Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5CoP-55-2013.pdf
PDF · 106.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., Y. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom v F. K., T. XXXX/XX, proti odporkyni: V. K.ć, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K., V. č. XXXX/XX, bývajúca v B., A. str. X, Spolková republika Nemecko, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6P/63/2012-63 zo dňa 30. januára 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke, vyčíslil zameškané výživné a rozhodol o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť platiť na výživu navrhovateľky po 180,- eur mesačne, vždy do každého 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 19.10.2012. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 19.10.2012 do vyhlásenia tohto rozsudku vo výške 270,97 eur odporkyni povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, pričom prvá splátka sa stane splatnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto menil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/99/2011-68 zo dňa 28.12.2011 v časti o výživnom pre navrhovateľku. Odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 233,29 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Naposledy bolo o výživnom pre navrhovateľku rozhodované pred viac ako jedným rokom, keď na pojednávaní dňa 28.12.2011 v konaní tunajšieho súdu č.k. 6C/99/2011 bol o.i. schválený zmier medzi navrhovateľkou a odporkyňou, v ktorom sa odporkyňa zaviazala prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur počnúc dňom 01.01.2012 s tým, že navrhovateľka sa zaviazala, že sa dňom 01.01.2012 presťahuje do bytu odporkyne číslo 12, vo vchode 16, na prvom poschodí bytového domu súpisné číslo
XXXX v F. K., v ktorom bude aj bývať a odporkyňa jej bude uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu. V čase posledného rozhodovania bola navrhovateľka študentkou III. ročníka Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne, žila v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý bol poberateľom starobného dôchodku vo výške 407,90 eur. Žili spolu v byte, za ktorý otec uhrádzal zálohové platby vo výške 63,07 eur a elektriku 18,- eur, televíziu a internet 23,34 eur, koncesionárske poplatky 2,32 eur, daň z nehnuteľností 11,41 eur ročne, poplatky za komunálny odpad 15,33 eur ročne. Ďalej uhrádzal nedoplatok z vyúčtovania zálohových platieb za byt vo výške 3,38 eur mesačne, povinné zmluvné poistenie na auto vo výške 73,31 eur ročne, elektriku za garáž vo výške 33,19 eur ročne. Odporkyňa pracovala v Nemecku, kde žila so svojím manželom a jeho plnoletým synom v byte, za ktorý podľa jej vyjadrenia platili 770,- eur a elektriku 80,- eur, televíziu a internet 65,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia odporkyne mala výdavky na cestovné do práce a z práce na cestovanie metrom vo výške 71,50 eur a cestovné výdavky mal aj jej manžel vo výške 50,- eur mesačne. Príjem odporkyne predstavoval v období od 5/2011 do 11/2011 sumu 315,- eur v čistom a príjem jej manžela 2.400,- eur.
V súčasnosti je navrhovateľka študentkou IV. ročníka Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne. V súvislosti so štúdiom sa jej výdavky podstatným spôsobom nezmenili, keď cestovné do školy a zo školy tak, ako v čase posledného rozhodovania i v súčasnosti predstavuje 0,20 eur/jedna cesta, obdobné sú výdavky na školské pomôcky, pracovné zošity, platby do triedneho fondu a ZRPŠ. Kým v čase posledného rozhodovania mala navrhovateľka výdavky vo forme pravidelných platieb na stužkovú (podľa jej vyjadrenia vo výške 5,- eur mesačne), tieto už v súčasnosti nemá, keďže stužkovú slávnosť mali v septembri 2012. Túto skutočnosť však súd nezohľadňoval ako zmenu pomerov na strane navrhovateľky, keďže ide o zmenu nepodstatnú a predovšetkým z toho dôvodu, že v súvislosti so stužkovou slávnosťou mala navrhovateľka jednorázovo značne zvýšené výdavky (poháre, oznámenia, tablo). Pokiaľ ide o jej ostatné výdavky (poplatok za komunálny odpad, výdavky na telefón, plávanie a antikoncepciu), tieto sa od posledného rozhodovania výrazne nezmenili. Otec navrhovateľky v súčasnosti poberá starobný dôchodok vo výške 421,40 eur, za byt platí zálohové platby vo výške 61,89 eur, elektriku 20,- eur, koncesionárske poplatky 2,32 eur, internet 6,64 eur, káblovú televíziu 16,50 eur. Tak ako v čase posledného rozhodovania, aj v súčasnosti navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojím otcom, keď do apríla 2012 bývala v byte odporkyne, tak ako sa k tomu zaviazala v zmieri. Navrhovateľka je vlastníčkou bytu č. 29 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX vo výške 4048/519087 úč. z celku v F. K., na ktorom viazne vecné bremeno v prospech K. C., nar. XX.XX.XXXX (otec navrhovateľky) spočívajúce v práve doživotného a bezodplatného užívania bytu, ako aj v práve poskytnúť a súčasne k prevodu vlastníctva bytu vyžiadať písomný súhlas oprávneného z vecného bremena (výpis z LV č. XXXX k.ú. F. K. na č.l. 53 spisu tunajšieho súdu 6C/99/2011). Zhrnúc doteraz uvedené súd konštatuje, že tak na strane navrhovateľky, ako i u jej otca od času posledného rozhodovania nenastala taká zásadná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho výživného.
