Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-19-2023.pdf
PDF · 131.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/19/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného ml. A. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., a obžalovaného ml. C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 05.10.2022, sp. zn. 27T/3/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. júla 2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ml. A. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. a obžalovaného ml. C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.10.2022, sp. zn. 27T/3/2021, bol obžalovaný ml. A. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., uznaný za vinného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a obžalovaný ml. C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., bol uznaný za vinného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe niekedy začiatkom februára 2020 obžalovaný A. A. A. v priestoroch základnej školy v C. počas prestávky medzi vyučovacími hodinami naviedol obžalovaného C. D., aby dňa 15.02.2020 počas rodičovského plesu poškodili auto niektorej z učiteliek základnej školy, a 15.02.2020 v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. sa zo schodov budovy obecného úradu v C. presunuli na parkovisko pred budovou, tam pristúpili k osobnému motorovému vozidlu Ford C Max EČ: F. a obžalovaný C. D. kľúčom poškrabal jeho pravé predné dvere a prednú kapotu tak, že do laku vyryl ryhu dlhú cca 30 cm, po čom z miesta činu odišli, čím spôsobili majiteľke vozidla G. H. B. škodu vo výške 656,29 €. Za to okresný súd uložil obžalovanému ml. A. A. A. podľa § 245 ods. 1, § 111 a § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 40 (štyridsať) hodín. Zároveň podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, na dobu výkonu trestu povinnej práce okresný súd uložil obžalovanému obmedzenia a povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť spôsobenú škodu do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Obžalovanému ml. C. D. uložil okresný súd podľa § 245 ods. 1, § 111 a § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 40 (štyridsať) hodín. Zároveň podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, na dobu výkonu trestu povinnej práce okresný súd uložil obžalovanému obmedzenia a povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť spôsobenú škodu do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Zároveň okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obom obžalovaným uložil spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXXX/XX, E., škodu vo výške 199 €. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 279-282 spisu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný A. na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2021 urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku. Uviedol, že boli pri kultúrnom dome, bol
rodičovský ples, prišiel spolu-obžalovaný, že poškriabe poškodenej auto. On ho na to určite nenavádzal, bol debil už tým, že sa na to išiel pozrieť. Pri poškriabaní auta spoluobžalovaným bol on a J. D.. Obžalovaný D. na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2021 neurobil vyhlásenie, či je vinný alebo nevinný zo spáchania skutku. Vypovedal, že boli v triede, keď mu spoluobžalovaný dal návrh, aby niektorej učiteľke poškriabali auto. Okolo 17.00 hod. sa stretli pri obecnom úrade on so spoluobžalovaným a J. D., ľudia išli na ples. Spoločne odišli na parkovisko a spravil kľúčmi čiaru na aute, ktoré mu ukázal spoluobžalovaný. Nijaký dôvod k tomu nemal. Spoluobžalovaný sa pozeral a nebránil mu v tom. Asi o týždeň sa tento incident riešil v škole, boli zavolaní s A. a D. do riaditeľne, kde bola aj poškodená a riaditeľka. Je mu to veľmi ľúto, chce sa ospravedlniť a škodu nahradiť. Pre podstatné rozpory so skoršou výpoveďou bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi z prípravného konania zo dňa 23.05.2022 v časti dôvodu poškriabania. Vtedy policajtovi