Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-314-2010.pdf
PDF · 106.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/314/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci maloletých detí M., nar. XX.X.XXXX, a W., nar. XX.X.XXXX, L., bytom K., Y. mieru XX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Y. mieru XX, zastúpenej Q.. Janou Bajužíkovou, advokátkou AK so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, a Ladislava L., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom AK so sídlom Košice, Idanská 17, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať za obdobie od 22.9.2010 do 16.4.2012 na výživu mal. M., nar. XX.X.XXXX, sumou 90,- eur mesačne, a na výživu mal. W.II. Dlžné výživné na mal. M. za obdobie od 22.9.2010 do 16.4.2012 vo výške 844,73 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 70,40 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, do rúk matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. 9P/314/2010
- 2 -
III. Dlžné výživné na mal. Petra za obdobie od 22.9.2010 do 16.4.2012 vo výške 844,73 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 70,40 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, do rúk matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Konanie v časti o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov a konanie o úpravu styku na čas do rozvodu z a s t a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, podaný na tunajší súd dňa 22.9.2010.
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/175/2010 zo dňa 28.3.2012, právoplatným dňa 17.4.2012, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Štefana sumou 90,- eur mesačne a mal. W. sumou 90,- eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s mal. deťmi na
každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., každý týždeň v mesiaci od stredy od 18.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., ako aj počas sviatkov a prázdnin.
Vzhľadom ku skutočnosti, že v čase rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo už manželstvo rodičov právoplatne rozvedené a maloleté deti boli pred rozvodom vo faktickej starostlivosti matky, nie je potrebné rozhodnúť v tejto časti, preto súd konanie v časti o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičom a o úpravu styku otca s mal. deťmi zastavil. Predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na čas od podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom do právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov, t.j. za obdobie od 22.9.2010 do 16.4.2012. 9P/314/2010
- 3 -
V návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu sa matka domáhala určenia výživného na mal. M. vo výške 100,- eur mesačne a mal. W. vo výške 100,- eur mesačne.
Matka v čase podania návrhu bývala spolu s maloletými deťmi u svojich rodičov v obci W. - E. č. XX, kam sa po vážnych nezhodách s odporcom prisťahovala s deťmi dňa 20.6.2010. Počas letných prázdnin 2010 a prvé dva septembrové týždne roku 2010 boli mal. deti striedavo jeden týždeň u matky a jeden týždeň u otca na naliehanie otca. Matka so striedavou starostlivosťou jednoznačne nesúhlasila, od začatia konania navrhovala, aby sa otec s deťmi stretával každý párny víkend v mesiaci od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že by mu nebránila v styku s deťmi aj cez týždeň v popoludňajších hodinách.
Otec so zverením detí matke nesúhlasil, dňa 9.8.2010 podal návrh na rozvod manželstva, konanie bolo vedené pod sp. zn. 7C/175/2010, v ktorom sa domáhal, aby boli deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené došlo v priebehu konania o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas do rozvodu zo strany otca aj matky k podaniu viacerých návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, výsledkom ktorých bolo predbežné opatrenie 9P/314/2010 zo dňa 9.12.2010, podľa ktorého bol otec oprávnený stýkať sa s deťmi každý párny týždeň od piatku 17.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý týždeň od stredy 14.00 hod. do štvrtka 8.00 hod.. Toto predbežné opatrenie bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/64/2011 zo dňa 6.4.2011 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, pretože sa styk bezkonfliktne realizoval takýmto spôsobom už t.č. 7 mesiacov
Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 1.12.2010 je zrejmé, že mal. deti vtedy trávili u otca každý druhý víkend od piatku do nedele večera, kedy ich matke otec vrátil späť. Na výživu mal. detí otec vtedy neprispieval, uhrádzal im však výdavky v škole.
