto zbavuje zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti sa dôkladne oboznámiť s jej obsahom a zvážiť výhody a nevýhody a nespoliehať sa len na ochrannú záruku štátu. Navrhovateľ preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a uloží odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi aj trovy konania.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa len v stručnosti uviedla, že nemá dôvod spochybňovať rozhodnutie okresného súdu. Na súde osobne predložila zloženky a rešpektuje záver súdu.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 28.11.2011 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 234,15 eura, zmluvného úroku vo výške 159,23 eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 16,03 eur, zmluvnej pokuty vo výške 27,46 eur, sankčného úroku vo výške 7,82 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 23,90 eur, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 234,15 eur odo dňa 11.03.2009 do zaplatenia a trov konania. Nárok mal navrhovateľovi vzniknúť na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2007, ktorá zmluva bola zároveň podľa tvrdenia navrhovateľa aj Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX s úverovým rámcom vo výške 663,88 eur.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci najmä oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi - Úverovou zmluvou zo dňa 29.03.2007, ako aj všetkými prílohami týchto zmlúv - Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., splátkovým kalendárom k daným zmluvám, oznámením o zosplatnení úveru, poštovými poukážkami, ktorými odporkyňa vykonávala splátky oboch úverov, procesnými vyjadreniami navrhovateľa i odporkyne, ako aj výsluchom odporkyne. Po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého stupňa, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 213 ods. 4 a 5 O.s.p. o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvostupňovom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania. Odvolací súd po oboznámení sa s písomnými podaniami obsiahnutými v spise, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
Správne prvostupňový súd konštatoval, že obe úverové zmluvy majú nesporne povahu spotrebiteľských zmlúv a práva a povinnosti z nich vyplývajúce sa spravujú jednak príslušnými ustanoveniami upravujúcimi spotrebiteľské právo v lex generalis - § 53 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitnou právnou normou zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Toto právne posúdenie nebolo ani zo strany odvolateľa namietané a spochybnené. Význam inštitútu spotrebiteľskej zmluvy a legislatívne osobitne upravených práv a povinností vo vzťahoch, v ktorých ako zmluvná strana vystupuje spotrebiteľ, ako spravidla slabšia zmluvná strana, spočíva vo zvýšenej miere zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov obsiahnutých v spise konštatuje správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a to ohľadom konštatovania neplatnosti zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom úvere medzi navrhovateľom a odporkyňou, ako základnej a východiskovej premisy pre právne posúdenie uplatneného nároku.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
V nadväznosti na uvedené, podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Z obsahu spisu mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola platne uzatvorená písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2007, ktorej obsahom v časti textu nachádzajúcom sa pod výraznými individualizačnými údajmi týkajúcimi sa tejto spotrebiteľskej úverovej zmluvy, boli drobným písmom písané ďalšie všeobecné prehlásenia a dojednania, medzi ktorými v závere bolo uvedené, že „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 12 Úverových podmienok. Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“ Pod týmto „dojednaním“ je uvedené ďalšie, v zmysle ktorého „ Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere II. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“
Vychádzajúc z citovaných dojednaní je zrejmé, že súčasne s uzatvorením „hlavného“ zmluvného vzťahu - Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2007 odporkyňa, ako spotrebiteľka svojim podpisom „uzavrela“ súčasne aj ďalšie dve úverové zmluvy, ktoré však boli, bez ohľadu na jej vôľu a záujem na tieto dva ďalšie zmluvné vzťahy pristúpiť, už obsiahnuté vo formulárovo koncipovanej, veriteľom vopred pripravenej zmluvy a to pod textom zmluvných dojednaní, o ktoré mala spotrebiteľka záujem. Navrhovateľ tvrdí, že na základe týchto formulárovo obsiahnutých dojednaní, ktorých obsah dlžník celkom zjavne nemal možnosť vopred ovplyvniť, ani ich z textu úverovej zmluvy, o ktorú mal záujem vylúčiť, poskytol odporkyni úverovú kartu, ktorou jej po jej aktivácii bolo umožnené čerpať určitú sumu peňažných prostriedkov (revolvingový úver). Odvolací súd však má za to, že prejav vôle klienta - spotrebiteľa - a to podpísaním Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2007, nie je možné súčasne považovať aj za platne uzatvorený iný zmluvný vzťah, (konkrétne zmluvy o revolvingovom úvere), ktorý by bolo možné považovať za dostatočne individualizovaný, konkretizovaný a mal všetky náležitosti platného zmluvného vzťahu. Zmluvu vo všeobecnosti možno uzatvoriť platne aj konkludentne tým, že akceptant návrhu na uzatvorenie zmluvy v zmysle návrhu fakticky plní, čím konkludentne prejavuje súhlas s obsahom návrhu na uzatvorenie zmluvy a tým, že v zmysle návrhu fakticky plní, je zrejmé, že sa ňou cíti byť viazaný. V danom prípade však nemožno prijať záver, že faktickým plnením navrhovateľa v zmysle tohto nekonkretizovaného a neindividualizovaného formulárového „dojednania“ (vydanie úverovej karty a umožnenie čerpania finančných prostriedkov) došlo platne aj k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere a teda, že existuje zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorý by bolo možné posudzovať ako spotrebiteľský - revolvingový úver. Tento záver o eventuálnej konkludentnosti uzatvorenia ďalšej zmluvy vylučujú kogentné ustanovenia osobitnej právnej normy, nakoľko podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom prijatým súdom prvého stupňa, že len zo samotnej skutočnosti, že dlžníčka - odporkyňa podpísala „hlavný“ zmluvný vzťah, o ktorý skutočne mala záujem, nemožno mať za to, že bol súčasne platne a účinne uzatvorený aj iný zmluvný vzťah. Argument, že v zmysle formulárových dojednaní súčasne (s veľkou pravdepodobnosťou aj proti svojej vôli a vedomia), „uzatvorila“ odporkyňa aj dve ďalšie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, nie je právne neudržateľný, pretože je zrejmé, že tieto ďalšie zmluvné vzťahy jej boli prakticky vnútené, keďže ich z formulárovej zmluvy nemala možnosť vylúčiť, resp. inak ich obsah ovplyvniť. Už len ako dôvod navyše je možné prisvedčiť aj
argumentácii súdu prvého stupňa, že takéto konanie veriteľa, ktorý skrytou formou vnucuje dlžníkom zmluvný vzťah, o ktorý neprejavili individuálne záujem, ktorý navyše nie je dostatočne určitý, pretože obsahuje len poukaz na príslušné hlavy Úverových podmienok navrhovateľa, možno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá v spotrebiteľskom práve nemôže požívať právnu ochranu. Takéto vnútené formulárové dojednania celkom zjavne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý je, pokiaľ má záujem na hlavnom zmluvnom úverovom vzťahu, takýmto spôsobom nútený pristúpiť aj na ďalšie dva zmluvné vzťahy, o ktoré nemal záujem. Už len ako dôvod navyše potom vyplýva aj skutočnosť, že takouto formou „uzatvorené“ ďalšie dve zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nemajú celkom zjavne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere (absencia údaju o RPMN, nekonkretizovanie podmienok splácania, mesačnej úrokovej sadzby, prípadných ďalších sankcií a podobne...). Len samotný odkaz na články a hlavy všeobecných obchodných podmienok nie je postačujúci.
Z neplatného právneho úkonu tak prijatím majetkového prospechu v sume 234,15 eur, ako výslednej sumy medzi čerpanou sumou peňažných prostriedkov vo výške 640,64 eur a sumou splatenou odporkyňou vo výške 406,49 eur, vznikol nárok navrhovateľa na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je odporkyňa povinná vydať tomu, na úkor koho sa obohatila. Súd prvého stupňa správne následne skúmal zmluvne dohodnuté úroky z omeškania, ktoré s poukazom na výšku úrokov z omeškania ustanoveným vykonávacím predpisom - Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. posúdil ako akceptovateľné, nakoľko predstavujú ročnú výšku úrokov z omeškania 8,76%, ktorá je súladná s úpravou vo vykonávacom nariadení k Občianskemu zákonníku. Správne preto súd okrem sumy, zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu v sume 234,15 eur, uložil odporkyni aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,76% ročne z dlžnej sumy, zodpovedajúce § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to počnúc dňom 11.03.2009 (uplynutím dodatočnej lehoty 15 dní na plnenie od oznámenia zo dňa 23.02.2009 o zosplatnení úveru) do zaplatenia.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení a ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p. si v odvolacom konaní trovy neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.