Pokiaľ ide o odporkyňu, jej priemerný čistý mesačný príjem bol u zamestnávateľa Sportgemeinde Weilimdorf e. V. v období od 6/2012 do 12/2012 vo výške 166,95 eur a od zamestnávateľa Gellink +Schwämmlein Gbr mala čistý príjem za mesiac máj 2012 vo výške 192,- eur, za mesiac jún 2012 vo výške 80,- eur, za mesiac august 2012 vo výške 144,- eur mesačne a september 2012 vo výške 183,17 eur (výplatné listiny v prílohovej obálke spisu). Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že zarába tak, ako minulý rok, okolo 320,- eur v čistom a jej manžel 2.400,- eur Odporkyňa súdu predložila doklady, z ktorých vyplýva, že za byt, v ktorom býva spoločne s manželom platia sumu 770,- eur a za elektriku v období od 04.06.2011 do 03.06.2012 im bola vyúčtovaná suma 843,84 eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje 70,32 eur (faktúra a prehlásenie v prílohovej obálke spisu). Odporkyňa tak ako v čase posledného rozhodovania, aj v súčasnosti naďalej vlastní rodinný dom súp. č. XX s priľahlými pozemkami v k.ú. M. K., na ktorom viazne vecné bremeno v prospech Y. M. a V. M. spočívajúce v doživotnej opatere a doživotnom užívaní nehnuteľností. Taktiež vlastní byt č. 12 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX vo výške 7359/364093 úč. z celku v F. K. (výpisy z LV č. XXX k.ú. M. K. a č. XXXX k.ú. F. K. na č.l. 29 a 30 spisu). Doteraz uvedené príjmové a majetkové pomery odporkyne sú od času posledného rozhodovania nezmenené. Zmenu pomerov však predstavuje navrhovateľkou tvrdená skutočnosť, že odporkyňa poberá na navrhovateľku v Nemecku dávku obdobnú prídavku na dieťa v SR. Odporkyňa túto skutočnosť potvrdila a z listinného dokladu, ktorý súdu doručila (č.l. 43 spisu) vyplýva, že dňa 15.10.2012 jej bola táto dávka pre navrhovateľku priznaná vo výške 151,67 eur, a to počnúc mesiacom august 2012. Okolnosť poberania takýchto súm
súd posúdil ako podstatnú zmenu pomerov na strane odporkyne, ktorá nastala od času posledného rozhodovania. Odporkyňa v tejto súvislosti poukazovala na to, že o použití prídavkov rozhoduje rodič. Aj keď, najmä pokiaľ ide o neplnoleté deti, možno s názorom odporkyne súhlasiť, ale ak sú uvedené dávky poskytované k rukám rodiča a on s nimi nakladá, je na mieste, aby sa tieto dávky zohľadnili obdobne ako príjem rodiča a obdobne ako keby išlo o inú dávku vnútroštátnej sociálnej pomoci. Niet logického dôvodu, pre ktorý by sa mal, pre účely určenia výživného, inak posudzovať príjem zo zamestnania a inak „príjem“ v podobe dávok (typické je to v prípade dávok v nezamestnanosti, v hmotnej núdzi). Keďže bola preukázaná podstatná zmena v príjmových pomeroch odporkyne (zvýšenie o viac ako 150,- eur), táto zmena odôvodňuje zvýšenie výživného z doterajšej sumy 100,- eur. Súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 180,- eur, keď bolo súčasne zohľadnené, že odporkyňa navrhovateľke platí poistenie Život vo výške 241,- eur ročne, v prepočte na mesiac 20,0833 eur (predpis poistného a ústrižok poštového poukazu na č.l. 42 spisu).
