Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-153-2012.pdf
PDF · 106.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/153/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobkyne : Obec Voľa, IČO: 00 32 59 70, zastúpenej JUDr. Petrom Barňákom, advokátom so sídlom v Humennom, Kukorelliho 58, proti žalovanej : Obec Naciná Ves, IČO: 00 32 55 11, zastúpenej JUDr. Danou Čukylovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody 3, o zaplatenie 16.169,45 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. decembra 2011, č.k. 6C 147/2009-137 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 12. decembra 2011, č.k. 6C 147/2009-137 žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania, na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Dany Čukylovej vo výške 6.996,51 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou (v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp.zn. 6C 83/2004) domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 17.169,45 € s prísl. (517.247,-Sk). Potom, ako žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 1.000 €, Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 24.júna 2009, č.k. 6C 83/2004-233,( právoplatným dňa 20. júla 2009) zastavil konanie čo do zaplatenia 1.000 € s prísl. a nárok žalobkyne na zaplatenie 16.169,45 € vylúčil na samostatné konanie s tým, že konečným rozsudkom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania. Nárok žalobkyne v zostávajúcej časti o zaplatenie 16.169,45 € s prísl. je predmetom tohto konania.
Žalobkyňa sa pôvodne domáhala voči žalovanej zaplatenia predmetnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia keď tvrdila, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila o sumu, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť firme Stavbár, š.p. v likvidácii, so sídlom vo Vranove nad Topľou, na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp.zn. 17Cb 593/1999. Žalobkyňa uplatňovaný nárok špecifikovala ako nepremlčanú časť istiny zaplatenú spoločnosti Stavbár š.p. v likvidácii dňa 17.3.2004 na základe rozsudku, pričom až po skončení konania si uvedomila, že bližšie uvedenú sumu nemala žalobcovi (Stavbár, š.p. v likvidácii) plniť, a pokiaľ tak urobila, jednalo sa o plnenie bez právneho dôvodu, t.j. za žalovanú obec. Išlo totiž o cenu prác na prívode vody pre Nacinú Ves, lokalizovanú v obci Voľa, o čom sa dozvedala až zo znaleckého posudku znalca J.. Z. T.. Na strane žalovanej preto došlo k prijatiu plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. prijatím stavby prívodového radu vodovodu obci
Voľa do svojho majetku, a to aj napriek tomu, že ho postavila a zaplatila zaň žalobkyňa. V priebehu konania žalobkyňa tvrdila, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej malo dôjsť zaradením diela do majetku žalovanej v roku 2002, t.j. 2.7.2002.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 451 ods. 1, 2, § 458 a § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.9.2001, č.k. 17Cb 593/99-115, právoplatným dňa 1.7.2002, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.5.2002, č.k. 2 Cob 20/02-133 bola žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) povinná uhradiť žalobcovi (Stavbár, š.p. v likvidácii) 517.247,-Sk (17.169,45 €). Uzavrel, že prívodový rad vodovodu pozdĺž obce Voľa nie je možné vydať, preto sa možno domáhať len poskytnutia peňažnej náhrady. Z rozhodnutia Okresného úradu v Michalovciach, odbor tvorby a ochrany životného prostredia, č. 1120/95/ŽP-SO (správne má byť č. 1120/96/ŽP-SO - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 14.1.1997 mu vyplynulo, že bolo povolené užívanie stavby vodovodu Voľa - Naciná Ves, prívodný rad. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 3.2.1997. Od mesiaca január 1997 žalovaná zaradila predmetnú stavbu do majetku obce. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že prívodný rad č. 1 bol realizovaný o dĺžke 2.658m a prívodný rad č. 2 o dĺžke 3.290 m, spolu 5.940m. Zo strany žalovanej boli predložené faktúry, vystavené dodávateľom prác Ekostav š.p. Michalovce, ktorými boli fakturované práce v množstve 6083 m, čo je dokonca o 135m viac, ako je uvedené v povoľovacom rozhodnutí. Súdom bolo zistené, že žalovaná ako odberateľ prác svojmu dodávateľovi Ekostav š.p. Michalovce všetky vykonané a fakturované práce na prívodnom rade v priebehu rokov 1992-1996 riadne
