Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/27/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci žalobcu Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom Trnava, Františkánka 22, IČO: 00 009 199, zastúpeného In Medias Res, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, IČO : 36 863 351, proti žalovaným: 1/ E. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T., P. XX a 2/ N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T., P. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10. novembra 2011 č. k. -96, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovaným n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh, ktorým si žalobca uplatnil právo, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať byt č. XX, na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome

- bytový dom - 35 b. j. na P. ul. č. XX v T., označenom súp. č. XXXX, katastrálne územie T., okres T., obec T., zapísanom na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra Trnava, postavený na parc. č. 8673/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 706 m2, katastrálne územie T., okres T., obec T., zápis na LV č. XXXX, vydaný Správou katastra Trnava, byt pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 99,50 eur. Zároveň zrušil rozkaz na plnenie Okresného súdu Trnava z 27.4.2011 č. k. -55 v spojení s opravným uznesením z 10.5.2011 č. k. -60.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že základným predpokladom rozhodovania o návrhu žalobcu na vypratanie predmetného bytu, bolo vyriešenie predbežnej otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci bola spornou otázka, či žalovaným 1/ a 2/ svedčí právo nájmu k predmetného bytu. Žalovaní 1/ a 2/ poukazovali na Zmluvu o nájme predmetného bytu uzavretú 14.1.1998 medzi žalovanými 1/ a 2/ a TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, ktorú zmluvu považovali za platnú z dôvodu, že nebolo ich povinnosťou pri uzatváraní nájomnej zmluvy skúmať oprávnenie prenajímateľa uzatvárať záväzkové vzťahy k predmetu nájmu. Vychádzal tiež zo zistenia, že v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja správcu konkurznej podstaty úpadcu „TAZ, a.s., v likvidácii, IČO : 36 227 803, so sídlom Trnava, Coburgova 84“, o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, z konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, Paulínska 20“, rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26.3.2008 č. k. -653, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 23.9.2008 č. k. -767 a s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 29.10.2009 č. k. -915, zamietnutá. Z uvedeného vyvodil, že vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s predmetným bytom, boli v čase uzavretia Zmluvy o nájme bytu zo 14.1.1998 Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO : 00 009 199, so sídlom Trnava, resp. od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená vlastníčkou obchodná spoločnosť TAZ, a.s., v likvidácii, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté, že predmetný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii (od 5.10.2007 v konkurze), IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava“, čo znamená, že obchodnej spoločnosti TAZ, a.s., v likvidácii nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k predmetnému bytu. Ak preto obchodná spoločnosť TAZ, a.s., v likvidácii uzavrela zmluvu o nájme predmetného bytu so žalovanými 1/ a 2/, je takýto právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Obchodná spoločnosť TAZ, a.s., v likvidácii, dala do nájmu predmetný byt žalovaným 1/ a 2/, ktorý v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu nevlastnila, nemohla teda previesť viac práv ako mala v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu, a preto je zmluva o nájme bytu od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o nájme bytu je podľa neplatná, nakoľko nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ, a.s., v likvidácii, nájomné právo k predmetnému bytu na základe uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Predbežnú otázku vzniku nájmu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ vyriešil tak, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú predmetný byt od 14.1.1998, od novembra 2008 platia žalobcovi mesačne nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Ani žalovaní, ani ich právni predchodcovia neboli v užívaní nikým rušení, žalobca nezasahoval do výkonu ich práv, z ktorej skutočnosti dospel k záveru, že v užívaní a v nájme boli dobromyseľní a ich dobromyseľnosti poskytol súdnu ochranu a zároveň ochranu právnej istoty dlhodobo pôsobiacich právnych vzťahov na základe analogickej aplikácie inštitútu, ktorý sa najviac svojim obsahom a účelom (853 ) približuje danej situácii, predovšetkým prostredníctvom inštitútu vydržania vecných bremien, ktorých právnou povahou je užívanie cudzej veci určitým spôsobom. Sám žalobca nikdy nespochybnil právo nájmu žalovanej, resp. jej právneho predchodcu počas doby užívania bytu, naopak nájomný vzťah uznal vo výpovedi z nájmu. Dospel k záveru, že neexistencia písomnej i ústnej formy nájomnej zmluvy sama o sebe v zmysle ustanovenia nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre vznik práva nájmu sporného bytu konkludentne ( ) podľa ustanovenia . Konštatoval, že žalovaní užívajú byt na základe legitímneho právneho dôvodu, konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy. Vyhovenie žalobe by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že skutočnosť, že medzi správcami JUDr. Pohovejom a JUDr. Korytárom prebiehajú spory o subjekte oprávnenom prijímať platby nájomného a preddavkov, nemožno dávať na ťarchu nájomcov, ktorí v dobrej viere byt užívali, platili za užívanie riadne úhrady a nemali možnosť ovplyvniť súdne konania. Nemohli mať relevantne ani vedomosť o tom, s ktorým subjektom majú zmluvu uzavrieť, na druhej strane, žalobca bez výhrad prijímal plnenia, ktorých sa voči nájomcom domáha súčasne predchádzajúci správca. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením . a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní prišlo k vadám uvedených v (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) [ ], súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Zo skutočnosti, že na účet žalobcu prichádzali platby žalovaných vo výške, ktorá žalobcom nebola určená ani dohodnutá a pod variabilným symbolom, ktorý žalobcom nebol určený ani dohodnutý, nemožno za žiadnych okolností vyvodzovať fakt, že žalobca prejavil akúkoľvek vôľu s týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu, a to dokonca nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Mnohé platby boli na účty žalobcu navyše poukazované identifikovaním len prostredníctvom variabilného symbolu, príp. priezviskom. Argumentoval tým, že žalobca nemohol mať ani len subjektívnu predstavu, nieto ešte objektívnu vedomosť, s kým mal - podľa názoru súdu - údajne uzavrieť nájomnú zmluvu. Poukázanie nejakej sumy na účet úpadcu neznámou osobou, ktorá sa v

