Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_30P-510-2012.pdf
PDF · 77.15 KB
Case nature
Subarea
30P/510/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: V. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. P. V. XXX, proti odporkyni: Ľ. Q., Y.. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. V. XXX, U. K. P. P. V. XXX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov: V. Q., K.. X.X.XXXX a Ľ. Q., Y.. X.S., K.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P. V., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. V., vo zväzku B., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Ž. dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne. Vo svojom písomnom návrhu uviedol, že z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa. Približne začiatkom roka XXXX došlo v manželstve k rôznym nedorozumeniam a problémom, ktoré vyplývali z rozdielnosti pováh a postupne dochádzalo k odcudzovaniu. Manželstvo je už najmenej po dobu polroka úplne nefunkčné a odporkyňa sa zo spoločnej domácnosti po vzájomnej dohode odsťahovala. Odporkyňa približne takú istú dobu žila a pracovala v zahraničí. Vzhľadom na taký stav veci navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou a manželstvo si už neplní požadovanú spoločenskú funkciu.
Navrhovateľ vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a zároveň sa vzdáva práva na verejný súdny proces.
Odporkyňa vo svojej žiadosti, ktorá bola súdu doručená dňa XX.XX.XXXX uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva a žiada rozhodnúť bez pojednávania.
Súd vo veci nenariadil pojednávanie.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. V., vo zväzku B., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Obaja manželia sú slovenskými občanmi, národnosti slovenskej. U navrhovateľa sa jedná o manželstvo prvé, u odporkyne ide o ďalšie manželstvo. Ich posledným spoločným bydliskom bolo P. V..
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 115a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a súd mal preukázané, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Z návrhu vyplýva, že manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by mohlo plniť svoj spoločenský účel. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Nakoľko navrhovateľ aj odporkyňa súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a v uvedenej veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a nie je to ani v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trova konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.