Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-115-2012.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/115/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. W., narodený XX. X. XXXX, Š. XX, P. T., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Vaľom, Seberíniho 21, Bratislava, proti odporcovi: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s., o neplatnosť právnych úkonov takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 6. 6. 2012 domáhal, aby súd určil, že upozornenia odporcu na porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom uskutočnené listom zo dňa 18. 8. 2011 ako aj upozornenie odporcu na porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom uskutočnené listom zo dňa 7. 4. 2011 sú neplatné. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že odporca ako zamestnávateľ doručil navrhovateľovi ako zamestnancovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny sp. zn. PERS/162/2011 zo dňa 18. 8. 2011, podľa ktorého bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť dňa 13. 8. 2011 s poukazom na upozornenie zo dňa 7. 4. 2011, ktoré sa podľa oznámenia odporcu stalo účinným aj napriek tomu, že ho odporca odmietol prevziať. Navrhovateľ listom zo dňa 22. 2. 2012 vyjadril nesúhlas s upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny a žiadal odporcu, aby tieto upozornenia boli ako nedôvodné v celom rozsahu zrušené, zároveň vyzval odporcu na dobrovoľné plnenie jeho žiadosti. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca nehodlá zrušiť upozornenia, bol navrhovateľ nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou.
Vo svojom stanovisku zo dňa 2. 3. 2012 odporca uviedol, že ako zamestnávateľ trvá na skutočnostiach uvedených v oboch písomnostiach a nemal dôvod pristúpiť k ich zrušeniu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ pracoval u odporcu na pozícii - vodič nakladač batožiny, pričom jeho pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 6. 2000 ako pracovný pomer na dobu určitú do 30. 5. 2001, ktorý bol dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24. 5. 2001, zmenený na pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. V čase od 16. 8. 2011 navrhovateľ nevykonával u odporcu pracovnú činnosť z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, ktorá bola ukončená dňa 13. 8. 2012. Následne navrhovateľ doručil odporcovi posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon pracovnej činnosti zo dňa 10. 8. 2012, na základe ktorého sa navrhovateľ stal nespôsobilý pre výkon doterajšej pracovnej činnosti, teda dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať prácu, na ktorú bol u odporcu zaradený. Navrhovateľ predložil odporcovi potvrdenie o invalidite, na základe ktorého bol navrhovateľ od 14. 8. 2012 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 75 %. Navrhovateľ vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav požiadal odporcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 14. 9. 2012. Počas trvania pracovného pomeru sa navrhovateľ dopustil opakovane porušenia pracovnej disciplíny a to dňa 6. 3. 2011 a dňa 13. 8. 2011, napriek tomu k skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka nedošlo. Okrem uvedeného mal navrhovateľ zato, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nenapĺňa formálne znaky rozhodnutia ustanovené právnymi predpismi, a teda nemožno proti nemu podať opravný prostriedok, a taktiež nemá ani charakter právneho úkonu, ktorým sa v zmysle definície ustanovenej v § 34 Občianskeho zákonníka rozumie prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Upozornenie, ako administratívny akt odporcu, nenapĺňa zákonnú definíciu právneho úkonu, keďže sám osebe nespôsobuje voči navrhovateľovi žiadne právne následky, a preto nemožno domáhať sa ani jeho neplatnosti. Na dokreslenie odporca poukázal nato, že v minulosti sa navrhovateľ dopustil porušenia pracovnej disciplíny keď v decembri 2010 pri údržbe lietadla nedodržal bezpečnú vzdialenosť a fekálnym vozidlom zachytil konzolu ľavého motora lietadla, čím spôsobil spoločnosti NET JET škodu na majetku vo výške 50 000 euro, ktorú škodu navrhovateľ uznal podpísaním dohodu o náhrade škody zo dňa 7. 8. 2012.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s obsahom pracovnej zmluvy navrhovateľa zo dňa 1. 6. 2000, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24. 5. 2001, posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon pracovnej činnosti, potvrdenia o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30. 3. 2011, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18. 8. 2011, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 3. 3. 2003, dohody o náhrade škody zo dňa 7. 8. 2012, skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 12. 9. 2012, výzvy navrhovateľa adresovanej odporcovi zo dňa 2. 3. 2012 ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. 6. 2000 bol u odporcu zamestnaný ako vodič cestných motorových vozidiel. Podľa popisu pracovných činností patrili medzi hlavné povinnosti navrhovateľa ako zamestnanca:
- vykonávanie špecializovanej práce súvisiacej s pozemnou obsluhou lietadiel, vrátane obsluhy technických prostriedkov slúžiacich na obsluhu lietadla, na vybavovacej ploche, ktoré sa nezaznamenávajú do palubnej dokumentácie,
- pristavovanie a odťahovanie schodov k/od lietadiel,
- vykonávanie práce s vysokozdvižným vozíkom,
- vedenie ťahačov určených na ťahanie batožinových a paletových vozíkov,
- obsluha vozidla na obsluhu toaliet lietadiel, obsluha paletových nakladačov na nakládku/ vykládku leteckého Carga,
- vedenie a údržba motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou nad 12 000 kilogramov a špeciálnych vozidiel a techniky v rozsahu VP a príslušných oprávnení,
- správny odber APH a olejov a ich vyúčtovanie.