popise platby označí nejakým popisom, nemožno ani pri najbenevolentnejšom a najotvorenejšom (až arbitrárnom) výklade práva považovať sa uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom s konkrétnym nájomcom. Jedinú vôľu, ktorú žalobca prezentoval, bola vôľa nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Úpadcu speňažiť. Plnenia, ktoré žalovaní 1/ a 2/ plnili v súvislosti s užívaním bytu, považuje plnením bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci - bytu bez právneho dôvodu. Poprel záver súdu o riadnom plnení povinností nájomcov žalovanými, pretože majú dlh vyplývajúci z vyúčtovania vo výške 1 330,59 eur, na ktorého zaplatenie ich vyzval. Na základe uvedených skutočností je prima facie zrejmé, že na strane žalobcu nikdy nebola daná vôľa ( ) uzavrieť nájomné zmluvy a z uvedeného preto ani nedošlo (nemohlo dôjsť) k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Keďže neexistuje vôľa a ani jej prejav žalobcu ako prenajímateľa, nemožno takýto domnelý právny úkon považovať za slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný, preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobca si bol a je vedomý, že takýmto konaním by porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keďže uzatváraním nájomných vzťahov na dobu neurčitú k nehnuteľnostiam zapísaným v súpise majetku Úpadcu by zaťažoval konkurznú podstatu a poškodzoval primárne záujmy konkurzných veriteľov (byť uspokojený čo najrýchlejšie a v čo najväčšom rozsahu). Žalobca taktiež neuvažoval o uzatváraní nájomných zmlúv z dôvodu, že na takýto postup nemal (a ani oň nežiadal) veriteľským výborom, ako príslušným orgánom ( ZoKR), udelený záväzný pokyn. V prípade vzťahu žalobcu a žalovaných nejde o uzavretie neplatnej zmluvy, ale o neexistenciu akéhokoľvek záväzkovo-právneho vzťahu.

Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedli, že 14.1.2008 uzatvorili nájomnú zmluvu k spornému bytu C 74-29 s TAZ, a. s. v likvidácii, zastúpeným práve JUDr. Dušanom Pohovejom, ktorým správcom bol uvedený do právneho omylu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že od uzavretia zmluvy od 14.1.2008 do doručenia rozkazu na plnenie 4.5.2011 nemali vedomosť o tom, že nájomnú zmluvu uzavreli s nevlastníkom bytu. Tvrdené neplnenie platieb označili právne nerelevantným v tomto konaní, ktorého predmetom je vypratanie bytu a nie dlh na platbách.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací , po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba a , preskúmal vec v rozsahu a dôvodoch podaného odvolania postupom bez nariadenia pojednávania 214 ods. 2 vyhlásil verejne rozsudok v danej veci v súlade s ustanovením a , ktorému predchádzalo oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v zmysle ustanovenia , pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania je vypratanie žalovaných z bytu, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu, jemu vlastnícky patriaci byt užívajú protiprávne. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešnosti žalobcu je vyriešenie si predbežnej otázky (ne)existencie nájomného vzťahu účastníkov.

Podľa ustanovenia prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ustanovenia právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ustanovenia nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ustanovenia nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa ustanovenia , ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pretože prvostupňový súd riadne postupoval pri posúdení daného vzťahu účastníkov konania, ktorý vyhodnotil nájomným vzťahom vzniknutým na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy, v súlade s citovanými ustanoveniami . Prijímaním úhrad spojených s užívaním bytu a nájomného akceptoval žalobca takýto vzťah medzi účastníkmi. Aj odvolací súd, zhodne so súdom prvostupňovým dospel k právnemu záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, zo strany žalobcu konkludentne, rešpektujúc užívacie právo žalovaných k bytu ( a a ) prijímaním nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu od novembra 2008. Zo strany žalovaných tým, že riadne a pravidelne za užívanie bytu platili nájomné a úhrady za poskytované služby. Žalobca tým, že nevrátil žiadnu platbu, žalovaným dal najavo, že nájomný vzťah k predmetnému bytu akceptuje a právo nájmu k bytu žalovaných nenamietal, neurobil tak i napriek skutočnosti, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii bolo spochybnené prinajmenšom aj vydaním rozhodnutia vo veci , od právoplatnosti tejto veci, od 20.11.2008. Žalovaní preto predmetný byt neužívajú bez právneho dôvodu, ako tvrdí žalobca, a odvolací súd dospel k záveru, že i keď žalobca nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa bytu, medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy k bytu konkludentne, a to najneskôr dňom, odkedy žalobca začal prijímať od žalovaných platby spojené s užívaním bytu a nájomné. Odvolací súd preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne.

Odvolací súd v zmysle ustanovenia vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle podľa a v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili (ani im nevznikli).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.