Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-70-2013.pdf
PDF · 95.02 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/70/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danici Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, 984 01 Lučenec, F. Lehára 18, IČO: 37 949 616 proti odporcovi: P.. P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E., V. XXXX, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Milan Franek, Advokátska kancelária, 984 01 Lučenec, Komenského 17, o zaplatenie 239,90 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 11. 01. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/208/2012-69 zo dňa 14. 11. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol návrh a uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi trovy konania v sume 70,10 € jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi do troch dní p o t v r d z u j e ; v časti, v ktorej uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 16,50 € p o t v r d z u j e s tým, že tieto je navrhovateľ povinný nahradiť na účet právneho zástupcu JUDr. Milana Franeka, Advokátska kancelária Lučenec, Komenského 17, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 53,27 € na účet splnomocneného právneho zástupcu odporcu JUDr. Milana Franeka číslo účtu XXXXXXXXXXXX/ XXXX, VS: 3812, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o zaplatenie 239,90 € s prísl. zamietol, rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 70,10 € na účet splnomocneného právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a trovy konania v sume 16,50 € odporcovi. V odôvodnení uviedol, že plnenie vymáhané v exekúcii ako nárok oprávneného z exekučného titulu je potrebné oddeliť od plnenia patriaceho súdnemu exekútorovi ako odmena náhrady za výkon exekučnej činnosti. Záujmom oprávneného ako účastníka exekučného konania je pritom uspokojenie ním uplatneného nároku. Ak tento nie je uspokojený plne vo výške, na ktorú má z exekučného titulu právo, vzniká na strane oprávneného ujma na jeho majetku. Táto ujma však môže vzniknúť až po právoplatnom skončení exekučného konania, kedy je možné konštatovať vznik tejto ujmy, ako i zisťovať príčiny jej vzniku. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia. Podľa ustanovenia § 16a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných veciach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol. Náhradník súdneho exekútora JUDr. Juraja Franta, JUDr. Miroslav Šupa prevzal od odporcu ako odvolaného súdneho exekútora finančné prostriedky celkovo na piatich účtoch v peňažných ústavoch. Exekučné konanie naďalej prebieha, pretože do dnešného dňa súdny exekútor nevrátil súdu poverenie podľa § 60 písm.
e) EP a tiež súdu nebol doručený návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 EP. Súdny exekútor ani neupustil od vykonania exekúcie podľa ustanovenia § 46 ods. 3 EP.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Priznal náhradu trov konania úspešnému odporcovi. V odôvodnení uviedol za koľko úkonov právnej služby priznal náhradu trov konania, tiež priznal náhradu trov konania spojenú so zaplatením súdneho poplatku a to za podanie odporu.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Uviedol, že súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Okresný súd nezobral do úvahy predložený dôkaz - kompletný rozpis priebehu exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 69/2005 od náhradného súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, tento bez akýchkoľvek dôkazov spochybnil na základe ústneho vyjadrenia odporcu. Tvrdenie odporcu, že JUDr. Miroslav Šupa prevzal finančné prostriedky na piatich účtoch v peňažných ústavoch a teda mal dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie oprávneného považuje navrhovateľ za irelevantné. Má za to, že finančné prostriedky sú účelovo viazané na konkrétne exekučné konanie. Je zrejmé, že povinná preukázala v období od 09. 03. 2006 do 19. 11. 2008 na účet súdneho exekútora celkom 19 splátok mesačne sumou po 16,60 €. Tieto finančné prostriedky mal odporca pred podaním žiadosti na odvolanie z funkcie poukázať na účet oprávneného. Súd si tiež nevyžiadal stanovisko Slovenskej komory exekútorov, ktorá mohla podať komplexnú správu. Tiež si nevyžiadal stanovisko ustanoveného náhradníka JUDr. Miroslava Šupu, ktorého písomné vyjadrenie spochybnil navrhovateľ. Uspokojil sa len s ústnym tvrdením „žalobcu", že proti správe o faktických zisteniach podal odvolanie, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté".
Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že náhradníkovi v exekučnej veci nič nebránilo a ani nebráni, aby uspokojil oprávneného pokračovaním v exekúcii. Ak v exekúcii nebude pokračovať, porušuje ustanovenie § 16a ods. 3 EP. Súdny exekútor - odporca zanechal pre nástupcu sumu 112.041,07 €, z ktorých mohol a mal možnosť nástupca uspokojiť oprávnených postupne pri ukončovaní exekúcií. Ak by bolo preukázané skutočné nedôvodné obohatenie zo strany pôvodného odvolaného súdneho exekútora, potom navrhovateľovi nič nebráni, aby po skončení toho ktorého exekučného konania následne ako exekučný súd konanie zastaví, si uplatňoval náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie od pôvodného exekútora, prípadne súčasného exekútora, prípadne priamo na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Finančné prostriedky odovzdané JUDr. Šupovi mali byť účelovo viazané na konkrétne exekučné konania a na konkrétne spôsoby vykonania exekúcie. Exekútor JUDr. Šupa ich použil podľa vlastnej úvahy a nie podľa ich účelovej viazanosti. Komora bola povinná zabezpečiť vykonanie auditu účtovníctva (§ 16b ods. 1 EP) v tomto prípade sa tak nestalo, bola vyhotovená len akási správa o faktických zisteniach, ktorú nemožno považovať za audit, pretože ju dal vyhotoviť JUDr. Šupa ale nie v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov. Exekútor v exekučom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Aj keby došlo zo strany exekútora k nesprávnemu vyčísleniu trov exekučného konania, nemožno sa nesprávne zaplatenej sumy domáhať žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale žalobou o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom za ktorú zodpovedá štát. Odporca namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu, tiež aktívnej legitimácie navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi. Žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania, tieto vyčíslil na sumu 53,27 €.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určená rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a tiež dôvodmi odvolania, ktorými sú
námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia §§ 205 a 205a OSP; vychádzajúc aj z ustanovenia § 153 ods. 2 a § 206 ods. 2 OSP.
V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a to dňa 26. 10. 2005 (č. l. 11 spisu). Vo veci bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie a o trovách exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Frantom dňa 22. 11. 2005 (č. l. 15 spisu); následne upovedomenie o spôsobe exekúcie predajom hnuteľných vecí zo dňa 09. 12. 2005 (č. l. 16 spisu); dňa 10. 01. 2006 vydal súdny exekútor JUDr. Juraj Franta príkaz o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy (č. l. 17 spisu); tiež ďalší príkaz o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy (javí sa, že z dôvodu zmeny zamestnávateľa povinnej), zo dňa 13. 11. 2006 (č. l. 19 spisu).
Súdny exekútor JUDr. Juraj Franta bol dňa 01. 02. 2012 odvolaný z funkcie súdneho exekútora.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP"), výkon funkcie exekútora zaniká tiež odvolaním exekútora. Pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas (§ 16 ods. 6 prvá a druhá veta EP).
Pri zániku výkonu funkcie exekútora JUDr. Juraja Franta bol za náhradníka komorou vymenovaný súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa.
Súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa vydal dňa 10. 09. 2010 upovedomenie o začatí exekúcie a spôsobe vykonania exekúcie (č. l. 25, 25p.v. spisu). Z uvedeného je potom zrejmé, že náhradník súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa zabezpečoval výkon exekúcie v neskončenej exekučnej veci začatej na návrh oprávneného Slovenská republika - Okresný úrad Poltár proti povinnej D. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorá exekúcia sa viedla pôvodne na exekučnom úrade odporcu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že exekučné konanie naďalej prebieha, pretože do dnešného dňa súdny exekútor nevrátil súdu poverenie podľa § 60 písm. e) EP, a taktiež nebol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP a ani súdny exekútor neupustil od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 EP. Ďalej poukázal na to, že záujmom oprávneného ako účastníka exekučného konania je uspokojenie ním uplatneného nároku. Ak tento nárok nie je uspokojený plne vo výške, na ktorú má z exekučného titulu právo, vzniká na strane oprávneného ujma na jeho majetku. Táto ujma môže však vzniknúť až po právoplatnom skončení exekučného konania, kedy je možné konštatovať vznik tejto ujmy ako i zisťovať príčiny jej vzniku. Okresný súd tiež konštatoval, že pokiaľ exekučné konanie navrhovateľa ako oprávneného voči povinnej stále prebieha a nie je ukončené, nie je možné konštatovať na strane odporcu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, prípadne ku vzniku škody. Až po právoplatnom skončení exekučného konania bude možné rozhodnúť o tom, či je návrh navrhovateľa dôvodný.
