Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-46-2012.pdf
PDF · 89.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 211 222, právne zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Hroudom, so sídlom Košice, Krmanova 16, proti žalovanému: GSV, spol. s r.o., so sídlom Krátka 12, Humenné 066 01, IČO: 36 445 231, právne zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, so sídlom Vranov nad Topľou, ul. M. R. Štefánika č. 171, o zaplatenie 16.322,21 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Cb/17/2012 - 133 zo dňa 30.3.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Hroudu náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 327,97 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.322,21 eur spolu s 0,04 % úrokom z omeškania denne zo sumy 15.642,89 eur od 21.10.2011 až do zaplatenia, ako aj zaplatiť mu trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 979,- eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.460,69 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom postupne dve zmluvy o združenej dodávke elektriny, a to dňa 5.12.2006 s účinnosťou od 1.1.2007 a dňa 22.12.2008 s účinnosťou od 1.1.2009, a to pre odberné miesto Fidliková 3, Humenné. Zmluvy boli uzatvorené na dobu neurčitú a ich predmetom bolo poskytovanie dodávok a predaj elektriny žalobcom žalovanému v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky obsahujúce zmluvné množstvá, platobné a fakturačné podmienky a ďalšiu úpravu práv a povinností zmluvných strán. Podľa článku IV. bodu 12. Ceny a spôsob úhrady platieb, obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o združenej dodávke elektriny, v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek platby podľa zmluvy, je odberateľ povinný uhradiť dodávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,04 % dlžnej čiastky za každý deň omeškania s úhradou tejto čiastky. Prvostupňový súd ďalej vymenoval, za ktoré obdobie vyúčtoval žalovanému konkrétnu spotrebu elektriny a v akej výške. Z dôvodu neskorej úhrady faktúry číslo 7200012657 zo dňa 8.1.2009 na sumu 17.958,54 bol žalovanému vyúčtovaný úrok z omeškania vo výške 232,10 eur (za obdobie od 14.2.2009 do 31.3.2009), ako aj úrok z omeškania vo výške 431,28 eur (za obdobie od 1.4.2009 do 30.6.2009). Z dôvodu neskorej úhrady faktúry číslo 7427334643 vystavenej na sumu 1.253,73 eur s lehotou splatnosti dňa 15.4.2009, bol žalovanému vyúčtovaný úrok z omeškania
vo výške 15,94 eur, a to faktúrou splatnej dňa 14.8.2009. Z dokladov predložených žalobcom súd ďalej zistil, že žalovaný uhradil dňa 16.4.2009 sumu 924,14 eur, suma 1.272,52 eur bola na splatenie záväzku žalovaného preúčtovaná žalobcom z preplatku z vyúčtovacej faktúry 7200032500 zo dňa 12.11.2009. Z prijímaných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný dňa 3.2.2009 uhradil do pokladne žalobcu 5.144,54 eur (účel - zúčtovanie ukončenia odberu), dňa 6.2.2009 sumu 200,- eur (účel - zúčtovanie ukončenia odberu), dňa 27.4.2009 sumu 500,- eur (účel - zúčtovanie spotreby), dňa 9.3.2009 sumu 1.000,- eur (účel - zúčtovanie manuálne), dňa 17.4.2009 sumu 500,- eur (účel - zúčtovanie manuálne), dňa 27.2.2009 sumu 1.596,46 eur (účel - zúčtovanie spotreby). Aj napriek čiastkovým úhradám žalovaný neuhradil žalobcovi za dodanú elektrinu 15.642,89 eur a z titulu vyúčtovaných zmluvných úrokov z omeškania sumu 679,32 eur. Spotrebu elektriny žalobca žalovanému vyúčtoval v súlade so zmluvou a obchodnými podmienkami. Žalovaný ich žiadnym spôsobom nenamietal. Dodanie tovaru, ani výšku fakturovanej ceny za dodaný tovar, nereklamoval. Preto súd žalobe v rozsahu uplatnenej istiny vyhovel. Ak aj žalovaný v odpore uviedol, že „uvedenú čiastku neuznáva za správnu a nezodpovedá skutočnosti“, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepredložil a nepreukázal. K tomu mal možnosť, ak by sa zúčastnil na pojednávaniach, prípadne, ak by aspoň doložil listinné dôkazy na preukázanie opaku tvrdení žalobcu. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že čiastočné plnenie žalovaného možno považovať za uznanie záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, žalobca bol oprávnený účtovať aj úrok z omeškania vo výške 0,04 % za každý deň omeškania, pretože medzi účastníkmi takýto úrok z omeškania bol dohodnutý. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal náhradu žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 1.281,36 eur za 4 úkony právnej služby á 320,34 eur, zo sumy 30,08 eur, t. j. 2 krát režijný paušál á 7,41 eur a 2 krát é 7,63 eur, zo sumy 101,73 eur
