Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoE-51-2013.pdf
PDF · 70.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/51/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, proti povinnej E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S., L. XXX, o vymoženie 714,93 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, so sídlom H., F. XX/XX, pod sp.zn. EX 210/11, v štádiu konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/179/2011-17 zo dňa 28.4.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vychádzal zo záveru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danom prípade exekučným titulom, nie je/nestal sa (formálne) vykonateľným. Predmetný rozhodcovský rozsudok totiž nebol riadne doručený odporkyni/povinnej. Rozhodcovský súd doručoval (jeho) rozsudok zo dňa 6.8.2010 do vlastných rúk odporkyne/povinnej s tým, že zásielka sa dňa 11.11.2010 vrátila s oznámením o jej neprevzatí v odbernej lehote. Následne rozhodcovský súd vyznačil na rozsudku právoplatnosť dňom 11.11.2010 a vykonateľnosť dňom 15.11.2010.
Okresný súd konštatoval, že Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, avšak odkazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Preto, ak nebol pri doručovaní rozhodcovského rozsudku dodržaný postup podľa § 47 ods. 2 O.s.p., nemožno považovať jeho doručenie za riadne. V posudzovanom prípade na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie a o oznámení, že bude vykonané opakované doručenie, ako aj údaj o dni vykonania opakovaného doručenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bude vydané. Uviedol, že v zmysle rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli, že spory medzi nimi vzniknuté sa budú posudzovať podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Nadväzne poukázal na § 9 bod 8 a 9 rokovacieho poriadku, podľa ktorých, „ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu známu alebo zistenú rozhodcovským súdom v zmysle rozhodcovského poriadku, považuje sa takáto písomnosť za doručenú dňom vrátenia neprevzatej zásielky rozhodcovskému súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát alebo osoba oprávnená konať v mene alebo za adresáta alebo osoba oprávnená preberať písomnosti za adresáta, o tom nedozvie“. Keďže doručovanie rozhodcovského rozsudku prebehlo v súlade s predmetnou úpravou rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, exekučný titul nemá vadu formálnej (ne)vykonateľnosti.
Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk 9a); dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.
Poznámka 9a) v citovanom zákonnom ustanovení výslovne odkazuje na § 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V danej súvislosti odvolací súd podporne poukazuje tiež na dôvodovú správu k novele Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonanej zákonom č. 71/2009 Z. z. práve v časti týkajúcej sa doručovania: „Za neudržateľnú považuje predkladateľ tú časť právnej úpravy, podľa ktorej sa považuje písomnosť za doručenú už len samotným jej odoslaním na adresu spotrebiteľa. Navrhuje sa preto doručenie rozsudku tak, ako je to v občianskom súdnom konaní (§ 47 ods. 2 OSP). Je nemysliteľné, aby pri rozhodovaní o závažných veciach neboli žaloba alebo rozhodcovský rozsudok doručené“.
Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že k predmetnej zmene právnej úpravy viedla (aj) „neudržateľnosť niektorých prvkov rozhodcovského konania z pohľadu záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľa“. Je pritom nesporné, že i v súdenom prípade sa, vychádzajúc zo samotného rozhodcovského rozsudku, jedná o spotrebiteľskú vec.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok musí byť účastníkom doručený do vlastných rúk, pričom sa postupuje podľa § 45a a nasl. O.s.p. Doručenie do vlastných rúk náhradným spôsobom je pritom možné považovať za riadne len v prípade splnenia všetkých (kumulatívnych) podmienok stanovených v § 47 ods. 2 O.s.p. (citovaný v napadnutom uznesení).
V súdenom prípade nebolo preukázané minimálne to, že doručovateľ pri doručovaní rozhodcovského rozsudku zo dňa 6.8.2010 vhodným spôsobom upovedomil odporkyňu/ povinnú, že jej zásielku príde doručiť znovu (v deň a hodinu uvedenú v oznámení), ako aj to, že bol vykonaný nový pokus o doručenie. Naopak, na základe obsahu predmetnej doručenky a tiež vyjadrení odvolateľa, je zrejmé, že dotknuté úkony neboli doručovateľom (vôbec) realizované. Vzhľadom k tomu je úplne opodstatnený záver, že rozhodcovský rozsudok nebol odporkyni/povinnej riadne, t.j. v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p., doručený, v dôsledku čoho nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Je irelevantný poukaz odvolateľa na dohodu zmluvných strán, že rozhodcovské konanie, vrátane doručovania písomností, sa bude riadiť vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Podľa vyššie citovaného § 25 ods. 4 časť za bodkočiarkou Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré zákonné ustanovenie má kogentnú povahu, sú totiž dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania neprípustné. Akceptáciou „dohody“ zmluvných strán, na ktorú poukazoval odvolateľ, by došlo k obchádzaniu označenej právnej normy, čo je neprijateľné.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov neprináleží. Naproti tomu povinná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním ani žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.