Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-238-2013.pdf
PDF · 94.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/238/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, adresa na doručovanie: Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Agentúra Žilina, Uhoľná č. 1, proti odporkyni: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - R. č. XX, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Advokátska kancelária Q., I. XXXX, v konaní o zaplatenie 977,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/184/2011-224 zo dňa 24.9.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4C/184/2011-224 zo dňa 24.9.2012 zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 977,86 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 29.7.2007 až do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 60,- eur počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stane zročným celý dlh. Zároveň odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 70,67 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, a to najmä z protokolu o nehode v cestnej premávke vyhotovené OR - PZ Čadca č. ORP-P-697-ODI-CA-2006, že dňa 11.7.2006 o 10.50 hod. došlo k nehode tak, že vodič Ing. Q. riadil osobné motorové vozidlo v smere od Žiliny, kde sa v uvedenom úseku cesty otvorila drevená brána rodinného domu č. XX na R. tak, že krídlo brány vošlo priamo do jazdného pruhu, načo vodič už nestihol zareagovať a pravou prednou časťou narazil do krídla brány, ktorej majiteľkou je odporkyňa. Rozhodnutím o priestupku bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na tom základe, že dňa 11.7.2006 o 10.50 hod. sa v meste Čadca - Horelica priamo do jazdnej dráhy otvorila drevená brána v celkovej dĺžke veľkého krídla 4,4 m, ktorá patrí vlastníčke - odporkyni I. R., ktorá je zároveň vlastníkom rodinného domu č. XX, pritom došlo ku kolízii s prechádzajúcim motorovým vozidlom. Od sankcie bolo upustené, nakoľko sa má za to, že k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Z rozhodnutia vyplýva, že I. R. na priestupkovom pojednávaní uviedla, že je si vedomá toho, že brána sa otvára do vozovky a je zodpovedná za udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala tento deň. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odporkyňa na Ministerstvo vnútra SR - sekciu verejnej správy, priestupkové oddelenie, žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa §
65 Správneho poriadku, pričom Krajský dopravný inšpektorát v Žiline rozhodnutím mimo odvolacieho konania zo dňa 3.2.2009 zrušil rozhodnutie o priestupku zo dňa 13.9.2006 ako nezákonné, pričom konštatoval, že prvostupňový správny orgán bez náležitého zisťovania v predmetnej veci predčasne rozhodol bez toho, aby zistil a objasnil skutočný stav veci. Prvostupňový správny orgán mal zistiť a preveriť, ktoré deti z ulice sa v tom čase prišli hrať k vnúčatám I. R., ktoré z nich nezatvorilo a nezaistilo s hasprou bránu. V predmetnej veci nebola jednoznačne preukázaná miera zavinenia dopravnej nehody, výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný, obsahoval logické chyby a nesprávnosti, taktiež neobsahuje rozhodnutie o povolenie vjazdu k rodinnému domu č.p. R. XX, kde ako jedna z podmienok je uvedené, že brána sa má otvárať dovnútra a nie smerom do vozovky, pričom táto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. V danom prípade existuje pochybnosť o tom, že účastníčka konania I. R. porušila ustanovenie § 40 ods. 1, 3 zák. č. 315/96 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a s poukazom na zánik zodpovednosti za priestupok vo veci nie je možné ďalej konať, aby bol zistený a objasnený skutočný stav veci.
Z poistnej zmluvy č. 08-128989-9 zo dňa 15.5.2006 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako poisťovňou a firmou Autoprofit s.r.o., Čadca ako poistený, mal súd zistené, že uvedená zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 16.5.2006 na dobu neurčitú. Predmetom poistenia je živelné poistenie, poistenie proti odcudzeniu a poistenie zodpovednosti za škodu do výšky 500.000,-Sk. Poistený Autoprofit s.r.o., ako aj poškodený N. Y., oznámili poisťovni vznik škody na motorovom vozidle Peugeot Partner EVČ: CA-412AZ. Rozsah plnenia - pravá strana vozidla, pravé predné zrkadlo, pravé predné dvere, pravý zadný blatník, pravá predná kľučka, lišta pravej strany, pričom ku škode došlo pri prechádzaní úseku cesty Čadca-Horelica dňa 11.7.2006.