Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-231-2012.pdf
PDF · 78.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/231/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Z. L. E.. L.., so sídlom v F., T. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený usadenou X. R.. Q. L., so sídlom v Y., Q. X, proti odporcovi: N.Á. T., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom U. V., S. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou L. V., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 418,94 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 16C/236/2010-49 zo dňa 2.12.2011
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 20,7% ročne zo sumy 371,31 € od 16.8.2008 do zaplatenia zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 340,53 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 16.8.2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 29,70 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 113,68 € a odporcovi uložil tieto zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 2 písm.a/, § 3 ods.1 a § 4 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007, § 544 Občianskeho zákonníka, § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.11.2007, pričom odporca peňažné prostriedky čerpal vo výške 477,39 € dňa 28.11.2007. Z tejto sumy odporca navrhovateľovi podľa potvrdenia predloženého navrhovateľom zo dňa 11.2.2008 zaplatil sumu vo výške 136,86 €. Súd prvého stupňa vyhodnotil nárok navrhovateľa za dôvodný (iba) vo výške 340,53 €, keďže po odpočítaní odporcom zaplatenej sumy vo výške 136,86 € tak dlhoval navrhovateľovi (iba) sumu vo výške 340,53 €. Z týchto dôvodov zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 340,53 € navrhovateľovi.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento považoval za preukázaný vo výške 29,70 €. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v celkovej výške 477,39 €, z ktorej sumy dňa 11.2.2008 odporca uhradil navrhovateľovi 136,86 €, to znamená 2x splátku po 53,04 € s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 15.12.2007 a druhá splátka dňa 15.1.2008. Zo splátky vo výške 53,04 €, splatnej dňa 15.2.2008, uhradil odporca navrhovateľovi sumu vo výške 30,78 €. Súd prvého stupňa ustálil, že odporca bol v omeškaní so zaplatením siedmych splátok dlhšie ako 30 dní, preto v zmysle časti piatej Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru navrhovateľ má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 8% zo siedmych nezaplatených splátok, ktorú ustálil vo výške 29,70 €. Na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi v tejto výške preto zaviazal odporcu.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tie priznal v zmysle nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,5% ročne zo sumy 340,53 € od 16.8.2008 do zaplatenia, teda odkedy priznanie úrokov z omeškania požadoval navrhovateľ a odkedy sa odporca dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu - poslednej splátky dňa 15.8.2008.
V prevyšujúcej časti považoval nárok za nedôvodný, preto ho zamietol.
Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 20,7% ročne zo sumy 371,31 € od 16.8.2008 do zaplatenia na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, podania zo dňa 30.11.2011, ktorým navrhovateľ zobral v tejto časti návrh späť, podľa § 96 ods.1 až 3 O.s.p. zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcich v náhrade za zaplatený súdny poplatok vo výške 25 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 88,68 €.
Proti tomuto rozsudku, a to len voči zamietavému výroku, v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že odvolací súd prizná navrhovateľovi celý nárok uplatnený žalobou a trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť celého žalovaného nároku. Úverová zmluva, Všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy s dokladom o doručení, špecifikácia uplatneného nároku, potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách sú dôkazmi o dátume a výške jednotlivých čerpaní ako aj splátok uskutočnených odporcom. Z výpisu z úverového účtu je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte, ktoré navrhovateľ založil do súdneho spisu počas konania a sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia navrhovateľa. Pokiaľ súd prvého stupňa v časti zamietol návrh, v odôvodnení žiadnym spôsobom neuviedol, z akého dôvodu tak rozhodol, preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Odporca sa zaviazal k úhrade istiny spolu s úrokom a tento bol premietnutý do splátok. Súd prvého stupňa sa však touto časťou uplatneného nároku nezaoberal.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods.1, ods.2 písm.b/ a ods.3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je opodstatnené.
Odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, preto predmetom odvolacieho prieskumu sa stal tento výrok a súvisiaci výrok o trovách konania. Ostatné výroky neboli odvolaním napadnuté, preto nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu.
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods.3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitostí nemá, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri posúdení dôvodnosti nároku navrhovateľa vychádzal z výšky úveru, poskytnutého odporcovi, z ktorého odrátal platbu vo výške 136,86 €, zaplatenú odporcom navrhovateľovi titulom dlžných splátok. Navrhovateľovi priznal aj zmluvnú pokutu vo výške 29,70 €. V zostávajúcej časti považoval nárok za nedôvodný, preto návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
Z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, ako súd prvého stupňa nárok navrhovateľa v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, právne posúdil a z akých dôvodov žalobu v tejto časti zamietol.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ po doručení žaloby, podaním zo dňa 22.11.2010 (č.l.16 spisu) doručil súdu výpis z úverového účtu odporcu, ktorý mal dokumentovať históriu financovania a splácania úveru, potvrdenie o odfinancovaní úveru, potvrdenie o prijatých platbách a splátkový kalendár. Tieto dôkazy predložil súdu za účelom preukázania svojho nároku.
Z obsahu dôkazov predložených navrhovateľom je zrejmé, že ide o podrobnejšiu špecifikáciu nároku navrhovateľa, keďže samotný návrh na začatie konania takúto bližšiu špecifikáciu neobsahoval. Súd prvého stupňa sa však týmito dôkazmi nezaoberal napriek tomu, že boli obsahom spisu a pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa z nich nevychádzal. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa súd prvého stupňa vychádzal z písomného dôkazu - upomienky zo dňa 9.9.2008, z obsahu ktorej vyplýva, že odporca mal dlh na splátkach vo výške 371,31 € a na zmluvnej pokute vo výške 47,63 €.
Keďže z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nevyplýva, z akých dôvodov súd žalobu zamietol a ako vec právne posúdil, pričom nie je ani dostatočne zrejmé, z čoho uplatňovaný nárok navrhovateľa v zamietnutom rozsahu pozostáva, neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako zrušiť rozsudok v napadnutom výroku v zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. a v tomto rozsahu vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým ozrejmiť, z čoho nárok navrhovateľa v zrušenom rozsahu pozostáva a až po vykonaní dokazovania a po právnom posúdení veci bude možné opätovne vo veci rozhodnúť. Je nevyhnutné, aby súd svoje úvahy a právne závery, ktorými sa bude riadiť, vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia tak, aby toto bolo preskúmateľné.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.