Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-11-2013.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľa U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, práv. zast. JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom Advokátskej kancelárie v Kežmarku, Hradné námestie č. 29, proti odporcovi D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., ul. L. č. XX, t.č. bytom XXXX Z. C., Z. A. XXX XX, N.., zast. Ing. Z. Y., bytom J., ul. L. č. XX, v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P 57/2012-78 zo dňa 27.11.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.
V odôvodnení uviedol cit.: „vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, trvá do času, kým dieťa neukončí štúdium. Myslí sa tým základné, stredoškolské, bakalárske alebo magisterské denné štúdium. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je časovo obmedzená. Môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik.
Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z toho dôvodu nepovažovala za relevantné napr. ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Dôraz sa kladie aj na sústavnosť prípravy na budúce povolanie.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že odporca sa naďalej pripravuje na svoje budúce povolanie riadnym štúdiom, čo aj vyplýva z potvrdení M. S. G. o zápise na denné štúdium v jednotlivých semestroch /potvrdenie z novembra 2011, marca 2012, septembra 2012/. Ide o inú formu štúdia ako je štúdium na školách v Slovenskej republike, ide o tzv. kreditnú formu štúdia.
Z rozhodnutia MŠVVaŠ SR zo dňa 27.04.2012 vyplýva, že štúdium navrhovateľa na M. S. G. v N. je rovnocenné štúdiu na strednej škole v Slovenskej republike v zmysle zák. č. 245/2008 Z.z.
Štruktúra verejného školstva v N.:
1. Materská a základná škola (6 rokov)
2. Stredná škola nižší stupeň alebo nižšia stredná škola (3 roky)
3. Stredná škola vyšší stupeň alebo vyššia stredná škola (3 roky)
4. Vysoké školy
-Vyššie odborné školy
-Štátne (verejné) univerzity (4 roky)
-Vysoké školy slobodných umení (4 roky)
-Súkromné vysoké školy
5. Magisterské (inžinierske) a doktorandské štúdium
Uvedená štruktúra školstva nie je totožná so štruktúrou školstva v SR čo však neznamená, že odporca sa riadnym štúdiom nepripravuje na svoje budúce povolanie. Jeho terajšie štúdium je rovnocenné štúdiu na strednej škole v SR.
Vysoké školy v N. sú rozdelené na viacero typov:
- vyššie odborné školy
- vysoké školy
- umelecké vysoké školy
- súkromné vysoké školy
- univerzity
Vyššie odborné školy zabezpečujú vyššie odborné vzdelanie. Sú určené hlavne pre študentov alebo obyvateľov obce, v ktorej sa škola nachádza. Ide o akademické programy špecializované na odbornú prípravu študenta, ako vzdelávacie kurzy dospelých zamerané na umenie a pod. Ukončením študent získa certifikát. Nie je to vysokoškolské štúdium ukončené diplomom.
Štátne (verejné) univerzity (4 roky) - Verejné štátne univerzity v N. sú školy, kde študent môže dosiahnuť prvý aj druhý stupeň vysokoškolského vzdelania a to bakalársky titul. Štátne univerzity sú určené predovšetkým pre obyvateľov štátu a sú financované zo štátnych dotácií. Výhodou verejných univerzít v porovnaní so súkromnými vysokými školami je nízke školné. Nevýhodou je menej možností individuálneho študijného plánu a skoro žiadna možnosť osobného kontaktu s vyučujúcimi v porovnaní so súkromnými školami.
Z uvedeného teda vyplýva, že odporca je v rámci vysokého školstva N. študentom tzv. vyššej odbornej školy za účelom získania vyššieho odborného vzdelania, na čo poukázal aj odporca v svojom písomnom stanovisku k návrhu a zároveň to dokladoval jeho splnomocnený zástupca na pojednávaní.
Vzhľadom na vykonané dokazovania súd dospel k záveru, že podaný návrh na zrušenie výživného nie je dôvodný, a preto súd ho v celom rozsahu zamietol.“
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že vychádzajúc zo systému vzdelávania v N., úspešným absolvovaním Z. R. P. R., odporca získal predpoklady na výkon povolania, a teda nadobudol schopnosť samostatne sa živiť. Odporca študuje na M. G., pričom z rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, že uvedené štúdium je rovnocenné štúdiu na strednej škole. Skutočnosť, že odporca po ukončení stredoškolského štúria na Z. R. P. R. začal študovať na škole toho istého stupňa, nie je pokračovaním v štúdiu a jeho vyživovacia povinnosť zanikla. Súd prvého stupňa sa vôbec nevyporiadal s tým, že ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti vzhľadom na konania odporcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca svojim postojom k štúdiu nepreukazuje, že by mal skutočný záujem o ďalšie vzdelávanie a z uvedeného považuje štúdium odporcu za účelové a nie za skutočnú snahu a zodpovedný postoj. Vytváraním tohto stavu odporcom dochádza k zneužívaniu vyživovacej povinnosti.
K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ navrhujúc napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti sú všetky okolnosti, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že dieťa je schopné samo sa živiť.
Rozhodovacia činnosť súdu týkajúca sa vyživovacej povinnosti nie je v právnom poriadku založená na princípe konštituovania práva oprávneného a povinnosti povinného na základe rozhodnutia súdu, ale na
princípe deklaratórnosti. Osvedčuje sa existencia vyživovacej povinnosti a z nej plynúcich primeraných dielčích nárokov, ktoré vyplývajú zo zákona. Zákon stanovuje vznik a zánik vyživovacej povinnosti.
Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi je potrebné prioritne vychádzať z ust. § 62 ods. 1 ZoR, podľa ktorého vyživovacia povinnosť trvá do doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť nie je podmienená vekom ani ukončením určitého stupňa vzdelania, ale iba schopnosťou dieťaťa samo sa živiť, ktorú musí súd vyložiť podľa jednotlivých okolností prípadu.
Súdna prax zastáva názor v zmysle ktorého, v prípade, ak je dieťa plnoleté a pokračuje v štúdiu, ktoré zvyšuje úroveň jeho vzdelania, a tým aj jeho šance na pracovnom trhu, ide o sústavnú prípravu na budúce povolanie.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania u odporcu, ktorý ukončil štúdium na Z. R. P. R. a nastúpil na M. of G. na dennú formu štúdia, ide o sústavnú prípravu na budúce povolanie, ktorým si zvyšuje svoju kvalifikáciu.
Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľa v tom smere, že plnenie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, a to predovšetkým s poukazom na to, že štúdium na M. S. G. štandardne trvá dva roky a odporca študuje už tretí rok.
Samotná skutočnosť, že odporca neukončil štúdium v riadnom termíne automaticky nevyvoláva zánik vyživovacej povinnosti. V danom prípade je potrebné vziať na zreteľ okolnosti významné pre zhodnotenie spoločenského dopadu a preferovaný záujem na zvýšení kvalifikácie.
V uvedenom prípade nebolo preukázané, že by štúdium pri prekročení riadneho trvania štúdia odporcu o jeden rok bolo podporované a motivované práve vyživovacou povinnosťou navrhovateľa. Odporca listinnými dôkazmi preukázal, že sa na budúce povolanie sústavne pripravuje. Trvanie vyživovacej povinnosti preto nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca po ukončení štúdia na Z. R. P. R. prejavil snahu o ďalšie štúdium a vyvinul potrebné úsilie na pokračovaní v štúdiu na M. S. G.. Odvolací súd tento stav považuje za ďalšiu prípravu s cieľom nadobudnúť vzdelanie a lepšie predpoklady samostatne sa živiť.
Za takejto situácie odvolací súd rozsudok s osvojením si dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.