Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/89/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera vo veci odsúdeného S. Q., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.05.2013 sp.zn. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.06.2013 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného S. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa účinného od 01.01.2006 zamietol žiadosť odsúdeného S. Q. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 23.06.2008 sp.zn. v trvaní 7 rokov a 9 mesiacov a Okresným súdom Senica zo dňa 14.01.2005 sp.zn. v trvaní 8 mesiacov.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd I. stupňa síce konštatoval, že odsúdený splnil lehotu v zmysle na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a tak naplnil formálnu podmienku, avšak nespĺňa súčasne dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním a plnením pracovných povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie a že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere poukázal na závažnosť trestnej činnosti, za ktorú boli odsúdenému uložené tresty, ktoré v súčasnej dobe vykonáva, ako aj na to, že odsúdený má sklony k opakovanému páchaniu trestnej činnosti čo vyvodil z toho, že doposiaľ bol 9-krát trestne stíhaný.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil, po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený, ktorú následne písomne odôvodnil. Namietal správnosť záverov súdu I. stupňa, pokiaľ spochybnil, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život. Taktiež namietal postup súdu I. stupňa ktorý ignoroval závery hodnotenia zo strany ústavu na výkon trestu ako aj doporučenie ústavu na jeho podmienečné prepustenie. Takýmto prístupom súd spochybňuje význam a účel hodnotenia a odporúčania zo strany ústavu. Má za to, že práve príslušníci zboru, ktorí hodnotenie vypracuvávajú sú ľudia, ktorí v posledných rokoch jeho života boli s ním v každodennom styku a teda možno z tohto vyvodiť, že svojim správaním preukázal polepšenie. Namietal argumentáciu súdu I. stupňa čo sa týka jeho trestnej minulosti, keď vychádzal len z odpisu registra trestov a nevyporiadal sa s tou skutočnosťou, že všetky predchádzajúce odsúdenia riadne vykonal, vyhovel konkrétnym zákonným podmienkam, a teda bol splnený účel trestu.

Okresný prokurátor sťažnosť nepodal.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne ustálil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle . Zákonný a správny bol postup súdu I. stupňa aj ohľadom vyhodnotenia osoby odsúdeného z hľadiska súčasného splnenia dvoch materiálnych podmienok. Je nesporné, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody od 05.09.2007, kedy bol do výkonu trestu dodaný z väzby. Zo začiatku jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, sporadicky porušoval ústavný poriadok. Z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou bol odsúdený preradený dňa 27.08.2012. Jeho správanie v tomto ústave je na požadovanej úrovni, výchovné nespôsobuje, doposiaľ bol 4-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne testy vykázané nemá. Odvolací súd má za to, že správanie a vystupovanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody tak ako vyplýva z hodnotenia ústavu, nie je takého charakteru, aby bolo na jeho základe možné jednoznačne ustáliť, že plnením pracovných povinností a správaním vo výkone testu preukázal polepšenie. Vzhľadom na dĺžku doposiaľ vykonaného trestu a závažnosť trestnej činnosti, za ktorú mu boli tresty uložené, nemožno považovať udelenie 4 disciplinárnych odmien za dostatočné z hľadiska podmienečného prepustenia. Súd I. stupňa nepochybil, keď vyhodnotil osobu odsúdeného a jeho trestnú minulosť ako takú, ktorá nedáva záruky, že v prípade prepustenia bude viesť riadny život. V tomto smere je potrebné poukázať opätovne na to, že odsúdený sa doposiaľ dostal do rozporu so zákonom celkove 11-krát, vo výkone testu je po 4-krát. Z uvedeného možno vyvodiť, že ani predchádzajúce podmienečné tresty odňatia slobody resp. vykonané nepodmienečné tresty nedosiahli očakávaný účel, pretože odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti. V osobe odsúdeného sa jedná o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti.

Krajský súd mal za to, že sťažnostné dôvody odsúdeného nemôžu podmieniť iné rozhodnutie vo veci než to, ako rozhodol okresný súd. Súčasná zákonná úprava totiž jednoznačne vyžaduje, aby boli súčasne splnené dve materiálne podmienky tak ako boli rozvedené vyššie, v tomto smere nemožno preceňovať ani hodnotenie riaditeľa ústavu.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené o výrokovej časti, keď v podrobnostiach poukazuje na správne dôvody napadnutého uznesenia s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.