uviedol, že auto poškriabal preto, že bol na učiteľku nahnevaný, lebo ho nazvala škriatkom. Okresný súd v odôvodnení rozsudku po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že skutok sa stal a vina obžalovaných bola jednoznačne preukázaná. Obžalovaný D. si skutok priznal a nepopieral ho. Namietal však, že on nepoškriabal kapotu vozidla. Z výpovede poškodenej však jasne vyplýva, že poškriabané boli dvere aj predná kapota, pričom tieto poškodenia tam predtým neboli a boli následne opravované, ako vyplýva z faktúry. Výška škody bola jednoznačne preukázaná faktúrou, koľko stála oprava a teda navrátenie do pôvodného stavu, pričom okrem úvahy obhajoby nemal súd prečo považovať túto cenu za nadhodenú či zavádzajúcu. Súdu neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce nadhodnotenie tejto opravy, alebo že inde by to spravili lacnejšie. Obžalovaného A. zo spáchania skutku usvedčujú výpovede spoluobžalovaného ako aj svedkýň B. a I., ktorým sa priznal s tým, že spoluobžalovaného k tomu nahovoril. Pri týchto výpovediach súd nezistil dôvod prečo by mali chcieť krivo usvedčovať obžalovaného a či by im to vážne stálo za vystavenie sa nebezpečenstvu trestného stíhania pre krivú výpoveď. Takto zistený skutkový stav veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i konkrétne následné spáchanie, boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia dôkazov týkajúcich sa skutkových zistení dospel okresný súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchali obžalovaní a tak svojim konaním naplnili vyššie uvedené zákonné znaky trestných činov. Súd nezistil malú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 95 ods. 2 zákona č. 300/2005 Trestný zákona v znení neskorších predpisov (R 23/2008) vzhľadom na úmyselné zavinenie oboch páchateľov, v prípade obžalovaného Renczes aj pre jeho postavenie ako návodcu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd uviedol, že mladistvým obžalovaným mohol uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe do 6 mesiacov. U obžalovaných nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný D. síce opísal spáchanie skutku a priznal sa k nemu, no neurobil vyhlásenie o vine a v záverečnej reči uviedol, že nič nespáchal, preto to súd nepovažuje za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, časový odstup od jeho spáchania, vek, osobnosť, školský prospech, správanie v škole a postoj obžalovaných považoval súd za najvhodnejšie uloženie trestu povinnej práce, ktorý prispeje k ich prevýchove bez závažného zásahu do rodinných, osobných a pracovných väzieb. Okresný súd nevidel priestor na upustenie od potrestania mladistvých, keďže, ako vyplýva zo správ úradu práce a hodnotenia zo školy, obaja obžalovaní majú problémové správanie a takéto riešenie by na ich nápravu nepostačovalo. Taktiež ich okresný súd zaviazal na úhradu spôsobenej škody do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia, v opačnom prípade im bude trest povinnej práve premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote, a to ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, zahlásili odvolanie obžalovaný ml. A. A. A. ako i obžalovaný ml. C. D. (č.l. 276 spisu). Prokurátor okresnej prokuratúry sa vzdal práva na podanie odvolania vo vzťahu k výrokom o vine, pričom vo vzťahu k výrokom o treste si ponechal lehotu na podanie odvolania (č.l. 276 spisu), pričom odvolanie do konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu nepodal. Zástupca ÚPSVaR sa vzdal práva na podanie odvolania ( č.l. 276 spisu). Obžalovaný ml. A. A. A. prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 10.01.2022, doručeným okresnému súdu dňa 12.01.2023 (č. l. 287 spisu). V úvode zhrnul obsah napadnutého rozsudku s tým, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, keďže výpovede svedkyne B. a I. sú v tomto prípade nulitné. Pedagogickí zamestnanci v zmysle zákona majú viesť maloleté deti v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu a ich úlohu nemožno zamieňať s úlohou OČTK a teda neplnia ani úlohu vyšetrovateľov vypočúvajúcich osoby podozrivé, svedkov a obvinených. V prípade vzniku akejkoľvek udalosti, ktorá súvisí s podozrením z konania maloletého, ktoré dosiahlo úroveň trestnoprávnej zodpovednosti, pri ktorej je privolávaná polícia, je nevyhnutné vyšetrovacie úlohy