Odporkyňa navrhla, aby v rámci dokazovania súd vyžiadal správu od ošetrujúcej lekárky o ochoreniach navrhovateľky, výpis z účtu navrhovateľky za obdobie od januára do apríla 2012 za účelom zistenia, aké výživné jej posielal otec a tiež doklad o výške svojho zárobku z Rakúska, ktorý dosiahla v tomto roku.
Navrhovateľka súdu predložila doklad (č.l. 50), z ktorého vyplýva, že za mesiac august 2012 vo firme LKW WALTER Internationale Transportorganistion AG zarobila čistú mzdu 266,70 eur. Súd k tomu uvádza, že tento zárobok navrhovateľky pri svojom rozhodovaní nezohľadňoval, keďže ide o jednorázový príjem, ktorý je zároveň v takej výške, ktorá neumožňuje prijať záver, že ním navrhovateľka mohla zabezpečiť svoje potreby aj po 19.10.2012 (od tohto dňa sa navrhovateľka domáha zvýšenia výživného). Nehovoriac o tom, že v septembri mala navrhovateľka stužkovú slávnosť, s čím mal zvýšené výdavky.
Pokiaľ ide o výpis z účtu navrhovateľky za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 (prílohová obálka spisu), vyplýva z neho, že v januári naň bola vložená suma 190,- eur, vo februári suma 140,- eur, v marci 140,- eur, v apríli suma 140,- eur, v máji suma 60,- eur, v júni suma 60,- eur, v júli 2012 suma 60,- eur, v auguste suma 60,- eur, v septembri suma 60,- eur, októbri suma 60,- eur, v novembri suma 60,- eur a v decembri suma 180,- eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľky tieto sumy jej boli poukazované odporkyňou, otec jej výživné, v čase keď bývala v byte odporkyne (január až apríl 2012) neposielal na účet, ale jej ho dával k rukám vo výške 60,- eur mesačne (čestné prehlásenie K. C. zo dňa 25.01.2013 v prílohovej obálke spisu).
Dôkaz správou ošetrujúcej lekárky o ochoreniach navrhovateľky súd nevykonal z dôvodu, že ho pre rozhodnutie o veci nepovažoval za potrebný. Navrhovateľka a ani odporkyňa totiž netvrdili, že by navrhovateľka v súvislosti so svojimi prípadnými ochoreniami mala nejaké zvýšené výdavky, prípadne z tohto dôvodu mala naopak nejaké finančné zvýhodnenie, pričom len tieto okolnosti by boli v danom spore rozhodné.
Na zistený skutkový a právny stav veci súd aplikoval nasledujúce ustanovenia Zákona o rodine.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Postupujúc podľa citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v prevažnej miere dôvodný, keďže bola preukázaná zmena príjmových pomerov odporkyne v podobe ich zvýšenia. Súd rozhodol o zvýšení doterajšieho výživného vo výške 100,- eur na sumu 180,- eur a pokiaľ sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného nad sumu 180,- eur, návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
S ohľadom na priznanie výživného počnúc dňom podania návrhu (19.10.2012) a čas, v ktorom bol vyhlásený rozsudok (30.01.2013) odporkyni vzniklo zameškané výživné vo výške rozdielu medzi pôvodným výživným (100,- eur) a zvýšeným výživným (180,- eur), a to za obdobie 12 dní mesiaca október 2012 a za mesiace november 2012 až január 2013. Zameškané výživné predstavuje celkovo sumu 270,97 eur (30,97 + 80 x 3), ktorú sumu súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľke v splátkach vo výške 20,- eur mesačne, splatných spolu s bežným, a to s ohľadom na výšku zameškaného výživného.
