Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_9C-162-2013.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/162/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: B. Š., A.. XX.X.XXXX, W. X. F., F. XXX/XX proti odporcovi: U. W., A.. X.X.XXXX, W. X. F., F. XXX/XX, o zrušenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
R u š í vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke určenú uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4C 112/2006-20 zo dňa 3. 8. 2006 vo výške 66,39 eur mesačne a to odo dňa 1. 4. 2013.
Odporcu n e z a v ä z u j e k úhrade súdneho poplatku z návrhu.
odôvodnenie:
V návrhu na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.5.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil odporcovi povinnosť platiť jej výživné titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela počnúc od 1.4.2013. Návrh zdôvodnila tým, že odporca je od 12.5.2008 nezamestnaný a jeho príjem činí 62,50 eur, z ktorého nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v roku 2006 bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2.000,- Sk mesačne. Bývalý manžel teda odporca je od roku 2008 nezamestnaný a jeho príjmom je len dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. S odporcom žijú naďalej v jednej domácnosti, spoločne sa podieľajú na úhrade nákladov za bývanie. Vzhľadom na výšku jeho príjmu nie je schopný prispievať na jej výživu určeným výživným. Jej príjmom je len dávka v hmotnej núdzi, ktorú od 1. 4. 2013 poberá vo výške 114,98 eur mesačne. Ona ani odporca nemajú vyživovacie povinnosti. Ani jeden z nich nevlastní nehnuteľnosti ani majetok väčšej hodnoty, bývajú v nájme u jej matky.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že od roku 2008 je nezamestnaný a jeho príjmom je len dávka v hmotnej núdzi. Z toho dôvodu nie je schopný platiť výživné navrhovateľke. Zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, oboznámením sa s písomnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. 13C/205/2003-108, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2006 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania, z ktorého v tom čase pochádzali dve maloleté deti, bolo rozvedené. Na čas po rozvode boli súdom maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí spolu sumou 3 000,- Sk mesačne.
Uznesením tunajšieho súdu č. 4C/112/2006-20, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2006 bol súdom schválený súdny zmier, podľa ktorého sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela sumou 2 000,- Sk mesačne počnúc od 1.6.2006. V čase rozhodovania súdom navrhovateľka bola dobrovoľne nezamestnaná, pracovala na základe dohody o vykonaní práce a odporca bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere.
Navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.8.2006. jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 114,98 eur mesačne. Odporca je taktiež vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie to od 12.5.2008. Jeho príjmom je taktiež len dávka v hmotnej núdzi. Ani jeden z účastníkov nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemajú už vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
Podľa § 72 ods.1, 2 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Dokazovaním bolo v konaní preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňom 19.4.2006. V zmysle citovaného ustanovenia § 72 Zákona o rodine príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Uvedená doba už uplynula, pričom neboli v konaní zistené dôvody, pre ktoré by táto doba mala byť predlžená napriek tomu, že navrhovateľka je naďalej nezamestnaná a jej príjmom je len dávka v hmotnej núdzi. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu je totiž nezamestnaný aj odporca a sám je odkázaný na dávku v hmotnej núdzi.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd nerozhodol poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. pretože účastníci si náhradu trov konania neuplatnili. Súd nerozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu z dôvodu, že sú u neho splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľka v konaní bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.