prenechať práve na políciu a nezamieňať si pozíciu pedagóga s pozíciou policajta. Svedkyne B. a I. nemali oprávnenie na vypočúvanie obžalovaného A. A. v neprítomnosti jeho zákonného zástupcu (vypočúvanie, ktoré nemôže realizovať bez zákonného zástupcu ani polícia a to dokonca ani bez audiovizuálnych prostriedkov na zaznamenávanie zvuku a obrazu ) a na základe takéhoto získať priznanie, ktoré súdu predniesli v rámci výpovede na súde ako priznanie vedúce k uznaniu viny obžalovaného, je neprípustné a nezákonné. Priznanie sa pod vplyvom autority pedagóga bez prítomnosti zákonného zástupcu a bez možností preverenia okolností ako i možný nátlak zo strany pedagóga na maloleté dieťa, ktorý priznaniu predchádzal, nemožno brať do úvahy v rámci hodnotenia dôkazov, keďže sa jedná o nezákonný dôkaz, a to aj v nadväznosti na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. V ďalšom namietal, že pokiaľ súd označuje svedkyne – B. J. G. I. za nezávadové osoby, robí tak len na základe neovereného vlastného predpokladu bez dokladovania a podloženia tohto tvrdenia ich výpisom/ odpisom z registra trestov. Domnienka na toto tvrdenie však nie je postačujúca a samotný fakt pozície pedagóga nie je jeho zárukou. Taktiež nesúhlasil s tým, ako súd vyhodnotil výpoveď spoluobvineného, ktorý jednoznačne na HP dňa 30.3.2021 uviedol v nadväznosti na jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá mu bola prečítaná „o spoluvine“ obžalovaného A. A. nasledovné: „Mal som nervy tak na život. Bol som nahnevaný, keď som sa dopočul, že učiteľka B. vo vedľajšej triede o mne povedala, že som škriatok.“ V závere uviedol, že ani jeden z dôkazov, na ktorý súd „postavil“ svoju argumentáciu o vyslovení viny obžalovaného A. A. sa tak nezakladá na právnom základe, resp. na podklade vykonaných zákonných dôkazov, na základe čoho žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný ml. C. D. prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 23.01.2023, doručeným okresnému súdu dňa 25.01.2023 (č. l. 292-293 spisu). V prvom rade namietal, že podľa obžaloby ako aj vzneseného obvinenia mal poškriabať kapotu auta, avšak súd ho uznal vinným aj z poškriabania pravých predných dverí, čo je neprípustné. On predné dvere nepoškriabal, nepriznal sa k tomu, čo nespravil a ani to nebolo predmetom konania. K tomu dodal, že podľa faktúry spoločnosti N - motor, s.r.o. boli opravované aj pravé predné dvere, nielen kapota. Bolo viackrát judikované, že výška škody sa preukazuje znaleckým posudkom, resp. minimálne odborným vyjadrením. V žiadnom konaní v podmienkach Slovenskej republiky podľa slovenského právneho poriadku sa výška škody nepreukazuje faktúrou, nakoľko v oprave je zahrnutý aj zisk a ten môže byť v rôznych spoločnostiach rozdielny. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody je na prokuratúre. Záverom poukázal na to, že súd prvého stupňa zmenil skutkovú vetu o ďalší čiastkový útok (poškriabanie pravých predných dverí) napriek tomu, že zaň nebolo obžalovanému vznesené obvinenie ani obžaloba ho neobsahovala. Taktiež namietal nezákonné preukazovanie výšky škody, teda že výška škody nebola preukázaná. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, teda vo výroku o vine a v dôsledku toho aj vo výroku o treste a náhrade škody a spod obžaloby ho oslobodil. Obžalovaný ml. C. D. vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.02.2023 odôvodnil zahlásené odvolanie tým, že na deň 05.10.2022 sa už veľmi nepamätá, ale vyhovuje mu právoplatné rozhodnutie, ktorým sa riadi. Suma 100 Eur už bola vyplatená a čaká na to, aby si odpracoval trest povinnej práce. Konanie na odvolacom súde Krajský súd v predmetnej trestnej veci vykonal verejné zasadnutie a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obžalovaného ml. A. A. A., obžalovaného ml. C. D., obhajcov obžalovaných, zákonnej zástupkyne J. A. a zástupkyne ÚPSVaR a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti poškodenej, zákonnej zástupkyne H. K. a zákonnej zástupkyne A. L.. Obžalovaný ml. A. A. A. bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený, upovedomenie prevzal 30.06.2023. Obžalovaný ml. C. D. bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený, upovedomenie prevzal 28.06.2023. Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu vyslovila názor, že v predmetnej trestnej veci bol spoľahlivo zistený skutkový stav a tento bol aj správne vyhodnotený. Vzhľadom k tomu, že všetky výroky napadnutého rozsudku vo vzťahu k obom obžalovaným považovala za zákonné, navrhla odvolania oboch obžalovaných zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného ml. A. A. A. v konečnom návrhu poukázal na písomne podané odvolanie, ktoré považoval za vyčerpávajúce a dô-vodné. Na jeho podklade navrhol súdu rozhodnutie I. stupňa zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obhajca obžalovaného ml. C. D. sa v konečnom návrhu pridržiaval písomne zdôvodneného odvolania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Zástupkyňa ÚPSVaR v konečnom návrhu uviedla, že doposiaľ ani jeden z ml. obžalovaných nebol odsúdený, majú čistý RT, obžalovaný A. nebol v evidencii ÚPSVaR a obžalovaný D. bol v evidencii z dôvodu výchovných problémov a zanedbávania povinnej školskej dochádzky. V prípade, ak by súd uznal maloletých za vinných, navrhla, aby im bol uložený primeraný výchovný trest, resp. alternatívny trest. Obžalovaný ml. A. A. A. v konečnom návrhu uviedol, že sa cíti byť nevinný a zotrval na vyjadrení svojho obhajcu. Obžalovaný ml. C. D. v konečnom návrhu uviedol, že sa cíti nevinný a žiadal, aby bol oslobodený spod obžaloby. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaných podľa § 316 Trestného poriadku, ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že: · prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 27.01.2021 obžalobu pod č. 2 Pv 130/20/2202-25 na obvineného ml. A. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a na obvineného ml. C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v obžalobe; · na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. A. A. A., výsluchom obžalovaného ml. C. D., výsluchom svedkyne poškodenej G. H. B., výsluchom svedkyne H. H. I., výsluchom svedka A. A., čítaním listinných dôkazov a to výpovede maloletého J. D., nar. XX.XX.XXXX, znaleckého posudku znalca MUDr. Jána Bernáka pod č. 93/2020, faktúry č. l. 104, správy úradu práce č. l. 159-160, správy o povesti obžalovaného ml. A. A. A., výpisu z evidencie priestupkov č. l. 166-167, odpisu z registra trestov z 17.06.2022 a ostatného spisového materiálu; · Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 05.10.2022, č. k. 27T/3/2021, rozhodol tak, že obžalovaného ml. A. A. A. uznal vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a obžalovaného ml. C. D. uznal vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. Za túto trestnú činnosť okresný súd obžalovanému ml. A. A. A. uložil podľa § 245 ods. 1, § 111 a § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 40 (štyridsať) hodín, pričom na dobu výkonu trestu povinnej práce okresný súd uložil obžalovanému i obmedzenia a povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť spôsobenú škodu do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Za túto trestnú činnosť okresný súd obžalovanému ml. C. D. podľa § 245 ods. 1, § 111 a § 54 Trestného zákona uložil trest povinnej práce vo výmere 40 (štyridsať) hodín, pričom na dobu výkonu trestu povinnej práce okresný súd uložil obžalovanému i obmedzenia a povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť spôsobenú škodu do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil spoločne a nerozdielne obom obžalovaným nahradiť poškodenej G. H. B. škodu vo výške 199 €. K výroku o vine Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia, zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaných na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol o uznaní viny obžalovaných zo skutku, pre ktorý boli postavení pred súd. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že tento skutok spáchali obžalovaní ml. A. A. A. a ml. C. D.. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok obhajoby obžalovaného ml. A. A. A., ktorý namietal, že ani jeden z dôkazov, na ktorý súd „postavil“ svoju argumentáciu o vyslovení viny obžalovaného sa nezakladá na právnom základe, resp. na podklade vykonaných zákonných dôkazov, ako i odvolacích námietok obžalovaného ml. C. D., že on predné dvere nepoškriabal, nepriznal sa k tomu, čo nespravil a ani to nebolo predmetom konania, vzhľadom na tieto námietky považuje odvolací súd za nevyhnutné zosumarizovať základné úvahy o dostatku dôkazov vo vzťahu k vine oboch obžalovaných nasledovne. Obžalovaný ml. A. A. A. od okamihu vznesenia obvinenia vypovedal v zásade rovnakým spôsobom a to tým, že je nevinný zo spáchania skutku. Boli pri kultúrnom dome, bol rodičovský ples, prišiel spoluobžalovaný, že poškriabe poškodenej auto. On ho na to určite nenavádzal, bol debil už tým, že sa na to išiel pozrieť. Tiež uviedol, že pri poškriabaní auta spoluobžalovaným bol on a J. D.. Svedkom, ktorý potvrdzuje výpoveď obžalovaného, je svedok J. D., ktorý vo výpovedi v postavení svedka maloletého z prípravného konania uviedol, že dňa 15.02.2020 večer po omši sa stretol s kamarátom A. a išli ku kultúrnemu domu. Keď tam ostali sami dvaja, prišiel k nim D. a vyhlásil, že ide poškriabať auto učiteľky. Tak sa všetci traja presunuli na parkovisko pred obecným úradom, kde D. poškriabal kapotu takého hnedého auta nejakým kľúčom a A. mu potom zasvietil na to mobilom a ešte mu povedal, že je chorý na hlavu a smial sa. Na strane druhej poškodená G. H. B. vo svojej výpovedi opísala (skrátene), že v ten deň išli s manželom na ples, kde zaparkovali auto a na druhý deň v nedeľu okolo obeda zistili, že auto je poškodené, poškriabané boli predné dvere na strane spolujazdca a predná kapota. Nasledovali prázdniny a po návrate do školy zisťovala, kto auto poškodil. Spolužiaci, čo boli na plese, jej povedali, že to boli A. s C., tak urobili v riaditeľni vyšetrovanie. A. vystupoval suverénne a hneď sa spýtal, či idú riešiť to auto a hodil vinu na C. a J. D.. A. najprv vinu popieral a C. mu vravel, však sa už priznaj, už o nás vedia“, potom sa priznal a povedal, že ho nahovoril C., aby poškriabal učiteľkám autá. Následne sa A. priznal ,,dobre teda, nahovoril som C.“, ale vzápätí to vzal späť. Tiež dodala, že A. má problémové správanie, vždy bol pri tom, keď sa v škole niečo stalo. V ten týždeň zastupovala jeho triednu učiteľku a dala mu dve poznámky, za čo bol nahnevaný. Výpoveď poškodenej podporuje z časti aj výpoveď obžalovaného ml. C. D., ktorý síce neurobil vyhlásenie, či je vinný alebo nevinný zo spáchania skutku, ale uviedol (skrátene), že boli v triede, keď mu spoluobžalovaný dal návrh, aby niektorej učiteľke poškriabali auto. Okolo 17.00 hod. sa stretli pri obecnom úrade on so spoluobžalovaným a J. D., ľudia išli na ples. Spoločne odišli na parkovisko a spravil kľúčmi čiaru na aute, ktoré mu ukázal spoluobžalovaný. Spoluobžalovaný sa pozeral a nebránil mu v tom. K tomu dodal, že mu to je veľmi ľúto, chce sa ospravedlniť a škodu nahradiť. Z výpovede svedkyne H. H. I. vyplýva (skrátene), že po plese poškodená povedala o poškriabaní auta. Postupne si volali do riaditeľne žiakov, ktorí boli na plese a A. A. im povedal, že už týždeň pred konaním plesu obžalovaný A. nahováral spolužiakov na poškriabanie auta poškodenej, aj že bol pri
