Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/120/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporkyni: U. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX L. nad L., o zaplatenie 358,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa (jeho právneho predchodcu ESSOX SK, s.r.o.) proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. marca 2012, č. k. -38, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach v bodoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom v bode I. uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 188,62 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300,16 eur od 12.06.2010 do 15.06.2010, zo sumy 225,80 eur od 16.06.2010 do 20.08.2010 a zo sumy 188,62 eur od 21.08.2010 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 20 eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku na označený účet navrhovateľa, a to pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti. V bode II. návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. V bode III. výroku rozsudku vyslovil, že zmluvná podmienka v čl. V. Záverečných ustanovení v bode 3 Obchodných podmienok zmluvy o úvere, zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty, spoločnosti ESSOX Sk, s.r.o., IČO 35 978 881, so sídlom Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom k svojej povahe majú trvať aj po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky klienta vrátane úrokov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia je neprijateľná. V bode IV. uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi, do rúk jeho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia 4,89 eur a náhradu trov konania 1,26 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok vychádza zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania. Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 18.08.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 537,44 eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 18 mesačných splátkach po 37,18 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.09.2009. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky. Odporkyňa si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, preto navrhovateľ podľa článku V. ods. 2 obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Ku dňu podania návrhu na začatie konania navrhovateľ evidoval voči odporkyni pohľadávku vo výške 358,71 eur s príslušenstvom. Táto pozostávala z dlžných splátok splatných do účinnosti odstúpenia navrhovateľa od zmluvy vo výške 125,65 eur, nesplatenej časti istiny vo výške 185,96 eur, poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 6,64 eur a dlžných úrokov z