Predbežným opatrením 9P/314/2010 zo dňa 12.10.2011 bol styk otca s deťmi upravený na každý párny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. ako aj každý nepárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. Toto predbežné opatrenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Košice č.k. 7CoP/37/2012 zo dňa 3.2.2012, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že maloleté deti boli v striedavej
- 4 -
osobnej starostlivosti počas veľmi krátkej doby, len počas letných prázdnin 2010, pričom od polovice septembra 2010 výlučnú starostlivosť o deti zabezpečuje matka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom tunajšieho súdu 7C/175/2010, a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/175/2010 zo dňa 28.3.2012, právoplatným dňa 17.4.2012, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Štefana sumou
90,- eur mesačne a mal. W. sumou 90,- eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s mal. deťmi na každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., každý týždeň v mesiaci od stredy od 18.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., ako aj počas sviatkov a prázdnin. Otec, matka a kolízny opatrovník sa vzdali odvolania proti všetkým výrokom rozsudku.
Matka bola v čase začatia konania zamestnaná v spoločnosti AS B., s.r.o. A., pobočka K., ako servisný pracovník. V tejto spoločnosti bola zamestnaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (č.l. XXX spisu) s priemerným čistým mesačným príjmom za rok XXXX vo výške cca XXX,- eur. Od novembra XXXX až do rozvodu manželstva bola matka zamestnaná u P. B. so sídlom C. 4, W., s priemerným čistým mesačným príjmom 286,- eur.
Otec v priebehu celého trvania konania pracuje ako živnostník - geodet.
Maloletý M. bol v čase začatia konania žiakom 3. ročníka a mal. W. žiakom 2. ročníka D. školy W..
Matka sa s deťmi vo februári 2011 presťahovala do K., kde si prenajala dvojizbový byt. Výdavky na bývanie má 300,- eur mesačne, finančne jej pomáha jej matka.
Obidve deti od septembra 2011 navštevujú D. školu na C. ulici v K..
Y. žije spolu so svojou matkou v rodinnom dome v obci W. č. XXX.
Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXX, k.ú. W., obec W. - E., okres K. - okolie, je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX, 9P/314/X010
- 5 -
nachádzajúcom sa na parcele č. XX/X, ako aj parcely číslo XX o výmere X.XXX mX - záhrady a parcely číslo XX/X o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, otec.
Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby bolo zistené, že za rok 2009 mal otec základ dane vo výške 10.479,92 eur, daňovú povinnosť zníženú o daňový bonus mal vo výške 129,85 eur, t.j. priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2009 bol vo výške cca 862,51 eur.
Potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, nachádzajúceho sa na č.l. 52 spisu 7C/175/2010, bolo preukázané, že otec ako SZČO mal za rok 2010 základ dane vo výške 6.314.22 eur, čo po odpočítaní dane na úhradu v sume 194,48 eur činí 6.119,74 eur, t.j. priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2010 bol vo výške 509,97 eur.
Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby ( č.l. 158 spisu 7C/175/2010) bolo zistené, že za rok 2011 mal otec základ dane vo výške 1.078,- eur, t.j. priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2011 bol vo výške cca 89,83 eur.
Z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby bolo zistené, že za rok 2012 mal otec základ dane vo výške 12.087,35 eur, daň na úhradu vo výške 2.296,59 eur, t.j. priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2012 bol vo výške cca 815,90 eur.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.3.2012 v konaní 7C/175/2010 bolo zistené, že otec svoj nízky príjem za rok 2011 odôvodnil tým, že jeho výdavky ako živnostníka uvedené v daňovom priznaní za rok 2011 pozostávali z nájmu motorového vozidla Škoda Octavia vo výške 500,- eur mesačne, odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne vo výške 190,- eur mesačne, telefón, internet a GPS Orange 300,- eur mesačne, ďalej v roku 2011 kúpil softvér na 3D modelovanie v hodnote 2.500,- eur, za nákup tonerov vynaložil 600,- eur, účtovníčke platí 150,- eur štvrťročne a kúpil nivelačný prístroj v sume 600,- eur. Okrem výdavkov SZČO mal otec ešte výdavky na bývanie vo výške cca 220,- eur. Aj napriek týmto výdavkom bol otec ochotný prispievať na výživu detí po 80,- eur mesačne, napokon súd rozsudkom o rozvode zo dňa 28.3.2012 určil výživné na maloleté deti po 90,- eur mesačne, s čím otec súhlasil.