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že dňa 11.7.2006 o 10.50 hod. došlo na úseku cesty Čadca-Horelica k dopravnej nehode tak, že osobnému motorovému vozidlu zn. Peugeot Partner EČV: CA412AZ sa do jeho jazdnej dráhy z pravej strany spoza chodníka otvorila drevená brána, na základe čoho došlo k nárazu pravého boku predmetného motorového vozidla do brány. Vodič vozidla na prekážku reagoval prudkým strhnutím riadenia vľavo, aj napriek tomu došlo k nárazu, nakoľko sa vodič nemohol viac vyhnúť vľavo, lebo v protismere išlo iné vozidlo. Odporkyňa sa bránila tým, že neporušila žiadnu právnu povinnosť. Poukázala na to, že nebolo preukázané jej zavinenie, nakoľko rozhodnutie o priestupku bolo zrušené. Navrhovateľ poukazoval na to, že odporkyňa poručila prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a nestotožnil sa s odporkyňou, že nebolo preukázané jej zavinenie, nakoľko rozhodnutie o priestupku bolo zrušené. Súd prvého stupňa poukázal na to, že pokiaľ by nedošlo k zániku zodpovednosti za priestupok, vo veci by bolo možné ďalej konať a bol by zistený a objasnený skutočný stav veci. Podľa právneho záveru prvostupňového súdu odporkyňa porušila ust. § 415 OZ, keď si nepočínala tak, aby nedošlo ku škode na majetku. Zdôraznil, že toto ustanovenie nemá iba preventívno-výchovnú povahu, ale povinnosť vyslovená týmto ustanovením je pre každého z účastníkov občiansko-právnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa chovať, a preto nedodržanie tohto ustanovenia predstavuje protiprávne konanie. Ustanovenie § 415 OZ ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nezadali príčinu ku vzniku škody na zdraví, majetku a iných hodnotách. Toto ustanovenie prichádza do úvahy vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Porušenie prevenčnej povinnosti znamená zároveň porušenie aj právnej povinnosti podľa § 420 OZ. Je teda jedným zo základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu, založenej na princípe prezumovaného zavinenia. Vždy je treba posudzovať, či škodlivý výsledok by nebol nastal i bez tohto porušenia, teda či konanie v súlade s prevenčnou povinnosťou bolo spôsobilé škode, ktorá vznikla, zabrániť. Každý je povinný pri svojom konaní zachovať s ohľadom na konkrétne podmienky taký stupeň pozornosti a ohľaduplnosti, ktorý je spôsobilý vždy zabrániť vzniku škody. Súd mal preto jednoznačne preukázané, že odporkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť, čím zároveň došlo aj k porušeniu právnej povinnosti v zmysle § 420 OZ a to tým, že nezabezpečila bránu tak, aby sa neotvárala do vozovky, nakoľko si musela byť vedomá toho, že pokiaľ sa brána do vozovky otvorí, pričom celková dĺžka tohto veľkého krídla brány bola 4,4 m, takže značným spôsobom zasahovala do vozovky, auto, ktoré by práve šlo a v protismere by mu išlo iné vozidlo, nemá žiadnu možnosť vyhnúť sa tejto bráne a dôjsť ku kolízii. V danom prípade išlo len o škodu na majetku, avšak v prípade, že by išlo napr. o nejaké záchranné vozidlo na zákrok vyššou rýchlosťou, mohlo by dôjsť aj ku škodám na zdraví. Nárazom motorového vozidla Peugeot Partner do otvorenej brány odporkyne,
vznikla škoda na tomto motorovom vozidle, keď poškodená bola najmä jeho pravá predná časť a to pravé predné zrkadlo, pravé predné dvere, pravý zadný blatník, pravá predná kľučka, lišta pravej strany. Spoločnosti Autoprofit s.r.o., Čadca, ktorá predmetné vozidlo prevzala do opravy, vznikla škoda vo výške 30.459,- Sk, ako to vyplynulo z faktúry č. 20610376 zo dňa 28.7.2006. Jedinou príčinou poškodenia motorového vozidla Peugeot Partner bola jeho kolízia s otvorenou bránou odporkyne, ktorá zasahovala do jazdného pruhu hlavnej cesty a tým mal súd preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporkyne a vznikom škody. Pokiaľ ide o zavinenie, občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, zavinenie predpokladá, predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, pričom odporkyňa nepreukázala existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nej objektívne požadovať. Z uvedeného vyplýva, že sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za vznik škody podľa § 420 ods. 1 OZ. Preto s poukazom na uvedené návrhu vyhovel a odporkyňu zaviazal uhradiť vzniknutú škodu, pretože nepochybne v danej veci mal súd preukázanú spôsobenú škodu spoločnosti Autoprofit s.r.o., ktorá prevzala osobné motorové vozidlo za účelom plnenia záväzku na opravu od jeho vlastníka, pričom vlastníkovi tohto motorového vozidla zodpovedá podľa § 421 OZ za jeho poškodeniu, stratu alebo zničenie. Spoločnosť Autoprofit s.r.o., bola pre prípad vzniku takejto zodpovednosti za škodu v súvislosti s vecami prevzatými na opravu poistená a na základe poistnej zmluvy poškodenému plnila poisťovňa. Na poisťovňu, t.j. navrhovateľa, tak prešiel zákonný nárok na náhradu škody voči zodpovednej osobe, ktorý inak patril firme Autoprofit s.r.o. Keďže je odporkyňa zodpovedná za škodu spôsobenú firme Autoprofit, je na základe tohto regresného nároku povinná plniť poisťovni. Náklady na uvedenie motorového vozidla do predošlého stavu boli vo výške 30.459,- Sk, pričom odporkyňa v tomto konaní výšku škody žiadnym spôsobom nenamietala. Z uvedenej sumy po odrátaní spoluúčasti 1.000,- Sk plnila poisťovňa poškodenému sumu 29.459,- Sk.