Okresný súd teda rozsudok odôvodnil s poukazom na ním zistený skutkový stav, uviedol dôvody, pre ktoré mal za to, že návrh nie je dôvodný.
V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručuje článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a tiež článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal s okolnosťami z akých dôvodov návrh zamietol. Jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený a to nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Okresný súd kompaktne a neprotirečivo vysvetlil postup súdu a dôvody svojho rozhodnutia.
Odvolateľ ale v podanom odvolaní nenamieta právne posúdenie okresným súdom, neuvádza nič, čím by toto posúdenie spochybnil. V ničom nereaguje na dôvody okresného súdu, tieto nenamieta len tvrdí, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, uvádza, že „procesný postup nebol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, nakoľko súd si nevyžiadal stanovisko Slovenskej komory exekútorov, ktorá mohla podať komplexnú správu ...". Okresný súd vec právne posúdil tak, že návrh nie je dôvodný, pretože exekučné konanie nie je právoplatne skončené. V tomto smere ale odvolateľ neuvádza nič, čím by prípadne spochybnil právne posúdenie okresného súdu; nepolemizuje s dôvodmi okresného súdu, ničím na ne nereaguje. V podanom odvolaní len poukazuje, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Neuvádza ale v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie tak ako ho právne posúdil okresný súd, to znamená, nesprávne právne posúdenie v tom smere, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že exekučné konanie nie je právoplatne skončené a potom nie je možné konštatovať na strane odporcu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu prípadne ku vzniku škody.
Odvolateľ v podanom odvolaní uvádza, že okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP. Z uvedeného potom vyplýva, že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ OSP).
V súdenej veci okresný súd na pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2012 dal účastníkom poučenie v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 OSP. Navrhovateľ po riadnom poučení uviedol „my žiadne ďalšie dôkazy v tejto právnej veci nenavrhujeme vykonať", podobne tak urobil aj odporca (zápisnica o pojednávaní zo dňa 14. 11. 2012; č. l. 63-65 spisu). Vzhľadom na uvedené v odvolacom konaní navrhovateľom uplatňovaný dôkaz „stanovisko Slovenskej komory exekútorov, ktorá mohla podať komplexnú správu" a stanovisko náhradníka JUDr. Miroslava Šupu, nemohol byť odvolacím dôvodom, nešlo o prípad uvedený v ustanovení § 205a ods. 1 a/, b/ OSP, tiež ani o prípad uvedený v ustanovení § 205a ods. 1 písm. c) OSP, teda že skutočnosti a dôkazy účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania. V tejto časti potvrdil rozsudok okresného súdu s tým, že upresnil miesto plnenia (§ 149 ods. 1 OSP) a tiež lehotu na plnenie v časti, v ktorej okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor v sume 16,50 €.
Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a to účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal vo veci úspech, žiadal priznať náhradu trov konania, tieto vyčíslil. Odvolateľ v rámci podaného odvolania neuviedol žiadne dôvody, v čom prípadne vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti a čoho sa domáha.
Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi aj trovy odvolacieho konania v sume 53,27 € a to na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu do troch dní. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP). Podal návrh na náhradu trov odvolacieho konania, tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP). Trovami odvolacieho konania odporcu sú 3 úkony právnej služby splnomocneného právneho zástupcu odporcu JUDr. Milana Franeka a to za úkon právnej služby podľa ustanovenia § 14 ods. 4 písm. a) (ďalšia porada s klientom; č. l. 81 spisu), úkon právnej služby podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a to písomné podanie na súd - vyjadrenie k podanému odvolaniu (v sume 21,58 €), režijný paušál 2x 7,81 € + 20% DPH spolu trovy právneho zastúpenia v sume 53,27 € (7,19 + 21,58 + 15,62 + 8,88 = = 53,27 €).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.