Rozhodnutím o zvýšení výživného dochádza k zmene uznesenia tunajšieho súdu č.k. 6C/99/2011-68 zo dňa 28.12.2011 v časti o výživnom pre navrhovateľku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného o sumu 100,- eur mesačne, súd rozhodol o zvýšení výživného o sumu 80,- eur. Možno teda konštatovať, že pomer úspechu navrhovateľky a odporkyne je v percentuálnom vyjadrení 80% : 20%, na základe čoho čistý úspech navrhovateľky predstavuje 60%. Navrhovateľka si v rámci náhrady trov konania uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, keď v konaní bola zastúpená advokátkou. Tá trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 468,92 eur špecifikovala ako odmenu za nasledovné úkony právnej služby: 1. Prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 02.10.2012, 2. Spísanie návrhu dňa 12.10.2012, 3. Účasť na pojednávaní dňa 21.12.2012, 4. Účasť na pojednávaní dňa 28.12.2012, 5. Nahliadnutie do spisu dňa 08.01.2013, 6. Nahliadnutie do spisu dňa 29.01.2013 a účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013. Za v poradí prvé štyri úkony žiadal priznať odmenu 58,69 eur a režijný paušál 7,63 eur. Za posledné tri úkony žiadala priznať odmenu 60,07 eur a režijný paušál 7,81 eur. Z uvedeného vyplýva, že právna zástupkyňa navrhovateľky si odmenu uplatnila podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. , podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Vychádzajúc z takéhoto návrhu právnej zástupkyne, ktorým je súd viazaný v tom zmysle, že ho nemôže prekročiť, súd priznal odmenu za prvé štyri úkony v súlade s vyúčtovaním, t.j. za každý z úkonov odmenu vo výške 58,69 eur a režijný paušál 7,63 eur, t.j. spolu 265,28 eur. Pokiaľ ide o úkony nahliadnutie do spisu dňa 08.01.2013 a 29.01.2013, súd mal z úradných záznamov na č.l. 40 a na č.l. 46 preukázané, že právna zástupkyňa navrhovateľky nahliadla v týchto dňoch do spisu. Tieto úkony súd považoval za účelne, keďže k nahliadnutiu došlo po pojednávaní, ktoré bolo odročené o.i. i za účelom predloženia dokladov od odporkyne, teda týmto spôsobom sa právna zástupkyňa s týmito listinami mohla
oboznámiť pred ďalším pojednávaním. Súčasne však ide o také jednoduché a krátkotrvajúce úkony (nahliadnutie do spisu dňa 08.01.2013 30 minút, dňa 29.01.2013 10 minút), že súd za tieto úkony priznal 1/3-inovú odmenu, keď vyhláška č. 655/2004 Z.z. odmenu za takýto druh úkonu právnej služby výslovne neupravuje, ale v § 11 ods. 8 ustanovuje, že za úkony neuvedené vo vyhláške, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Súd úkon nahliadnutie do spisu považoval za najbližší úkonu „ďalšia porada s klientom, resp. s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu“, za ktorý úkon vyhláška priznáva v § 11 ods. 4 odmenu vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Na základe uvedeného, za úkon nahliadnutie do spisu dňa 08.01.2013 náleží odmena 20,02 eur a režijný paušál 7,81 eur a za úkon nahliadnutie do spisu dňa 29.01.2013 taktiež odmena 20,02 eur a režijný paušál 7,81 eur. Spolu za tieto úkony náleží suma 55,66 eur. Napokon ešte náleží odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 v sume 60,07 eur a režijný paušál 7,81 eur, spolu 67,88 eur. Celkovo odmena a režijný paušál za všetkých sedem úkonov právnej služby predstavuje 388,82 eur a 60% z tejto sumy predstavuje 233,29 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia súd odporkyni uložil zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky s poukazom na ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, súd žiadosti právnej zástupkyne navrhovateľky, aby náhrada trov právneho zastúpenia bola poukázaná na účet jej klientky, vyhovieť nemohol.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa. Vo svojom odvolaní poukazovala na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvádzala svoje príjmy a výdavky a žiadala, aby bola posudzovaná ako osoba žijúca v Nemecku. Nesúhlasila zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľky, nakoľko navrhovateľka požiadala advokáta, aby ju zastupoval v predmetnej veci. Odporučila, aby trovy právneho zastúpenia za navrhovateľku platil štát. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje a sa s nimi stotožňuje.
Odvolacie námietky odporkyne odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
Správne prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní, na základe ktorého bolo preukázané, že u odporkyne došlo k zmene pomerov, zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke, ktorá v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola študentkou 4. ročníka Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke majú obidvaja rodičia, tak odporkyňa, ktorá žije trvale v Spolkovej republike Nemecko, ako aj otec navrhovateľky, ktorý žije v F. K. v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a je poberateľom starobného dôchodku.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania správne prvostupňový súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii, na ktorých založila odvolateľka svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľka ako úspešná účastníčka v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.