Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-70-2013.pdf
PDF · 68.37 KB
Case nature
Subarea
35C/70/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci navrhovateľa: V. O., K..: XX.X.XXXX, O.: Ž. XX, XXX XX S., proti odporkyni: Q. O., K..: X.X.XXXX, O.: B. XX, XXX XX S., o zníženie výživného pre plnoleté dieťa
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier v nasledovnom znení:
Určuje výšku výživného zo strany navrhovateľa - otca pre dcéru - odporkyňu v sume 100 € mesačne, ktorú je povinný uhrádzať navrhovateľ vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám odporkyne s účinnosťou od 15.7.2013 do budúcna.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.3.2013 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11.10.2010 č.k. 38C/141/2010-25 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné určené pre plnoletú dcéru Q. O. voči otcovi sa znižuje zo sumy 150 € mesačne na sumu 70 € mesačne, splatnou vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám odporkyne.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 154 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Podľa § 160 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Na pojednávaní dňa 25.6.2013 medzi účastníkmi konania došlo k dohode, ktorú žiadali schváliť vo forme súdneho zmieru, kedy sa dohodli na výške výživného zo strany navrhovateľa - otca pre odporkyňu - dcéru vo výške 100 € mesačne, splatných vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám odporkyne, s účinnosťou od 15.7.2013 do budúcna.
Vyššie citovaný zmier uzavretý medzi účastníkmi konania bol spísaný na pojednávaní dňa 25.6.2013 do prílohy k zápisnici z pojednávania, ktorú účastníci konania potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi a táto sa stala neoddeliteľnou súčasťou spisu.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že takto navrhovaný zmier účastníkov konania nie je v rozpore s právnymi predpismi a preto ho súd v zmysle § 99 ods. 1,2 O.s.p. schválil.
Súd si už dovoľuje len poznamenať, že aj napriek tomu, že navrhovateľ žiadal vyniesť výrok o tom, že súd mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11.10.2010 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX v časti výšky výživného týkajúcej sa odporkyne, súd takýto výrok nemohol vyniesť, nakoľko uznesením zo dňa 11.10.2010 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX vydaného Okresným súdom Košice I bolo konanie o určenie výživného pre dospelé dieťa zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky (tu odporkyne). Z uvedeného dôvodu súd schválil súdny zmier tak, že určil výšku výživného v sume 100 € mesačne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V konaní ani jeden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie súdu o trovách konania a keďže takýto výrok je výslovne viazaný návrhom účastníkov konania v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., súd o trovách konania ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti výroku uznesenia o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné