Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-376-2011.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Subarea
9Co/376/2011
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : General Factoring, a.s. Bratislava, Košická 56, zastúpená Mgr. Jánom Gajanom, advokátom, HMG & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12, proti odporcovi : G. D., R. R., T. X, zastúpený opatrovníčkou Ľ. F., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 10.841,30 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. 6. 2011 č.k. 13C 60/2010 - 153, v pomere hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.127,50 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 17. 3. 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatňoval zaplatenie celkom sumy 10.841,30 € s príslušenstvom, s tým, že odporca bol ručiteľom zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorý bol poskytnutý D. Q. ako dlžníkovi a tento si svoju povinnosť zo zmluvy neplnil. Pohľadávka pozostáva z dvoch položiek, a to z istiny vo výške 6.127,50 € a z úrokov z omeškania vo výške 4.713,80 €. Vo veci súd prvého stupňa ustanovil odporcovi opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p.; opatrovník odporcu vzniesol v konaní námietku premlčania uplatňovaného práva. Prvostupňový súd zaoberajúc sa vznesenou námietkou premlčania dospel k záveru, že námietka dôvodná nie je. Nedošlo k premlčaniu práva voči dlžníkovi a potom nemôže uplynúť ani premlčacia doba voči ručiteľovi, ako to má na mysli ust. § 310 Obch. zák. Poukázal tiež na ust. § 402 Obch. zák., podľa ktorého premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní a tomu nasvedčuje skutočnosť, že navrhovateľ resp. pôvodný veriteľ uplatnil svoje právo návrhom na vykonanie exekúcie, exekučné konanie doteraz skončené nie je, hoci je neúspešné.
Na základe vykonaného dokazovania potom prvostupňový súd dospel k záveru, že v danom prípade nárok navrhovateľa, ktorý uplatňuje od odporcu ako ručiteľa zmluvného vzťahu, je oprávnený a v súlade s právom. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej pohľadávky, tu súd zastal názor, že návrh je dôvodný len čo do istiny 6.127,50 €, ktorá výška bola v konaní jednoznačne preukázaná, ale nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania, pretože tieto boli uplatnené voči dlžníkovi, exekučný titul nebol daný voči ručiteľovi a preto nemožno spätne úroky od neho uplatňovať. Veriteľ voči ručiteľovi pohľadávku neuplatňoval, uplatnil si ju až podaním zo dňa 16. 10. 2010. Prvostupňový súd preto v tejto časti návrh zamietol a zároveň navrhovateľovi priznal úrok z omeškania 9 % od 17. 3. 2010, t.j. od nasledujúceho dňa po podaní návrhu, až do zaplatenia, s poukazom na ust. § 517 ods. 1 Obč. zák. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 497, § 303, § 306 ods. 1, § 310 Obch. zák.
Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľ dosiahol v konaní len čiastočný úspech.
Uvedený rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh zamietol a výroku o trovách konania. Navrhovateľ navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vyhovie jeho návrhu v celom rozsahu, s tým, že plnením povinného voči ktorému je na Okresnom súde Bratislava V vedené exekučné konanie pod sp. zn. EX 32/02, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť odporcu. Uplatnil si aj náhradu trov konania vo výške 3.078,43 €. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. Podľa záveru prvostupňového súdu nemohol navrhovateľovi priznať uplatnený nárok na celý dlh, ktorý má voči dlžníkovi, ale iba časť dlhu, ktorá zodpovedá výške pohľadávky navrhovateľa v čase uplatnenia si nároku voči ručiteľovi. Súd na základe uvedeného nepriznal navrhovateľovi vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu 4. 3. 2010 vo výške 4.713,80 €, úroky vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6.127,50 € od 5. 3. 2010 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6.127,50 € od 5. 3. 2010 do zaplatenia, ale priznal mu iba úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6.127,50 € od 17. 3. 2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol na súd podaný návrh na vydanie platobného rozkazu proti ručiteľovi. Podľa prvostupňového súdu notárska zápisnica Nz 152/01 zo dňa 26. 4. 2001, v ktorej dlžník D. Q. ako dlžník vyslovil súhlas s výkonom rozhodnutia, resp. s exekúciou v prípade nesplnenia jeho záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, je exekučným titulom iba voči dlžníkovi a nie ručiteľovi - odporcovi, a preto navrhovateľ nie je oprávnený domáhať sa úrokov a úrokov z omeškania od ručiteľa - odporcu spätne, t.j. od momentu uplatnenia nároku voči dlžníkovi, ale iba od momentu uplatnenia nároku voči ručiteľovi - odporcovi, ktorý nastal až podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to dňa 16. 10. 2010. S týmito závermi prvostupňového súdu navrhovateľ nesúhlasil.
Poukazoval na to, že inštitút ručenia v zmysle Obchodného zákonníka má povahu tzv. akcesorického právneho vzťahu. Taký vzťah je závislý na existencii záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Zabezpečovacia funkcia ručenia spočíva v tom, že jednak deklaruje faktickú a reálnu podobu zabezpečovacieho záväzku a jednak vytvára alternatívny zdroj, z ktorého potenciálne môžu byť uspokojené nároky veriteľa. Subsidiárna povaha ručenia sa prejavuje v tom, že veriteľ sa musí najprv domáhať splnenia záväzku - splnenia svojej pohľadávky - od dlžníka. Povinnosť ručiteľa splniť záväzok namiesto dlžníka sa aktivizuje až v druhom slede, a to v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok, dlžník mešká so splnením záväzku a veriteľ sa splnenia záväzku od ručiteľa riadne domáha. Pre vznik povinnosti ručiteľa splniť záväzok namiesto dlžníka sa nevyžaduje predchádzajúce súdne vymáhanie proti dlžníkovi. Ručiteľský záväzok sa môže vzťahovať na plnenie v rovnakom rozsahu, v akom je zaviazaný dlžník, prípadne v rozsahu menšom. Pokiaľ ručiteľ neobmedzil svoje ručenie v písomnom prehlásení iba na časť záväzku dlžníka, potom ručí za celý záväzok. Ručiteľ podľa povahy ručiteľského vyhlásenia na seba preberá povinnosť splniť celý záväzok alebo jeho časť za dlžníka. V danom prípade sa ručiteľ zaviazal na splnenie záväzku v celom rozsahu, ak ju neuspokojí dlžník, pritom celým dlhom nemožno rozumieť iba istinu, úroky a úroky z omeškania odo dňa uplatnenia nároku veriteľa voči ručiteľovi na súde. Obchodný zákonník nespája s ručením povinnosť, ale oprávnenie veriteľa uplatňovať si pohľadávku voči ručiteľovi v prípade, že primárny dlžník si nesplní svoju povinnosť ani po písomnej výzve veriteľa, a to v rozsahu, v akom sa ručiteľ zaručil za dlžníka. Keďže v danom prípade sa ručiteľ zaručil za splnenie celého záväzku dlžníka, nemôže súd túto skutočnosť opomenúť a zaviazať ručiteľa - odporcu - iba na splnenie časti záväzku dlžníka, nakoľko v danom prípade by ručiteľ ručil iba za tú časť dlhu, ktorý by zodpovedala jeho časti dlhu v momente uplatnenia si nároku veriteľa voči ručiteľovi, čo je v rozpore s inštitútom ručenia nielen v zmysle Obchodného zákonníka ale aj Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa mal preto zaviazať odporcu - ručiteľa - na splnenie celého záväzku.
Prvostupňovému súdu ďalej vytýkal, že vo svojom rozhodnutí nepriznal navrhovateľovi uplatnený úrok - dohodnutý zmluvnými stranami - vo výške 6,00 % ročne z dlžnej sumy, t.j. 6.127,50 €, a to bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi iba 9,00 % úrok z omeškania zo sumy 6.127,50 € od 17. 3. 2010 až do zaplatenia, pričom vo zvyšku nárok navrhovateľa zamietol. V odôvodnení rozhodnutia iba poukázal na nemožnosť priznania celého úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6.127,50 € od 5. 3. 2010 do zaplatenia, ale iba od 17. 3. 2010
do zaplatenia, avšak k dohodnutému úroku vo výške 6,00 ročne z dlžnej sumy sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Tým nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie, nakoľko nevysvetlil z akých právnych a skutkových dôvodov nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 4.713,80 € a úrokov vo výške 6,00 % ročne zo sumy 6. 127,50 € od 5. 3. 2010 do zaplatenia zamietol. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že pokiaľ sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s otázkou premlčania práva navrhovateľa voči ručiteľovi - odporcovi - s jeho právnym záverom, že k premlčaniu práva nedošlo, sa stotožnil. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, spolu vo výške 3.078,43 €.
Na odvolanie navrhovateľa sa odporca nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), keď zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku prvého stupňa v napadnutých častiach.
Predovšetkým z obsahu spisového materiálu plynie, že súd prvého stupňa v priebehu konania predvolával odporcu z dvoch adries : jednak z adresy Haanova 2, Bratislava, t.j. z adresy, na ktorej je odporca hlásený k trvalému pobytu ( č.l. 76 spisu ), z ktorej sa však zásielky súdu vracali opakovane s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Prvostupňový súd však okrem tejto adresy predvolával odporcu tiež z adresy : Bufet Wigvam - Ivánske jazero, Ivanka pri Dunaji, odkiaľ sa zásielky vracali súdu prvého stupňa ako doručené, avšak neprevzaté adresátom v odbernej lehote. Predmetné zásielky teda súd prvého stupňa odporcovi doručil na známu adresu, adresát si však tieto zásielky neprevzal. Pokiaľ súd prvého stupňa za tejto situácie ustanovil odporcovi opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p., jeho postup nebol správny, nakoľko pre ustanovenie opatrovníka v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. neboli splnené podmienky. Opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. totiž možno ustanoviť (fyzickej ) osobe - účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnuteľný duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by prvostupňový súd okrem doručenia prostredníctvom pošty preveril napr. v spolupráci s orgánmi polície, príp. príslušnej obce ( mestskej časti ) či sa odporca na adrese v Ivanke pri Dunaji zdržuje; na základe okolností zdokumentovaných v spise sa však spomínané zásielky súdu nevracali späť s poznámkou „adresát neznámy“, pričom doručovanie adresátovi okrem jeho bytu dovoľuje zákon ( § 46 ods. 1 O.s.p. ) aj v mieste jeho sídla (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
Tým, že prvostupňový súd nekonal priamo s odporcom, ktorému ustanovil opatrovníka na konanie podľa § 29 ods. 2 O.s.p., hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko mu neumožnil realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti prvostupňového súdu námietku navrhovateľa týkajúcu sa rozsahu ručiteľského záväzku, prevzatého odporcom, ako ručiteľom z obsahu zmlúv o poskytnutí mimoriadnych medziúverov totiž plynie, že v nich ručiteľ prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník ( č.l. 13, 14 spisu ), t.j. z prehlásenia ručiteľa nemožno vyvodiť, že by ručiteľský záväzok prevzal na seba v obmedzenom rozsahu. Súd prvého stupňa uvedenú skutočnosť ponechal bez povšimnutia, v novom rozhodnutí sa s ňou však bude musieť vysporiadať.
Súd prvého stupňa v konaní nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, z neúplne zisteného skutkového stavu potom vyvodil právny záver, ktorý sa nateraz javí ako predčasný, a teda nesprávny. Svoje rozhodnutie tiež dostatočne neodôvodnil, v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležito
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých častiach ( t.j. v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania ) zrušil na základe ust. § 221 ods. 1 písm. f/ ( odňatie možnosti konať pred súdom ), a tiež písm. h/ ( nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci ) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p. ).
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.