V písomnom podaní matky zo dňa 24.5.2012 doručenom súdu dňa 25.5.2012 matka vyčíslila mesačné výdavky na mal. M. vo výške 218,30 eur, kde zahrnula sumu 18,- eur za školskú jedáleň, 40,- eur na ostatnú stravu, 100,- eur na bývanie, 10,-
- 6 -
eur na školské potreby, 20,30 eur na mimoškolské aktivity (družina, futbal), 20,- eur na ošatenie a 10,- eur na telefón.
Mesačné výdavky na mal. W. vyčíslila na sumu 221,30 eur, kde uviedla totožné výdavky ako pri mal. Štefanovi, okrem telefónu, za ktorý platila maloletému 3 eurá mesačne a maloletému W. kupovala aj lieky na alergiu vo výške 10,- eur mesačne.
V tomto písomnom podaní matka žiadala, aby súd určil výživné na čas do rozvodu po 90,- eur na každé dieťa, t.z. tak ako v rozsudku o rozvode, pričom nedoplatok na výživnom na maloletého M. vyčíslila vo výške 1.070,09 eur a na mal. W. taktiež vo výške 1.070,09 eur.
Právny zástupca otca na pojednávaní 25.6.2012 nesúhlasil so zaplatením dlžného výživného vo výške 1.070,90 eur na každé dieťa, poukázal na to, že otec v rozhodnom období nakupoval deťom ošatenie a iné veci osobnej potreby, ktoré zdokladoval pokladničnými dokladmi vo výške 2.216,68 eur, ako aj zaplatil matke finančné sumy v celkovej výške 1.324,59 eur, preto podľa neho žiadne dlžné výživné nevzniklo. Taktiež poukázal na to, že zhruba 3 mesiace v roku tvoria prázdniny a sviatky, keď boli deti polovicu času u otca, ktorý im zabezpečoval všetky ich potreby vrátane ich voľnočasových aktivít.
V tejto súvislosti otec poukázal na podanie, ktoré predložil súdu v konaní 7C/175/2010 ( č.l.164 - 209 spisu 7C), označené ako „Výdavky otca za rok 2010, 2011 a 2012“, v ktorom uviedol presný rozpis vecí, ktoré deťom za toto obdobie nakúpil v sume 2.216,68 eur, podložený pokladničnými dokladmi, ako aj rozpis platieb, ktoré poukázal na účet matky vo výške 1.324,59 eur.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2013 uviedla, že otec jej v rozhodnom období zaplatil na účet na výživu oboch detí sumu 1.273,43 eur.
Preskúmaním jednotlivých platieb výpismi z účtov matky a otca súd zistil, že rozdiel vo výpočtoch matky a otca je spôsobený tým, že otec do finančných platieb matke započítal aj hotovosť na detský tábor zo dňa 11.5.2011 vo výške 100,- eur, čo však matka neuviedla ani v konaní nepotvrdila, ďalšie rozdiely sú v tom, že matka priznala, že jej otec poukázal na účet v septembri 2010 sumu 112,85 eur, zatiaľ čo otec uviedol len sumu 103,95 eur, za mesiac október 2010 matka priznala sumu 49,21 eur, zatiaľ čo otec uviedol, že jej poukázal až 70,71 eur, v mesiaci október 2010 podľa matky dostala od otca 80,78 eur, zatiaľ čo otec uviedol len 41,88 eur. Čo sa týka finančných platieb matke za rok 2011, matka dokonca v dvoch prípadoch, a to za 9P/314/2010
- 7 -
mesiace január a február 2011, priznala, že od otca dostala na deti vyššie finančné sumy ako to uviedol on vo svojom vyjadrení. Na finančných platbách matke za rok 2012 sa otec i matka zhodli a uviedli ich v rovnakej výške. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané poskytnutie hotovosti vo výške 100,- eur na detský tábor, súd uvedenú sumu nemohol započítať do platieb, ktoré boli poukázané matke v rozhodnom období. Z toho dôvodu možno predpokladať, že otec zaplatil na výživu detí preukázateľne sumu 1.324,59 eur - 100 eur, t.j. 1.224,59 eur. Keďže však samotná matka priznala, že jej otec poukázal na účet až 1.273,43 eur na obe deti spolu, súd má za to, že otec zaplatil na výživu detí 1.273,43 eur. Vzhľadom na to, že otec poukazoval finančné prostriedky na účet matky spolu pre obe deti a nie je zrejmé, akou sumou prispieval konkrétne na výživu ktorého maloletého dieťaťa, súd vychádzal z toho, že otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť rovným dielom na každé dieťa, t.j. otec za rozhodné obdobie prispel na výživu každého mal. dieťaťa sumou 636,72 eur.