- náhrada za stratu času za 8 polhodín á 12,71 eur, zo sumy 47,52 eur, t. j. náhrada cestovných výdavkov Košice - Humenné a späť dňa 30.3.2012, amortizácia 29,28 eur a pohonné hmoty vo výške 18,24 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že faxovým podaním zo dňa 29.3.2012 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 30.3.2012. Žiadosť odôvodnil práceneschopnosťou konateľa Mariána Gajdoša, ktorý sa chcel pojednávania osobne zúčastniť. Tým, že súd rozhodol bez prítomnosti konateľa žalovaného, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne právne správne a priznať mu náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci v celkovej výške 327,97 eur (t. j. 320,34 plus 7,63 eur). Žalovaný od začiatku súdneho konania žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by nárok žalobcu bol neodôvodnený. Žalobca celé nekonanie a prístup žalovaného považuje za účelový postup s cieľom predlžovať súdne konanie. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nepodal žiadny odpor proti platobnému rozkazu. Z jeho podania vôbec nevyplýva, v čom by mala táto nesprávnosť spočívať a ktorú faktúru spochybňuje a z akého dôvodu. Rovnako na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz. Pohľadávka voči žalovanému bola pred podaním žaloby na súd predmetom mimosúdneho inkasa, v rámci ktorého sa žalobca snažil svoju pohľadávku od žalovaného vymôcť mimosúdne. Táto fáza trvala od 25.11.2009 až do roku 2011. K dnešnému dňu žalobca neeviduje žiadne podanie, žiadosť, sťažnosť, resp. osobnú návštevu pobočky, predmetom ktorej by bolo spochybňovanie jeho pohľadávky voči žalovanému. Prvé pojednávanie bolo odročené, pretože žalovaného právne zastúpenie prevzal advokát, ktorý sa mal záujem oboznámiť so spisom. Ani po tejto žiadosti sa však žalovaný k veci skutkovo, či právne nevyjadril. Výlučne na žiadosť žalovaného bolo preročené prvé pojednávanie na deň 30.3.2012. Toto pojednávanie právny zástupca žalovaného opätovne žiadal odročiť z dôvodu práceneschopnosti konateľa. Pre takéto odročenie neboli splnené podmienky stanovené v § 119 O.s.p.. Potvrdenie o práceneschopnosti nemalo zákonom stanovené kritériá. Právnemu zástupcovi žalovaného nič nebránilo, aby sa pojednávania zúčastnil, preto žalobca nesúhlasí so záverom, že sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom. Žalovaný celé súdne konanie účelovo predlžoval. Žalovaný mal možnosť uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s pohľadávkou žalobcu aj do odvolania. Žalobca je presvedčený, že odporcom uvádzané „dôvody“ reálne neexistujú.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a
§ 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Žalovaný v podanom odvolaní namieta jediný dôvod, a to odňatie práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi patria podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Citované ustanovenie umožňuje síce súdu pokračovať v konaní aj pri prípadnej nečinnosti účastníka, a teda pojednávať a rozhodnúť aj za jeho neprítomnosti, avšak len za predpokladu, že bol riadne predvolaný. Naviac, nesmie takýto riadne predvolaný účastník požiadať súd o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Takýmto dôležitým dôvodom je spravidla choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou a vyjadrením, ktorého obsah musí zodpovedať požiadavke zákona.
Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.
Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu potom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti to mohol predpokladať najneskôr pred začatím pojednávania. Návrh na odročenie musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Pritom za zdravotný stav neumožňujúci účasť na pojednávaní zákon označuje taký stav, keď účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Toto musí ošetrujúci lekár vo svojom vyjadrení výslovne skonštatovať. Tieto listiny musia byť súdu predložené ešte pred rozhodnutím súdu o návrhu na odročenie pojednávania. Ani v prípade, že zdravotné potiaže nastanú deň pred termínom pojednávania, nie je účastník zbavený povinnosti svoju žiadosť o odročenie zdokladovať. Pokiaľ účastník musel vyhľadať lekára, mal reálne možnosť vyžiadať si potvrdenie o závažnosti jeho zdravotných potiaží.
Pokiaľ účastník bol schopný, hoci aj pomocou dostupných technických prostriedkov (fax, e-mail) doručiť súdu žiadosť o odročenie pojednávania, nemala by existovať, spravidla, prekážka doručiť súdu aj zákonom požadované lekárske potvrdenie.