(sama) zaplatila. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že žalovaná sa mala na jej úkor bezdôvodne obohatiť, lebo prijala stavbu do svojho majetku aj napriek tomu, že ju mala zaplatiť žalobkyňa spoločnosti Stavbár, š.p. v likvidácii. Žalobkyňa ničím nepreukázala, nezdokumentovala a ani neobjasnila, z úhrady akých konkrétnych fakturovaných prác, ktoré mali byť súčasťou znaleckého posudku, jej uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia pozostáva. Doložila síce faktúry vystavené dodávateľom spoločnosťou Stavbár, š.p. v likvidácii, ich prílohou však nie sú žiadne podklady, či už súpisy a rozsah vykonaných prác alebo pokladničné doklady, preukazujúce opodstatnenosť vyfakturovaných súm. Z týchto dokladov nemal súd prvého stupňa za preukázané tvrdenie žalobkyne, že sama postavila a namiesto žalovanej uhradila práce na prívodnom rade v obci Voľa. Žalobkyňa nemala žiadne oprávnenie na výstavbu takéhoto vodohospodárskeho diela - prívodu vody. Ani zo znaleckého posudku znalca J.. Z. T. nemal súd prvého stupňa za preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne, keďže z výpovede znalca bolo zistené, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii stavebný denník, súpisy vykonaných prác ani dodacie listy, keďže ich podľa jeho tvrdení nepotreboval pre vypracovanie znaleckého posudku; stačila mu iba konečná faktúra, z ktorej len „vytypoval“ buď dodané materiály alebo rozsah prác, ktoré sa týkali prívodného radu Naciná Ves. Keďže samotné vystavenie faktúry neznamená aj preukázanie skutočne vykonaných prác, nakoľko faktúra je len účtovným dokladom, súd prvého stupňa uzavrel, že samotné faktúry nie sú dôkazom o tvrdeniach žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaná sa mala stať vlastníčkou predmetného vodovodného diela až uzavretím zmluvy s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s. v roku 2002 neobstojí, keďže žalobkyňa nepreukázala, že žalovaná predmetnú zmluvu uzavrela. S Východoslovenkou vodárenskou spoločnosťou a.s. žalovaná uzavrela zmluvu o výkone správy majetku obce dňa 21.1.2005. Jej predmetom a účelom bol výkon správy majetku obce, spočívajúci v prevádzkovaní infraštrukturálneho majetku vlastníka. Vlastníctvo žalovanej sa touto zmluvou nezaložilo, stalo sa tak zaradením stavebného diela do majetku obce Naciná Ves, čo v konaní žalovaná preukázala. Dôvodnou je aj námietka žalovanej o premlčaní nároku žalobkyne, keďže premlčacia lehota začala plynúť od januára 1997, t.j. od zaradenia tohto diela do majetku žalovanej. Keďže žalobkyňa tvrdené skutočnosti nepreukázala a neuniesla ani dôkazné bremeno, aj s poukazom na úspešne vznesenú námietku premlčania žalovanou, súd prvého stupňa žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.996,51 € a na ich zaplatenie zaviazal neúspešnú žalobkyňu.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobkyni 16.169,45 € s prísl., eventuálne rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že postavila prívodový rad vodovodu v katastrálnom území Voľa, ktorý sa stal vlastníctvom žalovanej. Žalovaná takto získala majetok od žalobkyne, ktorá tento prívodový rad postavila. Ide preto o bezdôvodné obohatenie prijaté plnením bez právneho dôvodu. S poukazom na § 451 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikol žalovanej majetkový prospech, ktorý pojala do svojho majetku, preto je povinná ho žalobkyni vydať. Predmetnú stavbu postavila žalobkyňa, za túto aj zaplatila, preto sa mala stať vlastníkom sporného majetku originálnym spôsobom, a to jeho výstavbou. Podľa názoru žalobkyne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Premlčacia lehota začala plynúť najskôr od 2.7.2002, kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení 2.7.2002 (po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 17Cb 593/99-115) v priebehu roku 2003 kedy zistila, že žalovaná sa na jej úkor obohatila zapísaním do svojho majetku „prívodového radu vodovodu“. Žalovaná tak urobila vedome a úmyselne, keďže mala vedomosť o tom, že prívodový rad postavila a následne zaplatila žalobkyňa. Pre počítanie objektívnej lehoty preto platí 10-ročná lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K obohateniu žalovanej došlo až v roku 2003, kedy žalobkyňa zaplatila sumu 517.247,-Sk Stavbáru, š.p. v likvidácii. Navyše ani v prípade začatia počítania objektívnej doby od roku 1997 by táto taktiež neuplynula. Aj keď investorom stavby prívodný vodovodný rad Voľa - Naciná Ves bola žalovaná, pôvodným investorom mala byť žalobkyňa. Vyplýva to z územného rozhodnutia ONV v Michalovciach, č. ÚPsAP 356/89 zo dňa 16.3.1989. Neskôr sa síce investorom spoločnej stavby stala žalovaná, výstavba rozvodového radu a prívodového radu vodovodov v obci Voľa a Naciná Ves sa však realizovala spoločne a žalovaná mala vedomosť, že prívodový rad vodovou v katastri obce Voľa realizuje žalobkyňa cez stavebnú spoločnosť Stavbár, š.p. v likvidácii. Tieto tvrdenia vyplývajú aj z listinných dôkazov, a to záznamu z kontrolného dňa stavby zo dňa 8.11.1993 a zo zápisu z kontrolného dňa stavby zo dňa 3.6.1992. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Michalovciach č. ŠSVH 1155/91-Ka zo dňa 4.10.1991 vyplýva, že bola povolená výstavba vodohospodárskeho diela - vodovodu Voľa s tým, že prívod vody sa mal uložiť v jednej ryhe s prívodným potrubím. Z tohto listinného dôkazu možno vyvodiť záver, že žalobkyňa realizovala stavebné práce aj na prívodovom rade v obci Voľa aj s vedomím žalovanej. Hodnota stavebných prác bola stanovená posudkom znalca J.. Z. T. č. 3/2004.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ žalobkyňa opierala svoj nárok o faktúry uhradené v roku 1991 a 1992, nárok žalobkyne je premlčaný. Premlčacia doba od zaradenia predmetného diela do majetku žalovanej v januári 1997 taktiež uplynula, pričom žalobkyňa mala o tomto konaní vedomosť, nakoľko predmetné správne rozhodnutie jej bolo doručené. Tvrdenie žalobkyne, že vlastníkom predmetného diela sa žalovaná mala stať uzavretím zmluvy s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou vraj v roku 2002, resp. v roku 2005, je zmätočné. Vodárenská spoločnosť je iba správcom, resp. prevádzkovateľom vodohospodárskeho diela a zmluva s ním uzavretá o výkone správy nezakladá vlastníctvo diela. Územné rozhodnutie predložené žalobkyňou v odvolaní nenahrádza stavebné povolenie na výstavbu rozvodného radu vydané 4.10.1991 pre žalobkyňu a prívodného radu vydaného investorovi žalovanej zo dňa 30.3.1992. Nemôže nahradiť ani rozhodnutie štátneho orgánu o povolení užívania dokončenej stavby (kolaudačné rozhodnutie) zo dňa 14.1.1997. Žalobkyňa nemala oprávnenie na vykonávanie prác na prívodnom rade, tieto vykonávať ani nesmela, pretože investorom prívodného radu bola žalovaná, ktorá svojmu dodávateľovi prác za celý prívodný rad aj zaplatila. Žalobkyňa potvrdila, že práce na prívodnom rade u svojho dodávateľa neobjednala a je zarážajúce a nezodpovedné, že vyfakturované práce spoločnosťou Stavbár, š.p. v likvidácii ani nenamietala, ani nerozporovala, len dobrovoľne plnila.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne voči rozsudku nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.6.2013 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. posch. (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. za použitia § 214 ods. 2 O.s.p.).
Žalobkyňa v odvolaní označila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. predpokladá existenciu niektorých z vád v konaní, ktoré sú stanovené v § 221 ods. 1 O.s.p. ako dôvody pre zrušenie rozsudku.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným vadám, ako sú uvedené v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p., a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.
Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani vada uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p. alebo iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napokon žalobkyňa vadu, ktorej sa mal dopustiť súd prvého stupňa v odvolaní ani konkrétne neuviedla.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal, preto odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.
K odvolacím námietkam žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto :
Právnym dôvodom, o ktorý žalobkyňa svoj nárok opiera je tvrdenie, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila.
Podľa všeobecnej zákonnej úpravy, domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia možno len vtedy, ak je naplnená niektorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedená v § 451 ods. 1 a § 454 Občianskeho zákonníka. V každom jednotlivom prípade je preto potrebné posúdiť, či a v čom sú dané znaky niektorej z nich. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia; preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, dôkazné bremeno teda zaťažuje žalobcu.
Správne súd prvého stupňa v prejednávanej veci uzavrel, že nie je daný zákonný nárok žalobkyne pre vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou, keďže nie je naplnený ani jeden z dôvodov uvedený v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ žalobkyňa opiera svoj nárok o tú skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí veci, vedenej pred Okresným súdom Michalovce pod sp.zn. 17Cb 593/1999 zistila, že plnila za žalovanú, nárok žalobkyne neobstojí. Ak totiž bola právoplatným a vykonateľným rozhodnutím zaviazaná na plnenie, nejde o plnenie bez právneho dôvodu, o plnenie z neplatného právneho úkonu, o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a nie je naplnená ani podmienka, že ide o plnenie z dôvodu, ktorý odpadol. K takému prípadu by došlo len za situácie, pokiaľ by vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého žalobkyňa plnila, neskôr bolo zrušené. O taký prípad však v prejednávanej veci nejde. Nárok žalobkyne nie je opodstatnený ani podľa § 454 Občianskeho zákonníka, keďže nevyhnutným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je splnenie podmienky, že ten, kto plní za iného, nie je sám povinný plniť. Žalobkyňa bola na plnenie zaviazaná právoplatným rozsudkom.
Aj z vyššie uvedených dôvodov nárok žalobkyne nemožno považovať za opodstatnený.
Argumentácia žalobkyne, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej malo vzniknúť tým, že žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov uhradila práce na prívodovom rade v prospech žalovanej, ktorá predmetné dielo zaradila do svojho majetku, nie je opodstatnená.
Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že zaplatila práce, vykonané v prospech žalovanej, lebo nepreukázala, aké konkrétne práce mali byť z jej strany financované teda, z čoho by mal uplatnený nárok pozostávať.
Žalovaná (naopak) voči týmto tvrdeniam žalobkyne sa úspešne (u)bránila a konkrétnymi dôkazmi preukázala, že všetky práce na prívodovom rade uhradila na základe zmluvy o dielo uzavretej s dodávateľom Ekostav, š.p. Michalovce, pričom na výstavbu a užívanie predmetného vodohospodárskeho diela získala aj oprávnenie.
Tvrdenia žalobkyne zostali tak len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Možno sa (len) stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že faktúry predložené žalobkyňou jej nárok nepreukazujú, keďže ide (len) o účtovné doklady.
Nárok žalobkyne nemožno mať za preukázaný ani odborným posudkom č. 3/2004 vypracovaným znalcom J.. Z. T., ktorý žalobkyňa predložila ako listinný dôkaz, lebo výsledky tohto odborného posudku boli spochybnené výsluchom znalca. Nemožno totiž súhlasiť s názorom znalca, že materiál a práce ohodnotené týmto odborným posudkom stačí len „vytypovať“.
Ani z argumentácie, že predmetné vodohospodárske dielo sa podľa pôvodných dohôd malo realizovať spoločne a že žalovaná mala vedomosť o tom, že financovanie diela zabezpečovala žalobkyňa, bez toho, aby žalobkyňa v konaní predložila dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť záväzok žalovanej uhradiť žalobkyni finančnú čiastku za predmetné dielo, resp. dohodu, z ktorej by bolo možné vyvodiť záväzok žalovanej voči žalobkyni v súvislosti s financovaním predmetného diela, nemožno nárok žalobkyne považovať za opodstatnený. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obe účastníčky konania (obce) uzavreli samostatné zmluvy o dielo s dvomi zhotoviteľmi stavby nezávisle na sebe, a pre obe tak vyplývajú práva a povinnosti podľa obsahu konkrétnej zmluvy ale len voči zhotoviteľovi stavby, nie vzájomne voči sebe. Na týchto záveroch nič nemenia ani dôkazy, na ktoré poukazovala žalobkyňa v odvolaní.
Za situácie, keď nárok žalobkyne nie je preukázaný, bez právneho významu sú odvolacie námietky, že nárok nie je premlčaný.
Napriek vyššie uvedenému odvolací súd poznamenáva, že správne sú aj závery súdu prvého stupňa o uplynutí premlčacej doby, či už podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, keďže žalobkyňa najneskôr mohla zistiť, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu vydaním rozhodnutia Okresného úradu v Michalovciach, odbor tvorby a ochrany životného prostredia zo dňa 14.1.1997, č. 1120/96/ŽP/SO, ktorým bolo povolené žalovanej užívanie predmetného vodohospodárskeho diela. Žalobkyňa mala vedomosť o tomto konaní a o jeho výsledku. Následne na to žalovaná zaradila predmetné vodohospodárske dielo do svojho majetku.
Úvahy žalobkyne o tom, že subjektívna premlčacia doba mala začať plynúť až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 17Cb 593/1999-115 dňa 1.7.2002, a to až v roku 2003, súd bez právneho významu, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobkyňa nie je oprávnená svoj nárok opierať o tento právoplatný rozsudok, keďže ním jej bola uložená povinnosť plniť a toto plnenie za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní a tak jej náhrada trov nepatrí. Žalovaná mala úspech v odvolacom konaní, a tak mala právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania, ale tieto v zákonnej lehote nevyčíslila a tak odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.