Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-61C-27-2022.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-61C/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Milanom Vallom, v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: H. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ď. XXXX/X, XXX XX L. o zaplatenie 78,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 78,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 78,- eur od 21.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 78,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 78,- eur od 21.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovanej vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2020, ktorou žalovanej fakturoval náklady na stravu počas obdobia nariadenej izolácie v karanténnom zariadení D.F. v dňoch od 16.05.2020 do 22.05.2020 v sume 78,- Eur. Žalobca žalovanú písomne vyzval na zaplatenie vystavenej faktúry výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 19.10.2020 a výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 24.01.2022, ale žalovaná pohľadávku neuhradila. Žalobca pri odôvodnení legitímnosti svojho nároku poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 28.05.2020 (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) a tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. J.. Ú. X/XXXX-XXX z 8. decembra 2021. Žalobca sa domáha svojho nároku vzhľadom na jeho zákonnú povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu, vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky.
2. Na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v žalobe predložil žalobca listinné dôkazy:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2020 s doručenkou,
- výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 19.10.2020,
- výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 24.01.2022 s doručenkou.
3. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz zo dňa 24.05.2022, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom však Platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť a súd postupom podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) Platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 28.09.2022.
4. Súd následne podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 167 ods. 2 CSP žalovanému doručoval žalobu spolu s jej prílohami a uznesením zo dňa 28.09.2022, ktorým súd vyzýval žalovanú, aby sa k žalobe vyjadrila v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Žalobu s prílohami a uznesenie zo dňa 28.09.2022 nebolo možné doručiť žalovanej z dôvodu, že zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, pričom iná adresa žalovanej na doručovanie nebola súdu známa. Súd preto postupoval pri doručení žaloby podľa ustanovenia § 116 ods. 2 CSP a túto zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 10.07.2023, pričom po uplynutí 15 dní odo dňa takéhoto zverejnenia sa žaloba považovala za doručenú. Žalovaná svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužila, skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprela, ani nespochybnila, v konaní neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany a zostala úplne pasívnou.
5. Súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia žalobcu neboli sporné, nakoľko žalovanou neboli popreté a hodnota sporu neprevyšovala sumu 2.000,- eur, teda boli splnené podmienky podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, kedy nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto postupoval podľa § 219 ods. 3 CSP oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku.
6. Súd sa vo veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2020 s doručenkou.
- výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 19.10.2020,
- výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 24.01.2022 s doručenkou.
7. Vykonaním listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca dňa 21.08.2020 vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2020, splatnú dňa 20.09.2020, ktorou žalovanej fakturoval náklady stravu počas obdobia nariadenej izolácie v karanténnom zariadení D. v dňoch od 16.05.2020 do 22.05.2020 v sume 78,- Eur. Žalobca žalovanej faktúru doručoval na adresu jej trvalého pobytu a táto jej bola doručená dňa 03.09.2020, teda pred splatnosťou faktúry. Žalobca následne zasielal žalovanej výzvu zo dňa 19.10.2020, ktorou žalovanú vyzval na úhradu sumy 78,- Eur do 30 dní od vystavenia výzvy. Žalobca následne zasielal žalovanej výzvu zo dňa 24.01.2022, ktorou žalovanú vyzval na úhradu sumy 78,- Eur do 10 dní od doručenia výzvy, pričom žalovanej bola výzva doručená dňa 15.02.2022.
8. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
10. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v súčasnej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v súčasnej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a prostriedkoch procesného útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania. Z ustanovenia § 150 ods. 1 CSP vyplýva, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z ustanovení § 151 a § 153 CSP vyplýva, že skutkové tvrdenia strany sporu, ktoré protistrana výslovne nepoprie, sa považujú za nesporné a na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
16. Žalovaná žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu od začatia sporového konania až do vyhlásenia rozsudku nepoprela, súd teda považoval za nesporné medzi stranami všetky skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe. Žalovaná predovšetkým v priebehu konania nepopierala a ani nijak nespochybnila žalobcom tvrdenú skutočnosť, že v období odo dňa 16.05.2020 do 22.05.2020 vznikli žalobcovi náklady na stravu poskytnutú žalovanej počas nariadenej izolácie v v karanténnom zariadení D., ani žalovaná nespochybnila samotnú sumu týchto nákladov, ktoré si žalobcu od žalovanej uplatnil. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, resp. s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval medzi stranami za nesporné, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2020, ktorou žalovanej fakturoval náklady stravu počas obdobia karantény v dňoch od 16.05.2020 do 22.05.2020 v sume 78,- Eur. Žalobca doručoval žalovanej faktúru prostredníctvom poštovej prepravy, pričom zásielka bola žalovanej riadne doručená dňa 03.09.2020. Faktúra bola splatná dňa 20.09.2020. Súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v podanej žalobe za nesporné s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k žalobe, teda tieto skutkové tvrdenia v zmysle § 151 ods. 1 CSP účinne nepoprela.
17. Súd po takomto ustálení skutkového stavu veci posúdil nárok žalobcu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorého žalovaná je povinná znášať náklady, ktoré vznikli pri plnení jej povinnosti podrobiť sa nariadenej izolácii v karanténnom zariadení. Tieto náklady boli žalobcom vyčíslené na sumu 78,- Eur, ktorú žalovaná nespochybnila. Žalobca si svoj nárok na náhradu nákladov za poskytnutie stravy počas obdobia nariadenej izolácie uplatnil u žalovanej vystavením faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2020, ktorou žalovanému fakturoval náklady stravu počas obdobia karantény v dňoch od 16.05.2020 do 22.05.2020 v sume 78,- Eur. Oprávnenosť faktúry nebola zo strany žalovanej v priebehu sporového konania, ani pred ním, žiadnym spôsobom spochybnená. Súd pri rozhodovaní zohľadnil taktiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. J.. Ú. X/XXXX-XXX z 8. decembra 2021, na ktorý poukázal žalobca v podanej žalobe a ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodoval o návrhu verejnej ochrankyne práv o súlade ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto časti návrhu verejnej ochrankyne práv nevyhovel. Súdu z vyššie uvedených dôvodu neostalo, než žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť.
18. Nakoľko žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, vzniklo žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 78,- Eur od 21.09.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedeného vo faktúre č. XXXXXXXXXX vystavenej žalobcom, pričom táto faktúra bola žalovanej doručovaná na adresu jej trvalého pobytu a bola riadne doručená dňa 03.09.2020, teda bola doručená do dispozičnej sféry žalovaného pred termínom jej splatnosti. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný vo výške 5 % ročne, ktorý je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
39. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku) určil súd v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalobca si žalobou nárok na náhradu trov konania síce výslovne neuplatnil, avšak z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.