Otec vo Výdavkoch na deti za rok 2010, 2011 a 2012 špecifikoval veci a naturálne plnenia, ktoré deťom v rozhodnom období nakúpil a ktoré vyčíslil na sumu 2.216,68 eur. Otec medzi týmito výdavkami uviedol rôzne veci ako oblečenie, obuv, športové potreby, hračky, knihy, vstupenky na poľovnícku výstavu v A., lyže, výučbu lyžovania, dáždniky, matrace, vankúše, PC stolíky a pod. V. z týchto vecí uznala len nákup zimných búnd, otepľovačiek, rukavíc a čiapok, termo spodkov a zimnej obuvi v mesiaci október XXXX a december XXXX spolu vo výške XXX,XX eur na obe deti, ( t.j. XXX,XX eur na jedno dieťa) všetky ostatné výdavky, t.j. veci a naturálne plnenia prezentované otcom, matka poprela, nemá o nich žiadnu vedomosť, uviedla, že tieto veci si deti vôbec ku nej nenosili a okrem iného podotkla, že mala výhrady k tomu, aby otec kupoval deťom tak drahé značkové veci. D. uviedla, že ak tieto veci aj otec kúpil, neboli matke dodané a otec ich zrejme využíval len v čase jeho styku s deťmi.
V tejto súvislosti súd musí uviesť, že výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb detí a platí sa zásadne do rúk osoby, ktorá dieťa vychováva, keďže výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom. M. dokazovaním, a to zhodnými výpoveďami oboch účastníkov bolo preukázané, že z vecí zakúpených otcom za roky 2010, 2011 a 2012 mala matka k dispozícii len oblečenie za 421,09 eur, ostatné veci otec matke neposkytol a deti ich používali len keď boli u neho. Súd poukazuje na to, že deti v rozhodnom období netrávili s otcom veľa času nad rámec štandardnej úpravy styku, pretože styk sa realizoval každý druhý týždeň od piatku do nedele, prípadne na základe prvého predbežného opatrenia, aj to len po určitý 9P/314/2010
- 8 -
čas, každý druhý týždeň od piatku do pondelka rána a od stredy do štvrtka rána, preto súd nevidel dôvod, aby otec duplicitne nakupoval deťom veci, ktoré už mali doma, navyše, ak sama matka uviedla, že potrebné veci deťom na styk s otcom vždy zabalila a niekedy po ich návrate ani neboli použité. To isté sa týka aj vecí, ktoré otec nakupoval deťom v súvislosti s futbalom, pretože ako sama matka uviedla, deti mali u nej doma aj kopačky, futbalovú loptu a matka by ich otcovi v prípade vyžiadania poskytla, čo však otec neurobil a odôvodnil to tým, že medzi ním a matkou nebola žiadna komunikácia.
V súvislosti s nákupom ďalších vecí zameraných predovšetkým na športové vyžitie detí súd poukazuje na to, že je sympatické, že otec vedie deti k športu a aktívne s nimi trávi čas, nákup týchto vecí je však v súvislosti s určením nedoplatku na výživnom irelevantný, pretože otec má v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a až potom im kupovať nadštandardné veci, ktoré neslúžia na výživu detí a deti ich ani nemohli sústavne využívať.