Proti tomuto rozsudku odporkyňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedla, že s rozsudok nesúhlasí a poukázala na to, že škoda bola spôsobená maloletými deťmi, ktoré otvorili bránku, do ktorej následne narazil vodič motorového vozidla Peugeot Partner EVČ: CA412AZ, ktorého vlastníkom bol N. Y.. Za konanie maloletých detí v zmysle § 422 OZ zodpovedá ten, kto je povinný vykonávať nad nimi dohľad. Tento dohľad majú rodičia maloletých detí v zmysle § 31 ods. 1 Zákona o rodine. Nakoľko nemožno žalovať maloleté deti, pretože tieto nevedia posúdiť následky svojho správanie, je vždy potrebné, aby boli žalovaní rodičia maloletých detí, pretože deti v zmysle § 19 a § 20 O.s.p. nemajú procesnú spôsobilosť. Odvolateľka má za to, že vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, kto by mal niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu, no napriek tejto skutočnosti navrhovateľ zotrval na svojom návrhu, v ktorom žaluje ju ako vlastníčku bránky, hoci za škodu nenesie zodpovednosť. Navrhovateľovi sa tento postup zdal najjednoduchší pre vymoženie regresného nároku, no nemá naň právny základ, pretože zodpovednosť by mal niesť niekto iný a to ako bolo vyššie uvedené rodičia maloletých detí, ktoré spôsobili otvorenie bránky, ktorá následne viedla k dopravnej nehode. Ďalej poukázala na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd prvého stupňa uvádza, že odvolateľka porušila prevenčnú povinnosť tým, že nezabezpečila bránu tak, aby sa neotvárala do vozovky, čím by zabránila vzniku škody. Podľa odvolateľky záver, že bola porušená preventívna povinnosť v zmysle § 415 OZ, nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovaných, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva, pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustili žalovaní, nie je nárok na náhradu škody daný. V konaní bolo preukázané, že bránku otvorili deti, ktoré sa prišli hrať k mojím vnúčatám, a preto nebola naplnená ani podmienka príčinnej súvislosti. Preto ona za vznik škody nezodpovedá a nie je naplnená ani podmienka zavinenia. Odvolateľka tvrdí, že sa žiadnym spôsobom nepodieľala na vzniku príčiny, a teda škody tak, aby bola povinná nahradiť navrhovateľovi vzniknutú škodu. Odvolateľka má za to, že v prípade jej osoby nie sú splnené tri zo štyroch základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, predovšetkým zavinenie, porušenie právnej povinnosti, ako i príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti za škodu. Preto z uvedeného dôvodu v jej prípade nie je splnená zodpovednosť podľa § 420 OZ. Navyše je potrebné zamyslieť sa inak tou skutočnosťou, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie v tom smere, či nie je možné pristúpiť k delenej zodpovednosti, tzn. že sčasti bude zodpovedný za škodu voči motorového vozidla a sčasti rodičia maloletých detí, ktoré škodu spôsobili. Na základe uvedených skutočností odvolateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníčkou konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. odvolací súd vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla odvolateľka, konštatuje, že súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
Odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľke, ktorá tvrdila, že v prípade jej osoby neboli splnené tri zo štyroch základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, predovšetkým zavinenie, porušenie právnej povinnosti, ako i príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom v prejednávanej veci sa zaoberal jednotlivými predpokladmi vzniku zodpovednosti odporkyne za vzniknutú škodu. V ust. § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady) zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone. Tvrdenie odporkyne, že nie je preukázané jej zavinenie, považuje odvolací súd vyslovene za účelové, keď zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že odporkyňa porušila ust. § 415 Občianskeho zákonníka a to všeobecnú prevenčnú povinnosť. Odporkyňa si nepočínala tak, aby svojim konaním alebo opomenutím nespôsobila škodu na majetku a na iných hodnotách a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a ňou existuje právny vzťah alebo nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 OZ. V konaní bolo jej protiprávne konanie preukázané, tak isto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom tejto príčiny. Konkrétne odporkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 OZ tým, že nezabezpečila bránu tak, aby sa neotvárala do vozovky, nakoľko si musela byť vedomá toho, že pokiaľ sa brána do vozovky otvorí, keďže jej celková dĺžka veľkého krídla brány bola až 4,4 m, takže značným spôsobom zasahovala do vozovky, musela vedieť, že auto, ktoré by práve šlo a v protismere ak by išlo iné vozidlo, toto auto by nemalo žiadnu možnosť vyhnúť sa tejto bráne a tak by došlo kolízií, ako sa aj skutočne v prejednávanej veci stalo.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaniu, keď argumenty, na ktorých odporkyňa založila svoje odvolanie, nepovažoval za dôvodné, práve naopak, považoval ich za vyslovene účelové, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
Odporkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná, preto jej postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešný bol navrhovateľ, ktorý si v súvislosti s odvolacím konaním trovy neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol, že navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.