tomto skutku. Stál pri vchode a videl obžalovaných a J. z maďarskej školy, ako postávajú a chodia okolo auta poškodenej. Potom si zavolali do riaditeľne obžalovaného D., najprv skutok popieral, že o ničom nevie, no keď mu povedali, že majú svedkov, ktorí ho videli, priznal sa. Mali byť pri tom aj A. s J. a A. ho na to nahovoril. Potom bol privolaný aj obžalovaný A. a sedeli vedľa seba. Obžalovaný A. spáchanie skutku popieral, a obžalovaný D. mu vravel, aby sa priznal, že to už všetko vedia. Keď do riaditeľne prišiel tretí chlapec z maďarskej školy, ktorý mu tiež povedal, aby sa priznal, tak sa obžalovaný A. priznal, že naviedol spoluobžalovaného na poškriabanie auta. Zo znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta, MPH z odvetvia psychiatria pod č. 93/2020, rezultuje (skrátene), že obžalovaný D. v čase spáchania skutku trpel neharmonickým vývinom osobnosti, čo nemá forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti. Po takto vykonanom dokazovaní okresným súdom ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaní spáchali skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchali ho obžalovaní ml. A. A. A. a ml. C. D.. K odvolacím námietkam : Z výpovede obžalovaného ml. C. D., poškodenej a svedkyne H. H. I. jednoznačne vyplynulo, že práve obžalovaný ml. A. A. A. nahovoril spoluobžalovaného ml. C. D., aby poškriabal auto poškodenej, čo je v súlade so skutkovým dejom napadnutého rozsudku. Za takej situácie aj krajský súd neuveril obrane obžalovaného ml. A. A. A., že on spoluobžalovaného na poškriabanie auta poškodenej určite nenavádzal. Takúto obranu považuje aj krajský súd za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pretože je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Taktiež sa obžalovanému ml. A. A. A. nepodarilo presvedčiť odvolací súd o nedôveryhodnosti výpovedí poškodenej a svedkyne H. H. I., pričom ich výpovede sú podporené samotnou výpoveďou spoluobžalovaného ml. C. D. z hlavného pojednávania, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obžalovaní spoločne prišli na parkovisko, následne obžalovaný ml. C. D. spravil kľúčmi čiaru na aute, ktoré mu ukázal spoluobžalovaný ml. A. A. A., ktorý sa pozeral a nebránil mu v tom. V súhrne potom treba uviesť, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní postačujú na vyslovenie jednoznačného záveru tak o vine obžalovaného ml. A. A. A. ako i o vine obžalovaného ml. C. D.. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obhajoby obžalovaného ml. A. A. A., ich podstata spočívala v kritike spôsobu, akým okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä výpoveď poškodenej a svedkyne H. H. I.. V odvolaní následne obžalovaný polemizoval s odôvodnením rozsudku a presadzoval vlastnú verziu, ktorá je založená na inom, pre neho priaznivejšom hodnotení vykonaných dôkazov (že výpovede svedkyne B. a I. sú v tomto prípade nulitné, pretože ich úlohu nemožno zamieňať s úlohou OČTK a teda neplnia ani úlohu vyšetrovateľov vypočúvajúcich osoby podozrivé, svedkov a obvinených a pod.) Ku kritike obžalovaného ml. A. A. A. ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015). V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil výpoveď poškodenej svedkyne ako i svedkyne H. H. I. správne ako pravdivé a vierohodné, nakoľko obe osoby po zákonnom poučení o práve odoprieť vypovedať, toto právo nevyužili a obžalovaných zo žalovanej trestnej činnosti (vo vzájomnej súvislosti aj s výpoveďou obžalovaného ml. C. D. a ostatných svedkov) bezpečne usvedčili v situácii, kedy bol dokonca obžalovaný pri ich výsluchoch na hlavnom pojednávaní osobne prítomný a mal možnosť im klásť otázky. Je potrebné zdôrazniť v súvislosti s hodnotením výpovedí týchto výpovedí, že tieto výpovede vzájomne korelovali, dopĺňali sa. K predmetným námietkam považuje krajský súd za potrebné ďalej uviesť, že obe menované osoby vypovedali v procesnom postavení svedka, v ktorom musia vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič nezamlčať, inak im hrozí trestnoprávny postih za krivú výpoveď. Navyše, poškodená ani svedkyňa nevypovedali o takých skutočnostiach, o ktorých sú povinné ako pedagogickí zamestnanci zachovávať mlčanlivosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S poukazom na uvedené potom aj odvolaciu námietku obhajoby ml. A. A. A., že svedkyne B. a I. nemali oprávnenie na vypočúvanie