Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-363-2012.pdf
PDF · 86.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/363/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátom Mgr. Martinom Katriakom, Bratislava, Clementisova 10, proti odporcovi: H. Z., bytom K., S. XXXX/XX, občan M., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 1.839,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/263/2011-62 zo dňa 30. januára 2012 v zamietajúcej časti a v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.175,48 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 21.08.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení č. A 4312760 zo dňa 28.03.2009 pod bodom 2.5 v znení špecifikovanom vo výroku napadnutého rozhodnutia je ako neprijateľná neplatná. Odporcovi
zároveň uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia 110 eur a ďalšie trovy 30,80 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami Občianskeho zákonníka: § 51, § 544 ods. 1, § 517 ods. 1, § 52 a nasledujúce, ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním výsluchom zástupcu navrhovateľa, predloženými listinnými dôkazmi. Dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie vyúčtovaných služieb je dôvodný. Navrhovateľ služby dodal, odporca ich prijal, pričom za ne nezaplatil. V tejto časti súd prvého stupňa o zaplatenie náhrady za dodané služby návrhu vyhovel. Odporca ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§ 494 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi z priznanej čiastky úrok z omeškania odo dňa navrhovaného navrhovateľom. Odporca sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania, preto je povinný platiť úrok z omeškania. Návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia zmluvnej pokuty súd prvého stupňa nevyhovel. Poukázal na článok 6 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada
od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohodol zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Zmluvná podmienka je preto neplatná, z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že navrhovateľovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania priznal náhradu trov voči odporcovi v rozsahu 28%, keď pomer úspechu navrhovateľa a odporcu je 63% ku 36%.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal okolnosťami, za ktorých bol posudzovaný dodatok uzatvorený. Povinnosťou súdu je najskôr skúmať naplnenie znakov definície neprijateľnej podmienky, či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti. Pri výhodách, ktoré na základe zmluvy o pripojení získal odporca, zaviazal sa k prísnejším podmienkam poskytovania telekomunikačných služieb. Odporca dané podmienky neplnil, za
porušenie týchto povinností sa zmluvné strany dohodli, že bude zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 663,90 eur. Skutočnosť, že odporca nezaplatil vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby, bola v konaní preukázaná. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón mohol odporca kúpiť rovnako aj bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti, resp. ak nechcel byť viazaný hrozbou sankcie, mohol si vybrať lacnejší mobilný telefón za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok je podľa názoru navrhovateľa jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi oboma stranami, kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach podľa Občianskeho zákonníka v spojení s interpretáciou podľa Smernice 93/13, ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora vylúčená. Vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako ďalší znak neprijateľnosť podmienok je nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhody, ktoré získava uzatvorením dodatku podľa skutkových okolností. Je nepostačujúce len formálne vyvodiť objektívnu spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa a nezaoberať sa vôľou zmluvných strán v uzatváraní dodatku. Navrhovateľ namietal, že súd sa nezaoberal inou právnou kvalifikáciou uplatnených nárokov, ako to navrhoval navrhovateľ. Navrhovateľ žiada zaplatenie konkrétnej sumy. V súlade s procesnou zásadou iura novit curia je právne posúdenie skutkového stavu výlučne úlohou súdu. Skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil na základe prednesu ďalšie dôkazy neodôvodňuje, že sa súd takýmto právnym posúdením vôbec nezaoberal. Je nepochybné, že k porušeniu povinnosti došlo, že navrhovateľ odpredal na základe uzatvoreného dodatku mobilný telefón, odporcovi sa zaviazal poskytovať zvýhodnené služby. V dôsledku porušenia povinnosti sa odporca obohatil na úkor navrhovateľa, keď zároveň nezotrval s ním v zmluvnom vzťahu, na čom má navrhovateľ prioritný záujem. Z tohto stručného zdôvodnenia mohol a mal súd prvého stupňa na základe predložených listinných dôkazov vychádzať. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel, neurčil zmluvnú podmienku uvedenú v treťom výroku za neprijateľnú, resp. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil, prípadne vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhoval, aby súd rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania a trov prvostupňového konania v prípade, ak
vec nebude vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie záujmu Európskej únie a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) uplatňuje plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok.
K námietke údajného individuálneho vyjednania zmluvnej pokuty odvolací súd poznamenáva, že hlavná zmluva alebo jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno prisvedčiť tvrdeniam mobilného operátora o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.