Súd z toho dôvodu prihliadol len na nákup potrebného zimného oblečenia detí vo výške 421,09 eur na obe deti ( 210,55 eur na každé dieťa).
Súd má za to, že otec v konaní nespochybnil samotnú výšku výživného v sume 90,- eur na každé dieťa, žiadal však, aby mu súd neurčil dlžné výživné na čas do rozvodu z toho dôvodu, že žiadne nevzniklo. Aj napriek tomu v záujme zmierneho ukončenia konania bol ochotný zaplatiť dlžné výživné po 500,- eur na každé dieťa.
Na námietku právneho zástupcu otca ohľadom toho, že deti boli u otca zhruba polovicu prázdnin a sviatkov a súd by mal na to prihliadať pri určovaní dlžného výživného súd udáva, že v konaní bolo preukázané, že od začatia konania 9P/314/2010 už deti neboli v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, starala sa o ne výlučne ich matka s tým, že otec mal upravený styk s deťmi a tento styk sa realizoval najmä na základe vyššie uvedených predbežných opatrení.
Vzhľadom na to, že styk otca s deťmi sa realizoval v štandardnej dĺžke a frekvencii a nebolo preukázané, že by deti u otca trávili veľa času nad rámec bežného stretávania sa s otcom, súd neprihliadal na túto námietku právneho zástupcu otca.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9P/314/2010
- 9 -
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri určení výšky výživného za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov za toto obdobie, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o deti osobne staral. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú vo výške cca 220,- eur mesačne na každé dieťa, a výšku príjmu otca, ktorý bol od začatia konania do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vo výške 509,97 eur za rok 2010 a 89,83 eur za rok 2011, súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletých detí výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku, a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, ktorý aj pri rozvode manželstva súhlasil s takouto výškou výživného.
Súd pri určení výživného zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorá svoj podiel na výžive maloletých detí plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere.
Pri určení výšky výživného súd dáva do pozornosti aj značne vysoké výdavky otca ako živnostníka za rok 2011, pričom zároveň udáva, že je povinnosťou každého rodiča korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a je na ňom, aby príjmom z podnikania prispôsobil aj výdavky súvisiace s podnikaním. 9P/314/2010
- 10 -
Čo sa týka výpočtu nedoplatku na výživnom za rozhodné obdobie, pri určení vyživovacej povinnosti vo výške 90,- eur mesačne mal otec zaplatiť za obdobie od 22.9.2010 do 16.4.2012 na jedno dieťa výživné vo výške 1.692,- eur ( za rok 2010 297,- eur, za rok 2011 1.080,- eur a za rok 2012 315,- eur). Keďže otec za rozhodné obdobie zaplatil na výživu každého dieťaťa finančnú sumu 636,72 eur a nakúpil každému dieťaťu oblečenie, ktoré mohli deti využívať aj u matky, za 210,55 eur, súd od sumy 1.692,- eur odpočítal sumu 847,27 eur (636,72 + 210,55) a dospel k záveru, že nedoplatok na každé dieťa za rozhodné obdobie činí 844,73 eur.
Právny zástupca otca písomným podaním doručeným súdu dňa 24.6.2013 požiadal, aby súd otcovi umožnil splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 50,- eur na obidve deti vzhľadom ku skutočnosti, že otec v súčasnosti nemá dostatočné zákazky a tým príjem z podnikateľskej činnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na záver súd dodáva, že zákon neupravuje splatnosť nedoplatkov výživného. Nemalo by však byť v neprospech oprávneného, že povinný dlhší čas neplnil, zásadne by preto mal byť nedoplatok uhradený jednorazovo. Podľa okolností konkrétneho prípadu súdy môžu umožniť uhradiť dlžné výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Vzhľadom na vyššie uvedené, prihliadnuc na príjem a majetkové pomery otca, súd umožnil otcovi splácať dlžné výživné na každé dieťa v 12 mesačných splátkach po 70,40 eur spolu s bežným výživným tak ako je uvedené vo výrokoch II. a III. tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 9P/315/2010
- 11 -
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.