obžalovaného A. A. A. v neprítomnosti jeho zákonného a na základe takéhoto získať priznanie, ktoré súdu predniesli v rámci výpovede na súde ako priznanie vedúce k uznaniu viny obžalovaného, túto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. K tomu krajský súd dodáva, že nie je v kompetencii trestného súdu hodnotiť postup školy. V zmysle čl. 4 Štatútu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky len ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu prostredníctvom Štátnej školskej inšpekcie a krajského školského úradu plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach. Navyše k údajnému uznaniu viny obžalovaných krajský súd uvádza, že obaja obžalovaní boli zákonne poučení podľa § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení, že sú nevinní; že sú vinní zo spáchania skutku alebo že namiesto vyhlásenia, že sú vinní, môžu urobiť vyhlásenie, že nepopierajú spáchanie skutku a že súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa k spáchaniu skutku, pričom obžalovaný ml. A. A. A. urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku a obžalovaný ml. C. D. neurobil vyhlásenie, či je vinný alebo nevinný zo spáchania skutku. Nanajvýš, ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvého stupňa postavil výrok o vine obžalovaných len na priznaní sa obžalovaných k spáchaniu trestného činu počas prešetrovania previnenia školskými zamestnancami. Krajský súd pripomína, ako už konštatoval aj vyššie v tomto uznesení, že v predmetnom konaní boli na hlavnom pojednávaní vykonané viaceré dôkazy, ktoré vytvárajú ucelenú, ničím nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchali ho obžalovaní ml. A. A. A. a ml. C. D., preto aj táto námietka obhajoby je nedôvodná. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obhajoby ml. A. A. A., že úlohu pedagogických zamestnancov nemožno zamieňať s úlohou OČTK a teda neplnia ani úlohu vyšetrovateľov vypočúvajúcich osoby podozrivé, svedkov a obvinených a podobne, k týmto krajský súd uvádza, že v zmysle § 153 zákona č. 245/2008 Z. z. Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov riaditeľ školy vydá školský poriadok, ktorý upravuje najmä podrobnosti o výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími zamestnancami školy, o prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia a ďalšie. Podľa školského poriadku Základnej školy C., ktorú obaja obžalovaní navštevovali, každému opatreniu predchádza objektívne prešetrenie previnenia. Inak povedané, škola môže pri prešetrovaní previnenia zabezpečiť dôkazový materiál, žiadať náhradu škodu, podať návrh na súd či podať trestné oznámenie o spáchaní priestupku na príslušnom útvare PZ SR. Z prezentovaných dôvodov potom vyhodnotil krajský súd odvolanie oboch obžalovaných voči výroku o vine napadnutého rozsudku ako nedôvodné. K výroku o treste
Podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku, účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Podľa § 97 ods. 2 Trestného poriadku, účelom ochranného opatrenia a výchovného opatrenia u mladistvého je kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza, a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi a spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti. Podľa § 97 ods. 3 Trestného poriadku, pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. S poukazom na vyššie uvedené základné zásady ukladania trestov u mladistvých teda krajský súd zameral svoju pozornosť pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaných na skutočnosť, či v danom konkrétnom prípade bol uložený trest tak, ako to konštatoval prvostupňový súd, primeraný a či je možné v ich prípade uložiť iný druh trestu. Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, časový odstup od jeho spáchania, vek, osobnosť, školský prospech, správanie v škole a postoj obžalovaných prichádzalo do úvahy uloženie alternatívneho trestu, v danom prípade trestu povinnej práce. Rovnako správne okresný súd postupoval, keď v zmysle § 55 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona obom obžalovaným uložil i obmedzenia a povinnosti na dobu výkonu trestu povinnej práce a to konkrétne príkaz nahradiť spôsobenú škodu do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. S prihliadnutím na uvedené skutočností, takto uložený trest povinnej práce za uloženia primeraných obmedzení a povinností, aj podľa názoru krajského súdu je potrebné považovať za trest dostatočný a zákonný, plne v súlade s § 97 Trestného zákona upravujúcim zásady ukladania trestov u mladistvých, majúc na zreteli predovšetkým účel trestu, keď uložený trest má na mladistvého páchateľa v prvom rade pôsobiť výchovne a „spraviť“ z neho riadneho občana. Takto uložený trest aj podľa názoru krajského súdu bude dostatočne vplývať aj na predchádzanie kriminálneho správania mladistvých, chrániť tým aj spoločnosť a viesť mladistvého páchateľa k resocializácii, ako i mu napomôže obnoviť rodinné a sociálne väzby. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu a zo strany obžalovaných v tomto smere žiadne sporné otázky neboli, krajský súd nepovažoval za potrebné sa k tejto otázke bližšie vyjadrovať. K výroku o náhrade škody Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd k výroku o náhrade škody uvádza, že tento bol napadnutý len odvolaním obžalovaného ml. C. D., ktorý v odôvodnení odvolania namietal, že on predné dvere nepoškriabal, nepriznal sa k tomu, čo nespravil a ani to nebolo predmetom konania, pričom podľa faktúry spoločnosti N - motor, s.r.o. boli opravované aj pravé predné dvere, nielen kapota. Preto k tejto odvolacej námietke krajský súd uvádza, že vina oboch obžalovaných, táto bola ustálená, vrátane úmyslu obžalovaných a rozsahu spôsobenej škody, ktorú si poškodená riadne a včas uplatnila, preto nebol zákonný dôvod na iné rozhodnutie vo vzťahu k tomuto výroku. Navyše, k tej skutočnosti, že poškriabané boli dvere aj predná kapota, sa bližšie vyjadril okresný súd na str. 5 napadnutého rozsudku, keď jednoznačne ustálil, že z výpovede poškodenej jasne vyplýva, že poškriabané boli dvere aj predná kapota, pričom tieto poškodenia tam predtým neboli a boli následne opravované, ako to vyplýva z faktúry. Pokiaľ obhajoba obžalovaného ml. C. D. v odvolacích námietkach poukazovala na to, že v žiadnom konaní v podmienkach Slovenskej republiky podľa slovenského právneho poriadku sa výška škody nepreukazuje faktúrou, naopak krajský súd je toho názoru, že trestným činom bola spôsobená škoda nad rámec uplatneného nároku poškodenej, pričom jej výška bola preukázaná faktúrou č. 312001319, ktorá bola vystavená dňa 22.04.2020 za lakovanie predných dverí a prednej kapoty vo výške 656,29 Eur. K tomu krajský súd uvádza, že k zisteniu výšky majetkovej škody spôsobenej trestným činom proti majetku nie je potrebné priberať znalca vtedy, ak k objasneniu tejto skutočnosti dôležitej pre trestné konanie postačí odborné vyjadrenie alebo bežné a praktické znalosti získané vzdelaním a výchovou, ktoré má v určitej odbornej oblasti každý kultúrny človek (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.04.2005, sp. zn. 5 Tdo 198/2005). Odborné vyjadrenie sa ako podklad pre stanovenie výšky škody na veci využíva v jednoduchších prípadoch oproti zložitejším otázkam, kedy je nutné
pribrať znalca. Za odborné vyjadrenie možno považovať napríklad „správu o cene tovaru či služieb od právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá prevádzkuje obchodnú živnosť“ (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.05.2012, sp. zn. 8 Tz 16/2012). Keďže výška škody bola objektivizovaná predmetnou faktúrou vystavenou spoločnosťou N-motor, s.r.o., potom nárok na náhradu škody bol v rozsahu uvedenom v napadnutom výroku riadne preukázaný a preto správne zaviazal prvostupňový súd oboch obžalovaných k náhrade škody vo výške 199 Eur a to v zmysle uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou G. H. B.. Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného ml. A. A. A. a obžalovaného ml. C. D. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.