Odporca listom zo dňa 30. 3. 2011 upozornil navrhovateľa na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 6. 3. 2011 okolo desiatej hodiny jazdil na vozidle Mercedes určené na vyprázdňovanie toaliet, hoci nevykonával žiadnu prácu. Zastavil ho zamestnanec odporcu U. Ž., referent handlingu, ktorý od navrhovateľa žiadal, aby preukázal akú prácu s motorovým vozidlom vykonáva. Na výzvu navrhovateľ nereagoval, hrubo a vulgárne pracovníka verbálne napadol. Z uvedeného malo vyplynúť, že navrhovateľ pracovný čas nevyužíval na práce a vulgárne sa správal ku kolegovi. Navrhovateľ bol zároveň upozornený, že v prípade, ak sa v budúcnosti dopustí menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, môže zamestnávateľ s ním skončiť pracovný pomer
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľ odmietol dňa 7. 4. 2011 prevziať, čo potvrdili svojimi podpismi svedkovia.
Listom zo dňa 18. 8. 2011 upozornil odporca navrhovateľa na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 13. 8. 2011 nedodržal pokyny zastupujúceho vedúceho zmeny J. P., ktorý navrhovateľovi uložil vykonať pristavovanie a odťahovanie schodov k a od lietadiel a ťahanie batožinových vozíkov. Zamestnávateľ zamestnanca upozornil, že v prípade, ak sa dopustí ďalšieho aj menej závažného porušenia pracovnej disciplíny môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Upozornenie prevzal navrhovateľ na pošte.
Listom zo dňa 22. 2. 2012 navrhovateľ žiadal odporcu aby upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny ako nedôvodné zrušil.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že u odporcu pracoval ako vodič od roku 2000. Asi v roku 2009 sa mu stal pracovný úraz, keď pri manuálnom tlačení vozíkov dostal herniu, z ktorého dôvodu sa musel podrobiť operačnému zákroku. Odporca neuznal, že ide o pracovný úraz a od tejto doby začal odporca na navrhovateľa vyvíjať nátlak, ktorý sa prejavil uvedenými upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny. K upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť dňa 6. 3. 2011 uviedol navrhovateľ, že v tento deň nastúpil do práce o 7.00 hodine, predchádzajúcej zmene bol nepodpísaný správkový list, pretože večer nebol prítomný vedúci zmeny, ktorý by ho podpísal, navrhovateľ potom ráno tento správkový list vzal a išiel s ním za vedúcim zmeny, aby ho podpísal. Na letiskovej ploche, vtedy za ním prišiel p. Ž., a vyzval navrhovateľa, aby vydokladoval, kde bol. Celý úkon s podpísaním správkového listu mohol trvať 5 až 10 minút a následne navrhovateľ mal vykonávať svoju prácu. Ž. skutočne nevysvetlil, kde bol pretože to nepovažoval za potrebné, keďže išlo o radového robotníka nebol jeho nadriadeným. Navrhovateľ poprel, že by mu vulgárne nadával, namiesto v tom čase prišiel ďalší kolega K. a práve on začal Ž. nadávať.
Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny
charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobným návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací žalobný návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací žalobný návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací žalobný návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne ho bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto právom spájajú.
Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdá svojich práv, je neplatný.
Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Pokiaľ ide o upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny dospel súd k záveru, že neexistuje naliehavý právny záujem na určení jeho neplatnosti a zároveň upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nie je možné považovať za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny totiž samo osebe nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností navrhovateľa ako zamestnanca odporcu. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce ako aj podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený. Okamžite môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny. Samotné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny však samé osebe nemá za následok skončenie pracovného pomeru. V prípade, ak by na základe porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa došlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, prípadne okamžitým skončením, bolo by vecou dokazovania v konaní o neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru, či k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca v skutočnosti došlo alebo nie. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil však dohodou dňom 14. 9. 2012, teda k skončeniu pracovného pomeru nedošlo v súvislosti s upozornením na porušenie pracovného pomeru.
Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O v trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspešným nebolo. V danom prípade odporcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu,
b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.