omeškania do dňa predčasnej splatnosti vo výške 0,17 eur. Odporkyňa dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradila. Odporkyňa splácala úver v mesačných splátkach vo výške 37,18 eur dňa 11.09.2009, 16.12.2009, 25.02.2010, 24.03.2010, 15.06.2010, 20.08.2010 a splátku vo výške 44,25 eur uhradila dňa 07.12.2009 a splátku vo výške 44,31 eur uhradila 08.02.2009. Na základe uvedených skutkových zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 18.08.2009 bol založený medzi účastníkmi konania občianskoprávny záväzkový vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a ustanovenia , , , , . V dôsledku porušenia zmluvných podmienok odporkyňou (čl. V. obchodných podmienok), navrhovateľ odstúpil od zmluvy Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon adresoval odporkyni, ktorá ho prevzala 01.06.2010. Vzhľadom na to, že ide o občianskoprávny vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia , je potom potrebné vyvodiť podľa , že zmluva sa doručením odstúpenia od zmluvy od počiatku zrušila a jej zrušením zanikajú práva a povinnosti strán z nej plynúce. Strany si v takomto prípade musia vydať vzájomne poskytnuté plnenia, resp. nahradiť škodu, ak niektorej zo strán ich konaním vznikla. I keď navrhovateľ poukazoval na dojednania v článku V bod. 3 obchodných podmienok zmluvy o úvere, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade odstúpenia od zmluvy nezanikajú práva, záväzky a zmluvné ustanovenia zmluvy - najmä platobné záväzky klienta vrátane úrokov a nákladov, podľa názoru okresného súdu, takto koncipovaná podmienka je formulovaná v obchodných podmienkach zmluvy, ktorá síce tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, avšak je pripravená na formulári, ktorej obsah nemala možnosť odporkyňa ovplyvniť, pričom neprimeraným spôsobom zasahuje do postavenia spotrebiteľa v jeho neprospech. Konštatoval, že akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, preto uvedenú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú a podľa jej neprijateľnosť vyhlásil vo výroku svojho rozsudku. Z uvedených dôvodov preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie 188,62 eur - teda vo výške poskytnutého úveru, zníženého o úhrady vykonané odporkyňou v prospech navrhovateľa (237,28 eur do odstúpenia od zmluvy a 111,54 eur po odstúpení od zmluvy) a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi priznal proti odporkyni právo na úroky z omeškania podľa vo výške 9% ročne určenej podľa nariadenia vlády č. , a to od 12.06.2010, keď sa táto dostala do omeškania. Okresný súd moment omeškania odporkyne ustálil ako tretí deň od márneho uplynutia 10-dňovej lehoty na plnenie, ktorú navrhovateľ poskytol odporkyni vo výzve, po odstúpení od zmluvy. Rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza z ust. Konštatoval, že čistý úspech navrhovateľa v konaní bol 6%, čomu zodpovedá aj priznaná náhrada trov konania navrhovateľovi. Splnenie povinnosti uloženej v rozsudku odporkyni podľa umožnil v splátkach po 20 eur mesačne vzhľadom na jej preukázanú majetkovú situáciu, pričom nebudú ohrozené oprávnené záujmy navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovým častiam pod bodmi II. a III. navrhovateľ podal včas odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolací dôvod podľa ust. a V odôvodnení svojho odvolania namietal právne závery okresného súdu, týkajúce sa článku V. ods. 3 obchodných podmienok. Podľa jeho názoru, nie je možné akceptovať závery okresného súdu, ktoré v podstate znamenajú, že navrhovateľ po oprávnenom odstúpení od zmluvy, sa ocitne v horšom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Uvedená prax súdu by znamenala popretie základného zmyslu úverovej zmluvy, a to je poskytovanie peňazí za úrok. V istom zmysle by potom aj dlžníci, ktorí riadne neplnia svoje povinnosti z úverovej zmluvy a ktorých vzťah bol z tohto dôvodu ukončený odstúpením od zmluvy, boli zvýhodnení oproti tým dlžníkom, ktorí si svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne plnia, pretože tí by splácali úrok a dojednané poplatky po celú dobu úverového vzťahu. Podľa jeho názoru, príliš extenzívny výklad ustanovení právnych predpisov zakotvujúcich ochranu spotrebiteľa, je neprípustný. Poukázal na základné zásady občianskoprávnych vzťahov a súkromného práva vôbec, zakotvené v a , ďalej na a citoval z nálezu Ústavného súdu č. 21/97, v zmysle ktorého „Rovnosť účastníkov patrí k základným ťažiskovým princípom občianskeho súdneho konania. Je vedľa princípu verejnosti jedným z dvoch, ktoré priamo vo svojich článkoch zakotvuje“. Súdna ochrana, ktorá bola poskytnutá odporkyni, bola neprimeraná, vzhľadom na skutočnosť, že počas celého konania bola pasívna, ani pred súdnym konaním, ani počas neho neprejavila snahu riešiť svoj záväzok. Rozsudok okresného súdu popiera uvedené zásady, popiera dispozitívnosť ustanovení a možnosť účastníkov dohodnúť si následky odstúpenia od zmluvy odchylne od zákona. V konečnom dôsledku

tak rozhodnutie okresného súdu prelamuje aj zásadu autonómie vôle účastníkov úverovej zmluvy. Domnieva sa preto, že z vyššie uvedených dôvodov okresný súd vec nesprávne právne posúdil, a to aj v časti týkajúcej sa vyhlásenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v rozsudku. Navrhovateľ súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 122,38 eur.

Odporkyňa nevyužila svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľa.

V odvolacom konaní pôvodný navrhovateľ a spoločnosť Justitia Debt AG podaním zo dňa 20.03.2013 navrhli zmenu účastníkov na strane navrhovateľa podľa , a to v dôsledku uzavretia zmluvy s postúpením pohľadávok zo dňa 25.01.2013.

Uvedenému návrhu krajský súd, vzhľadom na splnenie zákonných podmienok osobitným rozhodnutím vyhovel.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. , v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutých častiach - II. a III., potvrdiť ako vecne správny podľa O odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa , v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

V prejednávanej veci je rozsudok okresného súdu z aspektu vecného, ako aj z formálneho aspektu - jeho odôvodnenie spĺňa zákonom predpísané kritéria ( ) správny, preto podľa odvolací súd sa identifikuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň poukazuje.

Súčasne považuje za potrebné k dôvodom odvolania navrhovateľa akcentovať nasledovné právne závery.