Výnimku z tejto zásady môže tvoriť prípad tak náhleho a závažného poškodenia zdravia účastníka, či jeho zástupcu v čase bezprostredne pred pojednávaním, že k žiadosti o odročenie bolo nemožné pre krátkosť času pripojiť zákonom požadované lekárske potvrdenie. Aj v takom prípade musí žiadosť o odročenie pojednávania obsahovať pravdivé popísanie zdravotných potiaží, ktorých náhly vznik znemožnil účasť účastníka, či jeho zástupcu na pojednávaní. Pokiaľ žiadosť o odročenie pojednávania doručená súdu bezprostredne pred pojednávaním neobsahuje informáciu umožňujúcu súdu zvážiť, či sa jedná o stav ohrozenia života, resp. reálny stav závažného zhoršenia zdravotného stavu, nie je súd povinný tvrdený dôvod považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Nedoloženie lekárskeho potvrdenia požadovaného obsahu v najkratšie možnom termíne po prípadnom odročení pojednávania, je dôvodom pre postup súdu podľa § 53 ods. 1 O.s.p..
V preskúmavanej veci bolo predchádzajúce pojednávanie dňa 12.3.2012 odročené na výslovnú žiadosť žalovaného z dôvodu, aby sa jeho právny zástupca mal priestor oboznámiť s obsahom spisu. O termíne pojednávania vytýčenom na deň 30.3.2012 bol žalovaný, ako aj jeho právny zástupca informovaný na predchádzajúcom pojednávaní. Deň pred pojednávaním, t. j. dňa 29.3.2011 dal doručiť právny zástupca žalovaného žiadosť o odročenie pojednávania zdôvodnenú dočasnou pracovnou neschopnosťou jediného konateľa a spoločníka žalovanej spoločnosti Mariána Gajdoša. K tejto žiadosti pripojil len potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti Mariána Gajdoša pretrvávajúcej od 29.3.2012 pre diagnózu S 93. Ani žiadosť právneho zástupcu, ani kópia predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti neobsahujú hodnotiace stanovisko ošetrujúceho lekára, či žalovaný sa mohol zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu.
Dôležitosť a v tejto súvislosti aj hodnovernosť tvrdeného dôvodu pre odročenie pojednávania je treba posudzovať aj z pohľadu predchádzajúceho postoja žalovaného v tejto prejednávanej veci. Po doručení platobného rozkazu sa žalovaný obmedzil len na veľmi stručné zdôvodnenie odporu, neoznačujúceho žiaden konkrétny dôkaz spochybňujúci konkrétnu skutočnosť, okrem celkovej výšky plnenia, obsahujúce v podstate len na návrh na zrušenie platobného rozkazu. Uznesením zo dňa 10.2.2012 doručeným žalovanému dňa 2.3.2012 bol žalovaný poučený v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. o svojej povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Naviac prvostupňový súd na výslovnú žiadosť žalovaného pojednávanie nariadené na deň 12.3.2012 odročené za účelom toho, aby sa umožnilo právnemu zástupcovi žalovaného preštudovanie spisového materiálu, ako aj za účelom poskytnutia primeranej lehoty na prípravu na pojednávanie. Hoci k tomuto účelu bol poskytnutý dostatočný dlhý čas, právny zástupca žalovaného sa s obsahom spisu nebol oboznámiť a k veci samej sa ani v najmenšom nevyjadril. Neurobil tak ani v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku.
Za tohoto stavu je možné konštatovať, že postupom žalovaného došlo v podstate k zmareniu pojednávania nariadeného na deň 13.3.2012, pričom táto skutočnosť nielen spochybňuje dôležitosť ním tvrdeného dôvodu pre odročenie pojednávania dňa 30.3.2012, ale aj jeho vieryhodnosť. Po zohľadnení, že lekárska správa pripojená k žiadosti o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti uvedené v § 119 ods. 3 O.s.p., dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania dňa 30.3.2012 nie je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho prvostupňový súd bol oprávnený túto vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného účastníka. Doterajšie konanie žalovaného hodnotí odvolací súd ako konanie sledujúce maximálne oddialenie konečného rozhodnutia vo veci samej. To vyplýva aj z obsahu podaného odvolania, ktoré sa ani nesnaží spochybňovať správnosť rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom k chýbajúcim dôvodom odvolania, ktoré by sa týkali veci samej, nemôže ani odvolací súd preskúmavať jeho vecnú správnosť.
To isté platí aj pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tejto časti je odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), ktoré v odvolaní chýbajú.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej pomoci pozostávajúcej z napísania vyjadrenia zo dňa 30.5.2012 k odvolaniu žalovaného. Tarifnú hodnotu veci v rámci odvolacieho konania tvorí žalovaná istina t. j. suma 16.322,21 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. sa rovná sume 320,34 eur. K tejto základnej sadzbe sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorej výška v roku 2012 bola 7,63 eur. Spolu sa jedná o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 327,97 eur. Súdy sú viazané podaným návrhom na náhradu trov úspešného účastníka do tej miery, že nemôžu priznať náhradu vyššiu, než si ju sám uplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.