K vytýkanému porušovaniu zásad občianskoprávnych vzťahov a zásad občianskeho súdneho procesu; najmä z hľadiska ingerencie súdu v prospech odporkyne:

V prejednávanej veci navrhovateľ uplatňuje nároky proti odporkyni na základe zmluvy o úvere, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. V prípade takejto zmluvy je okresný súd povinný ex offo skúmať, či zmluvné podmienky nepožadujú od odporkyne, ktorá nesplnila svoj záväzok, neprimerané sankcie, ktoré možno považovať za neprijateľné podmienky, ktoré zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou.

Odporkyňa ako spotrebiteľka bola nepochybne v danom prípade z aspektu informovanosti pri uzatváraní zmluvy a vyjednávacej pozície, v slabšom postavení a mala na výber, buď zmluvu (spolu s obchodnými podmienkami) vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať, a to so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Za týchto okolností je možné dosiahnuť faktickú rovnosť len vonkajším zásahom.

Vzhľadom na uvedené, je úlohou súdu posúdiť ustanovenia predmetnej zmluvy, týkajúcich sa jednotlivých nárokov, tieto vyhodnotiť a posúdiť, či v danom prípade nejde o neprijateľné podmienky. V prípade, ak dospeje k záveru, že ide o neprijateľné podmienky, má to za následok, že takéto ustanovenie v zmluve je absolútne neplatné a nie je prípustná ani prípadná moderácia takéhoto zmluvného dojednania (napríklad pri zmluvnej pokute). Ustanovenie vychádza z transpozície Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, zaoberajúcu sa spotrebiteľskými zmluvami, by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej

podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Priznaním plnenia zo zmluvnej podmienky, ktorá sa považuje za neprijateľnú, by išlo o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochranu práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ, je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami preto povinný z úradnej povinnosti skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že neprijateľné podmienky nie sú formulované tak, čo presne a v akom znení nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať, ale sú formulované tak, že sa v nich zakazuje také dojednanie, v dôsledku ktorých nastane nežiaduci stav.

vo svojom ustanovení zakotvuje všeobecné pravidlo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Právne účinky odstúpenia od zmluvy jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy upravuje ustanovenie , v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené a účastníkmi dohodnuté inak.

V prípade, ak sa zmluva zruší, nastupujú povinnosti účastníkov zrušenej zmluvy podľa , teda povinnosť vzájomnej reštitúcie - vrátiť druhému všetko, čo dostal, prípadne, ak dostal iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má on.

V prejednávanej veci navrhovateľ jednostranným právnym úkonom, adresovaným odporkyni odstúpil od úverovej zmluvy. Právnym dôsledkom tohto jeho úkonu podľa bolo zrušenie zmluvy od začiatku a vznik povinnosti odporkyne vrátiť navrhovateľovi všetko, čo podľa zmluvy dostala - teda poskytnutý úver (po odpočítaní zaplatených súm),a to podľa .

Uvedená zákonná úprava nárokov účastníkov zo zrušenej zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku odstúpenia od nej ( ), však zásadne nevylučuje, aby sa účastníci dohodli na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku.

V prejednávanej veci si účastníci dohodli v čl. V. bode 3 obchodných podmienok „záväzky po skončení zmluvy“, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoje ďalšie nároky uplatnené v návrhu na začatie konania.

Právny záver okresného súdu o neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok, považuje aj odvolací súd za správny.

Predovšetkým uvedené podmienky sú formulárové, vopred vyhotovené dodávateľom, odvolací súd dodáva, že takmer nečitateľné, vyhotovené drobným písmom, ktorých obsah odporkyňa ako spotrebiteľka ani nemala možnosť ovplyvniť, teda už len samotnú formu obchodných podmienok, je možné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku, nehovoriac o jej obsahu, ktorý je zjavne v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, pretože zmluvná podmienka v čl. V. bode 3 obchodných podmienok a z nej vyplývajúce právne následky sa odchyľuje v jej neprospech od ustanovenia v spojení s ust. .

Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ navrhovateľ si zvolil uvedenú formu zrušenia zmluvy, musí si byť vedomý aj právnych následkov svojho úkonu, najmä z aspektu povinnej súdnej kontroly dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, ktoré nesmú poškodzovať spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Úspešná odporkyňa náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 jej náhrada odvolacích trov nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .